Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nechcem byť upír! - 3. kapitola

05.11.2011 (16:30) • AlenaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1340×

Pohľad Bella:

Konečne oheň začal ustupovať. Pomaly sa začala strácať horúčava z končekov prstov na nohách a rukách. Horúčava v mojej hrudi sa stupňovala. Chcela som, aby to prestalo. Už som v to prestala dúfať. Stále som kričala, ale pomaly horúčava ustupovala a ja som prestala kričať, aby ma zabili, lebo som si myslela, že by som sa mohla zachrániť. Počula som všetko jasnejšie a zreteľnejšie. Nechápala som prečo, lebo nikdy som takto dobre nepočula. Počula som kroky, ktoré práve vchádzali do izby.

„Ešte stále nič?“ Počula som zreteľne mužský hlas.

„Nie, ale už nekričí, aby sme ju zabili, obávam sa toho, že svoj nový život neprijme dobre a bude sa chcieť zabiť. Určite mala veľa kamarátov a možno aj nejakého priateľa. Bola tak mladá a krásna, určite bude niekomu chýbať,“ povedal ženský hlas, ktorý sedel odo mňa asi meter. Do izby vošli tri ďalšie osoby, ale ten muž im povedal niečo strašne potichu, ale ja som to počula.

Všetky tri odišli dole po schodoch a ten muž prišiel bližšie k posteli. Neopísateľná páľava v mojej hrudi ustupovala a mňa začalo nesmierne páliť hrdlo. Otvorila som oči a všetko bolo tak jasné, zreteľné a ostré. Videla som prachové čiastočky, ktoré poletoval vo svite slnka. Ten prach bol tak nádherný, až som sa šokovane nadýchla nepotrebný vzduch. Moje pľúca vzduch nepotrebovali, nečakali naň. Na dýchanie reagovali úplne ľahostajne.

Nadýchla som sa ešte raz a zacítila som borovicovo-jablkovo-karamelovú vôňu, ktorá bola najsilnejšia a najbližšia pri mne. Cítila som aj iné vône: škoricu, javor, vanilku, čokoládu,  orchideu, hrušku, malinu, jedľu, levanduľu... Zdola som začula hlasy troch žien, jedna sa volala Irina, druhá Kate, ale tretiu neviem. Rozprávali sa o nejakej stávke, ktorú uzavreli Kate a Irina.

Vedľa mňa stáli dve osoby, jedna žena s ryšavými vlasmi a zlatými očami a druhý bol muž s čiernymi vlasmi a tiež zlatými očami. Žena sa na mňa dívala zo strachom v očiach, ale muž mal spokojný a vyrovnaný výraz. Bola som dokonale zorientovaná, vedela som, že som sa stratila v lesoch a že ma niekto zachránil, ale nevedela som kde presne sa nachádzam.

„Isabella?“ opýtala sa ma tá žena.

„Bella,“ opravila som ju, posadila som sa a pozrela na nich.

„Bella. Ja som Tanya, toto je Eleazar. My... no musíme ti niečo vysvetliť,“ povedala tá žena. Teda Tanya.

„Tanya, toto počká. Bella, nepáli ťa hrdlo?“ opýtal sa ma Eleazar. Vlastne hej, pálilo, ale to mi teraz bolo ukradnuté, ja som len chcela vedieť, kde som a čo sa so mnou stalo.

„Áno, ale to mi je teraz jedno, ja chcem vedieť, kde som a čo sa so mnou stalo,“ odpovedala som mu a podozrievavo som sa na nich pozrela.

„To ti práve chceme vysvetliť. Neviem ako mám začať...“ povedala neisto Tanya.

„Bella, nebudem chodiť okolo horúcej kaše, tak ti to poviem na rovinu. My nie sme obyčajní ľudia, my sme mýtické postavy, na ktoré ľudia veľmi neveria. My sme upíri a ty si sa ním tiež stala. Viem, že si o nás teraz budeš myslieť, že sme blázni, ale je to pravda. Neskôr ti o upíroch poviem všetko čo budeš chcieť, ale teraz ťa Tanya vezme na lov a...“ povedal a ja som na neho vyvalila oči a prerušila ho.

„Počkajte, počkajte, ničomu nerozumiem. Upíri? Ja nemôžem byť upír, to nie je možné, upíri neexistujú. A na aký lov? O čom to tu meliete? Vy ste sa zbláznili. Chcem ísť okamžite domov. Už tu nechcem ostať ani minútu,“ povedala som im hysterickým tónom a vstala som z postele. Prešla som okolo obrovského zrkadla a musela sa zastaviť. Pozrela som sa do neho a neverila svojím očiam. Bola som nádherná, bledá, ale čo ma najviac zarazilo boli moje oči karmínovočervenej farby.

„To nie je možné...“ povedala som si pre seba. Eleazar a Tanya ku mne podišli (každý z jednej strany) a Tanya ma chytila za plece.

„Je to možné, si upír ako aj my. Ale ver, že Irina ťa premenila omylom, ona ti nechcela tak ublížiť,“ povedala mi Tanya frustrovaným hlasom.

„Ako je to všetko možné? A prečo ma premenila? Prečo mám červené oči? A prečo ma páli hrdlo ako keby som v ňom mala oheň?“ pokladala som im otázky takou rýchlosťou, že ani neviem, či mi rozumeli.

„Všetko ti vysvetlíme a hrdlo ťa páli preto, že si smädná. Chceš a potrebuješ krv,“ povedal Eleazar pokojným hlasom.

„Nie, ja v žiadnom prípade nebudem zabíjať ľudí pre krv,“ povedala som im vystrašením hlasom.

„Nie, nie, nie, neboj sa, my ľudí nelovíme, my sa živíme krvou zvierat, preto máme zlaté oči a nie červené. Ty ich máš červené len preto, že si novorodená, ak sa budeš živiť zvieracou krvou ako my, tak ti po niekoľkých mesiacoch zblednú a premenia sa na zlaté,“ povedala mi rozrušená Tanya.

„Ale ja nechcem krv, zvieratá ani byť upírkou. Nechcem... ja proste nechcem, prečo sa to muselo stať práve mne?“ opýtala som sa sama seba a nemohla so uveriť tomu čo sa stalo. Chcelo sa mi plakať, ale nemohla som, iba som vzlykala, tak som prestala a pozrela na Tanyu.

„Nie, my nemôžeme plakať,“ odpovedala na moju nevyslovenú otázku.

„Nebo sa, všetko bude dobré, teraz ťa Tanya vezme na lov. Potom ťa zoznámime s ostatnými členmi našej rodiny a vysvetlíme ti, čo budeš chcieť,“ povedal už opatrný Eleazar.

„Poď,“ povedala mi stále rozrušená a frustrovaná Tanya. Neprotestovala som a išla za ňou k oknu. Vyskočila a dopadla tak ladne, že nebol počuť ani len drobný záchvev zeme. Urobila som to isté a pristála som tak isto elegantne ako pred tým ona. Rozbehli sme sa do lesa a ja som nemohla uveriť aká som bola rýchla. Ako keby som letela, myslela som si, že narazím do stromu, ale po pár kilometroch ma to prešlo a už som iba tak bežala.

„Bella,“ zavolala na mňa Tanya a ja som razom zastavila a otočila sa na ňu. „Ostaňme v týchto lesoch dobre?“ povedala mi a ja som sa musela zasmiať.

„Dobre, čo mám robiť, lebo hrdlo ma už poriadne páli,“ povedala som jej.

„Áno, poznám to. Takže zavri oči a nadýchni sa. Čo cítiš?“ opýtala sa ma.

„Hmm... Jelene asi kilometer na severovýchod od nás“ povedala som jej neisto.

„Správne, a teraz na nič nemysli, rozbehni sa za nimi a nechaj sa riadiť inštinktmi,“ povedala mi a ja som sa rozbehla. Našla som ich, bolo ich tam asi desať a pili z rieky. Vrhla som sa na jedného a prehrýzla mu krčnú tepnu. Cítila som, ako mi cez hrdlo tiekla teplá a lahodná krv. Ani som sa nenazdala a bol prázdny. Tanya ku mne prišla a naznačila mi, aby som sa poponáhľala, lebo všetky jelene už utekali. Rozbehla som sa, ale zrazu som ucítila sladšiu a neodolateľnejšiu krv, zrejme ľudskú. Už som sa chcela za tou krvou rozbehnúť, keď sa mi Tanya priplietla do cesty. Vrčala som na ňu. Ale pochopila som to a zadržala dych, bežala som preč a Tanya bežala za mnou. Natrafili sme na ďalšiu čriedu jeleňov a ja som skolila hneď dvoch. Bola som plná.

„Ideme domov?“ opýtala sa ma Tanya. Ja so sa na ňu nechápavo pozrela.

„Ja mám domov vo Forks,“ povedala som jej, ale ona to už dávno pochopila.

„Myslela som ku mne domov, teraz to je vlastne aj tvoj dom. Dúfam, že s nami ostaneš?“ opýtala sa ma neisto. Veď ja ani nemám kam ísť, keď prídem domov takto, tak ma nikto nespozná a predpokladám, že sa neudržím a zabijem ich všetkých.

„Mám na výber?“ opýtala som sa jej.

„Jasne, že máš, ale neviem, či by si mala ísť od nás kým si novorodená,“ odpovedala mi. Iba som sa na ňu usmiala a rozbehli sme sa smerom „k nim“ domov, ja tam nehodlám zostať. Nechcem byť upírka musím sa zabiť. Ale asi to tak ľahko nepôjde. Neviem veľa o upíroch, iba z nejakých filmov. Drevený kôl, svätená voda a tak ďalej. Už sme boli pred domom a Tanya vstúpila ako prvá a ja som ju hneď nasledovala. Všetci sedeli na pohovke pred televízorom. Bol pustený, ale nik sa naň nedíval, všetci upriamili svoj pohľad na mňa.

„Bella toto je Carmen. Je to Eleazarova manželka. Toto sú Kate a Irina. Sú to moje sestry,“ povedala a keď ukazovala na Irinu, tak sa mierne zasekla, ale dúfala, že som si toho nevšimla.

„Ahoj,“ povedala som im a Kate ma chcela objať, ale Tanya sa na ňu upozorňujúco pozrela. Kate ma aj tak objala, ale keď sa odtiahla, zatvárila sa prekvapene a nahnevane. Nevedela som čo sa s ňou stalo, veď pred chvíľou mala úsmev od ucha k uchu.

„Eleazar?“ opýtala sa Kate a pozrela sa na Eleazara.

„Štít, ale nie taký aký ma Renata. Ona má psychický,“ odpovedal jej a ja som ničomu nerozumela.

„Wow.“ Toto plus otvorené ústa boli reakciou Kate. A nie len jej.

„O čom to tu rozprávate?“ opýtala som sa ich nechápavo.

„Bella, niektorí upíri majú zvláštne schopnosti ako napríklad čítanie myšlienok, videnie budúcnosti a podobné,“ povedala Tanya. „Kate ma tiež schopnosť a to takú, že keď sa jej dotkneš, dostaneš elektrický šok, ale ty si sa ani jen neotriasla,“ dopovedala to a ja som neverila tomu čo som počula. Upíri majú zvláštne schopnosti? Tak toto v Draculovi určite nebolo.

„Ty máš tiež schopnosť,“ povedal Eleazar s pokojným výrazom v tvári. Vie vôbec iný výraz ako pokojný? Ale stále mi nešli do hlavy tie schopnosti. A ja už určite nemôžem mať žiadnu schopnosť.

„Akú schopnosť by som mala mať?“ opýtala som sa, ale aj tak neverím, že by som mohla mať nejakú zvláštnu nadprirodzenú schopnosť.

„Ty máš psychický štít...“

2. kapitola 4.kapitola

Autor: AlenaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nechcem byť upír! - 3. kapitola: