Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nechcem byť upír! - 4. kapitola

19.12.2011 (20:00) • AlenaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2001×

„Akú schopnosť by som mala mať?" opýtala som sa, ale aj tak neverím, že by som mohla mať nejakú zvláštnu nadprirodzenú schopnosť.

„Ty máš psychický štít..." povedal Eleazar, ale ja som stále nechápala, čo je to ten štít.

„Čože mám?“ opýtala som sa nechápavo. Im to naozaj všetkým šibe, vlastne ešte stále neverím, že som upír a oni mi tu do hlavy tlačia niečo také nepravdepodobné, že mám nejaký psychický štít.

„Psychický štít je to, že sa ti nikto nedostane do hlavy. Napríklad hlavný vládca Volturiovcov Edward Volturi vie čítať myšlienky. Nevedel by ti ich čítať. Jedna členka Volturi gardy vie myšlienkami spôsobiť bolesť a rôzne iné pocity, ako napríklad lásku, zlosť a ďalšie. S tebou by to ani nepohlo. Jej brat má zase schopnosť zbaviť ťa všetkých zmyslov. Nevidela by si, necítila by si, nepočula by si a tak ďalej. Tak tiež by ti nič neurobil,“ povedal mi a ja som len na neho vyvaľovala oči.

„Som zvedavý, či by ti niečo spravil Jasper alebo jeho manželka,“ dopovedal pre seba. A ja som chcela vedieť, aké schopnosti majú oni dvaja.

„Kto sú Jasper a jeho manželka a aké majú oni schopnosti?“ opýtala som sa ho ešte stále s vyvalenými očami.

„Jasper je tiež jeden z hlavných vládcov Volterry, to ti vysvetlím neskôr kto sú to. A jeho manželka sa volá Alice. Jasper má schopnosť ovládať emócie, napríklad dokáže v tebe vzbudiť napätie, ale vie ťa aj uvoľniť. Všetko, čo cítiš, tak cíti aj on. Alice vidí budúcnosť. Ty sa pre niečo rozhodneš a ona to hneď uvidí. Ale to by ťa, samozrejme, musela poznať, takže teraz, keď sa pre niečo rozhodneš, ona to neuvidí,“ povedal a zabral sa do vlastných úvah.

„Možno by vedela ten štít roztiahnuť aj mimo seba?“ opýtala sa Kate a Eleazar sa na ňu zaujato pozrel.

Zabral sa ešte do hlbších úvah. Posadil sa na pohovku a ja som sa posadila do voľného kresla. Nechcem byť upír a musím prísť na to, ako sa zničiť. Presvedčím Tanyu, aby mi o upíroch povedala všetko, čo vie. Musí mi povedať, ako sa upíri dajú zničiť. Pochybujem, že dreveným kôlom alebo inými spôsobmi, aké boli v nejakom filme o Draculovi. Títo upíri sú iní ako tí z televízora. Títo nemali ani len tesáky, majú normálne zuby.

Kate a Eleazar živo debatovali a ostatní sa pomaly pridávali - okrem Iriny. Dívala sa do zeme od tej doby, ako som prišla do domu. Prečo? Nechápala som tomu. Nič som jej neurobila. Možno, že ona? Možno ma ona premenila a teraz sa mi za to nechce pozrieť do očí. Už sa stmievalo, ale ja som nebola unavená. Vstala som a Tanya sa na mňa pozrela.

„Môžem ísť do tvojej izby?“ opýtala som sa jej. Ona sa na mňa pozrela nechápavo a zaujato zároveň.

„Jasné, teraz si tu doma, môžeš ísť kam chceš,“ odpovedala mi a ja som vyšla hore po schodoch. Nevedela som, kde má Tanya izbu, lebo predtým sme vyskočili z okna. Nechcela som sa pozerať do všetkých izieb, ale chcela som ísť do izby a premýšľať. Podišla som ku prvým dverám na ľavo.  Chcela som otvoriť ale prerušil ma ženský hlas.

„To nie je Tanyina izba.“ Irina podišla ku mne. Teraz som mala príležitosť opýtať sa jej, prečo sa ku mne správa tak odmerane.

„Och, prepáč. Mohla by s mi, prosím ťa, ukázať, kde má Tanya izbu?“ opýtala som sa jej a jemne som sa usmiala. Ona sa neusmiala.

„Prvé dvere napravo,“ odpovedala namrzene. Otvorila dvere do tej izby, pri ktorej sme stáli, a vošla dnu. Takže to bola Irinina izba.

Prešla som celou chodbou a otvorila dvere na Tanyinej. Ľahla som si na posteľ a zavrela oči. Rozmýšľala som nad tým, ako je možné, že som sa sala upírkou. Nikdy som na tieto mýtické bytosti neverila a teraz sa stanem jednou z nich. Zajtra musím zistiť všetko o upíroch a musím sa zničiť. Nikdy by som ani nepremýšľala nad samovraždou, ale musím to urobiť. Teraz by som čakala, že mi začnú tiecť slzy potokom, ale nie. Z úst mi vyšli iba tiché vzlyky. Ja nemôžem plakať? No super. Čo ešte príde? Dokážem lietať?

Do Forks sa vrátiť nemôžem, čo keby som ublížila Charliemu, alebo niekomu inému, koho mám rada? Jess, Mikeovi, Angele alebo Jacobovi a jeho priateľom. Nechcem rozmýšľať nad svojou rodinou a priateľmi, iba mi to pripínalo bolesť zo straty.

Musím si všetko ujasniť. Som upír. Nemám tesáky. Pijem krv. Viem strašne rýchlo bežať. Výborne vidím a počujem. A ešte k tomu všetkému mám aj nejaký zvláštny dar. Nebudem na to myslieť. Zajtra sa o tom s Tanyou porozprávam.

To je zvláštne. Je už jedenásť hodím večer, ale ja ešte nie som unavená? Otočila som sa na bok a zavrela oči. Po desiatich minútach ma to prestalo baviť. Posadila som sa a oprela sa o vankúš. Hľadela som do steny. Rozmýšľala som nad tým, aké je to byť upír. Vybavili sa mi filmy o upíroch. Všade boli upíri iba ako krvilačné beštie, ktoré vysali z človeka aj poslednú kvapku krvi. Bolo mi z toho zle. Ja som nikdy ani len muchu nezabila a teraz mám zabíjať kvôli potrave? Nie! Toto ja robiť nebudem. Pozrela som sa na hodiny. Bolo pol druhej ráno a ja som bola stále hore. Vstala som z postele a začala som sa prechádzať po izbe.

Začula som kroky. Niekto išiel hore schodmi. Otvorili sa dvere a do izby vstúpila Tanya.

„Tanya, môžem sa ťa na niečo opýtať?“ spýtala som sa jej.

„No jasné, že môžeš,“ odpovedala mi s úsmevom.

„Kde budem spať?“ opýtala som sa jej a ona sa zasmiala.

„Bella, my nemôžeme spať. To si si ešte nevšimla?“ odpovedala mi a ďalej sa smiala.

„Ja nemôžem spať?“

3. kapitola - 5.kapitola

Autor: AlenaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nechcem byť upír! - 4. kapitola :