Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nechcem byť upír! - 2. kapitola

17.10.2011 (07:15) • AlenaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1322×

Pohľad Bella:

Ja a moja trieda Biológie sme zo strednej školy vo Forks išli na školský výlet na Aljašku do lesov v Denali. Veľmi som tam ísť nechcela, ale keď išli všetci, tak som išla aj ja. Ale najprv ma museli veľmi dlho Eric s Mikom presviedčať, aby som išla. Jessica bola nahnevaná, keď ona nemohla ísť, lebo ide Angela, Mike, Eric, Tyler, Lauren a aj ja. Ale hlavne bola nahnevaná preto, lebo ma asi najviac prosil Mike. Ale na dlhé presviedčanie všetkých to nakoniec učiteľ dovolil.

A teraz som skončila tu. Niekde uprostred lesa sama.

Najprv sme sa ja a Jessica stratili, ale potom sa niekde stratila aj Jess, takže som tu ostala sama. Ani neviem, ako sme sa mohli s Jess od ostatných odpojiť. Veď sme boli stále pri Mikovi a ostatných. Nemôžem uveriť, ako som im na toto mohla povedať áno. Ani neviem, koľko sa tu už túlam na tomto zabudnutom mieste. Vôbec nemám pojem o čase. Čo ak ma nenájdu?

Blúdila som ešte pár hodín. Zrazu som mala divný pocit, že ma niekto sleduje. Otočila som sa okolo svojej osi. Nič som nevidela. Mala som strach, že tu na mňa vyskočí medveď alebo iné divoké zviera.

Pocítila som za sebou vánok vetra. Otočila som sa a zbadala ju. Mala zlaté oči a blonďavé vlasy.

Z ničoho-nič ma chytila a uhryzla do krku. Pocítila som strašne veľkú bolesť. Pálilo to, kričala som, chcela som, aby to už skončilo.

O sekundu neskôr som už ležala na zemi a zvíjala sa bolesťou.

Cítila som neznámu horúčavu, čo sa mi rozlievala po celom tele. Čo znamená to neznesiteľné teplo? Nech to niekto zastaví. Hocikto. Hocijako. Len nech ma prestane páliť celé moje telo.

Počula som vrčanie a vzpieranie, niekto sa pri mne bil. To vrčanie som počula tak jasne až sa mi zdalo, že je rovno pri mojom uchu. Niekto tam zúril. Chvíľu som nepočula nič, ale potom som započula silný náraz. Asi o strom. Snažila som sa otvoriť oči a zistiť, čo sa deje, ale nadalo sa, mala som strašne ťažké viečka. Nemohla som sa ani pohnúť a jediné, čo som mohla robiť, bolo užierať sa v ohni a bolesti.

Nevedela som, čo sa tam deje, ale nechcela som tak skončiť aj ja. Niekto ma zobral na ruky a ja som myslela, že už je so mnou koniec. Ale mýlila som sa. Myslela som si, že letím. Tak rýchlo mnou hýbal svet. Nemohla som byť živá, toto sa predsa len tak nestane. Nie, určite som mŕtva. Ale dostala som dôkaz, že nie som mŕtva, keď som začula:

„Čo sa stalo?“ opýtal sa nádherný mužský hlas.

„Irina sa neudržala, ja s Kate sme ju od nej sťažka odtiahli, ale bohužiaľ sme ju už nemohli zachrániť,“ odpovedal vysoký soprán. Cítila som pod sebou niečo mäkké - zrejme posteľ. Kabelku, ktorú som mala cez plece, mi niekto zobral, chcela som protestovať, ale nemohla som otvoriť oči.

Nemohla som pohnúť ani jedným mojim svalom. Moje vyprahnuté ústa odmietali vydať hocakú hlásku. Nemohla som tým neznámym ľuďom povedať o mojej narastajúcej túžbe. Chcem zomrieť a nemôžem ich ani poprosiť, nech ma prestanú týrať. Nech ma rýchlo zabijú, ale nach ma prestanú mučiť tou neúnosnou páľavou.

„Volá sa Isabella Swanová, má sedemnásť a žije vo Forks,“ povedala žena prenikavým hlasom. Prečo ma nezabili? Prečo ma trápia? Horúčava sa ďalej pomaly šírila po mojom tele. Ukazovala mi, že je jedno ako veľmi sa budem brániť, ale aj tak prehrám.

„Čo s ňou urobíme?“ opýtal sa ďalší ženský hlas. Takže sa ma chcú zbaviť. Načo ma zachraňovali, keď ma chcú zabiť?

„Necháme ju premeniť a postaráme sa o ňu,“ oznámil im ten istý mužský hlas ako predtým.

Necháme ju premeniť? Vôbec tomu nerozumiem, ale chcú sa o mňa postarať, takže aspoň viem, že sa ma nechystajú zabiť. Tak prečo toľko mučenia? Ale ešte stále som nepochopila, ako to mysleli, keď povedali že ma nechajú premeniť. Na čo by som sa mala premeniť?

Počula som, ako sa otvorili vchodové dvere. Jedna z tých žien znova zopakovala tú istú vetu ako aj predtým. Na to zareagoval iný ženský, ale prekrásny hlas.

„Ja som nechcela...“ To bolo to posledné, čo som počula. Úplne ma ovládla bolesť a oheň. Snažili sa ma utopiť v temnom pekle, odkiaľ už nie je úniku.

Pohľad Tanya:

Už tu pri nej sedím tri dni. Každú chvíľu by to malo skončiť. Presne viem, ako jej to všetko s Eleazarom vysvetlíme, ale horšie bude, či príjme, kým sa stala.

Kate a Irina sa stavili ako zareaguje, keď sa prebudí. Kate hovorí, že si nás vypočuje, pôjdeme na lov a bude s nami spokojne žiť. Irina tvrdí opak, že keď sa prebudí, bude sa nenávidieť a hlavne bude nenávidieť ju, lebo ju premenila. Ja si netrúfam povedať, čo by sa mohlo stať, lebo v živote som nikomu nehovorila, kým sa stal. Kate a Irine to vysvetlila Sasha, ale teraz som to musela byť ja. Našťastie Eleazar sa mi ponúkol, že mi pomôže.

„Ešte stále nič?“ Začula som za sebou Elezara.

„Nie, stále nič. Obávam sa toho, že svoj nový život neprijme dobre a bude sa chcieť zabiť. Určite mala veľa kamarátov a možno aj nejakého priateľa. Bola tak mladá a krásna, určite bude niekomu chýbať,“ odpovedala som mu frustrovaným hlasom.

Už je to tu, každú chvíľu bude nás všetkých nenávidieť za to, že sme ju pripravili o jej určite nádherný, ľudský život. Za to, že sme ju odsúdili na večný život tmy. Na ne-život. Alebo to bude naopak?

Do izby prišli Carmen, Kate aj Irina. Eleazar ich slušne a potichu poslal dole, aby sa Isabella zbytočne nestresovala, keď sa prebudí. Eleazar sa postavil k posteli a čakal so mnou na Isabellino prebudenie.

1. kapitola 3.kapitola

Autor: AlenaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nechcem byť upír! - 2. kapitola :