Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nechcem byť upír! - 1. kapitola

10.10.2011 (17:45) • AlenaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1745×

Pohľad Irina:

Zacítila som sladkú ľudskú krv, ktorej sa nedalo odolať. Takúto sladkú vôňu som ešte necítila. Bola taká lákavá a neodolateľná. Cítila som ju v hrdle, ktoré mi pohlcoval oheň. Eleazar sa bude hnevať, ale bude to stáť za tú sladkú, teplú krv.

Rozbehla som sa za tou vôňou, už som cítila, ako mi teplá ľudská krv tečie do hrdla. Tú krv som cítila čoraz bližšie a ja som sa rozbehla ešte rýchlejšie.  Počula som za sebou hlasy Tanye a Kate, že to nemám robiť, že sa mám vrátiť, zadržať dych a odolať. Ale ja som nemohla odolať. To sa nedá.

Našla som ju, bolo to dievča, mohla mať najviac osemnásť rokov, ale to ma nezaujímalo. Vyzerala vystrašene, asi sa stratila. Bola som schovaná za stromom, tú krv so cítila stále silnejšie, už som nemohla vydržať. Priskočila som k nej a uhryzla som ju do krku.

Začala kričať. Jej krv bola čistá, nebol tam ani alkohol, ani drogy. Tá krv bola taká sladká, teplá a lahodná. Len ťažko by jej mohol niekto odolať. Vtedy ku mne pribehli Tanya s Kate a snažili sa ma od nej odtrhnúť. Nedarilo sa im to. Chceli ju mať pre seba, chceli mi ju zobrať. Ja som ju mala ako prvá.

Začala som vrčať a vzpierať sa. Hodila som Kate o strom a ona na mňa okamžite zavrčala. Kate a Tanyou sa na mňa vrhli a nechceli ma pustiť. Pre tú krv by som ich aj zabila.

Začala som sa z celej sily brániť, nechcela som o to potešenie z krvi prísť. Nakoniec ma zložili k zemi s pomocou elektrických šokov a Kate ma z cele sily držala. Tanya to dievča zobrala na ruky. Myslela som si, že ju chce zaniesť niekam inam a tešiť sa z krvi, ktorú mne odopierala. Ale mýlila som sa. Bežala s ňou do nášho domu. Chcela ju zachrániť. A ja som ju skoro zabila. Kate ma pustila až keď bola Tanya v bezpečnej vzdialenosti a ťahala ma opačným smerom, nech ešte lovíme.

Zacítila som čriedu jeleňov. Rozbehla som sa za nimi. Ulovila som dvoch, Kate iba jedného, lebo ona na lov tak nutne nepotrebovala ísť, ale ja s Tanyou hej. Tanya bude musieť ísť neskôr. Chceli sme sa vrátiť, lebo som bola už nasýtená a ovládala sa.

Bežali sme okolo jazera. Zo zvyku som sa pozrela na pokojnú hladinu a ihneď som zastala. Prešla som k jazeru a naklonila sa. Moje oči už neboli zlatej farby. Mala som krvavo červené oči poprepletané zlatými žilami.

Kate sa dotkla môjho ramena. Otočila som sa a hneď som zbadala jej zlaté oči. Súcitne sa usmiala a potiahla ma za ruku.

Čo som to spravila? Ja som chcela zabiť človeka! Ako som to mohla spraviť tej malej, nevinnej, úbohej dievčine? Teraz sa určite premieňa. Po premene jej všetko vysvetlím a budem sa o ňu starať, budem na ňu dávať pozor, nech nespraví takú hroznú chybu ako teraz ja. Hlavne budem dúfať, že mi to odpustí.

V týchto myšlienkach som sa utápala cestou domov. Trocha som sa bála. Určite ma budú odsudzovať. Ak sa o ňu nebudú chcieť postarať, urobím to ja. Sebavedome som vošla do domu a zamierila si to rovno do tej izby, z ktorej sa ozýval jemný tlkot srdca. Vôňa bola stále veľmi silná, ale teraz som jej odolala. Musela som jej odolať. Kvôli sebe, kvôli mojim sestrám, ale hlavne kvôli tomu bezbrannému dievčaťu. Na Tanyinej posteli ležalo to dievča.

„Volá sa Isabella Swanová, má sedemnásť a žije vo Forks,“ povedala Tanya a v rukách držala jej doklady.

Prišlo mi strašne ľúto, čo som spravila. Mala rodinu, možno priateľa a možno veľa kamarátov. Nemohla som sa na ňu pozrieť, keby môžem plakať, tak by som preplakala aj celý deň. Veď ja som ju práve odsúdila na večný život netvora. Nikto nechce takýto život, ani ja som nechcela. Spomenula som si, ako Sasha premenila mňa a čo všetko som stratila. Teraz som urobila to isté dievčaťu, ktoré malo pred sebou celý ľudský život. A budúcnosť, deti... O všetko som ju obrala.

„Ja som nechcela...“

Pohľad Tanya:

„Poďme na lov,“ navrhla odrazu Irina. Prikývla som na súhlas a postavila sa.

„Kate? Ideš s nami na lov?“ opýtala som sa do ticha domu. Kate sa zjavila dole s úsmevom na tvári.

„Jasné, poďme. Ale ja budem len do počtu,“ zasmiala sa.

„Eleazar, Carmen?“

„Nie, my sme boli pred dvoma dňami,“ ozvalo sa zhora.

Vyšli sme zadnými dverami, ktoré viedli rovno do lesa. Obzrela som sa a nadýchla. Irina a Kate urobili to isté. Neďaleko boli jelene, už som sa chcela rozbehnúť, keď Kate vykríkla.

„Závod!“ Okamžite sa rozbehla za jeleňmi, ale ja s Irinou sme jej boli v pätách. Mohlo ma napadnúť, že Kate bude chcieť opäť pretekať.

Už sme ju dobehli, keď som zrazu zacítila teplú, ľudskú krv. Čo, do pekla, robí človek uprostred noci v lese?

Zadržala som dych a bežala preč, Kate ma hneď nasledovala, ale Irina nie. Ona asi nemala v pláne len tak zadržať dych a bežať preč. Práve naopak - rozbehla sa za tou vôňou. Bežala ako zmyslov zbavená. Nevedela, čo robí, tá krv ju ovládla. Kate a ja sme sa hneď za ňou rozbehli a snažili sa ju zastaviť.

„Irina, stoj! Zadrž dych a bež preč! Prosím, vráť sa naspäť. Nerob to,“ kričala som za ňou, ale ona ma nevnímala.

Keď sme ju dobehli, bolo už neskoro, už ju uhryzla do krku. Hneď sme ju od toho dievčaťa ťahali preč, ale ona začala vrčať a vzpierať sa. Nechcela sa od nej ani pohnúť. Kate ju už skoro od nej odtrhla, ale Irina ju hodila o strom. Ona na ňu okamžite zavrčala.

Kate nerada používa svoju schopnosť, ale teraz to bolo nevyhnutné. V miernom ochromení z elektrických šokov sme ju od dievčaťa odtiahli. Kate ju držala a ja som to dievča zobrala na ruky a bežala som s ňou domov. Kate som ešte pri behu povedala, že má Irinu zobrať na lov. Kate ju ťahala na opačnú stranu.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa ma Eleazar vystrašene, keď som vchádzala dnu. Bežala som rýchlo do svojej izby a položila ju na posteľ. Eleazar išiel hneď za mnou.

„Irina sa neudržala. Ja s Kate sme ju od nej odtrhli, ale už sa nič nedalo robiť. Nemohli sme ju zachrániť,“ povedala som mu rýchlo. Do izby prišla Carmen. To dievča malo pri sebe kabelu, pozrela som sa do nej. Mala tam doklady, peňaženku a ešte nejaké teraz nepotrebné veci.

„Volá sa Isabella Swanová, má sedemnásť a žije vo Forks,“ povedala som im, keď som prečítala jej doklady.

„Čo s ňou urobíme?“ opýtala sa ma Carmen.

„Necháme ju premeniť a postaráme sa o ňu,“ odpovedal jej namiesto mňa Eleazar.

„A čo robí vlastne na Aljaške, keď je z Forks?“ opýtala sa Carmen.

„Neviem, ale keď sa preberie, dozvieme sa, čo robila sama v lese a ešte k tomu tak ďaleko od domova.“

„Čo sa deje?“ opýtala som sa Eleazara, lebo sa tváril divne.

„Má veľký dar. Ohromný. Bude z nej silný upír.“

„Aký dar?“ ozvali sme sa s Carmen naraz. Eleazar nám neodpovedal, lebo vtedy vošli do izby Irina a za ňou Kate. Irinine oči boli krvavé. Lov zvierat jej v nich zanechal len veľmi jemné zlaté žilky.

Postavila som sa pred posteľ, keby sa náhodou ešte neovládala, ale vyzeralo to, akoby je už pod kontrolou.

„Volá sa Isabella Swanová, má sedemnásť a žije vo Forks,“ zopakovala som tú istú vetu ako predtým Carmen a Eleazarovi. Irina vyzerala smutne. Určite jej to bolo celé ľúto. Nechcela sa na Isabellu ani pozrieť. A ja som ju úplne chápala.

„Ja som nechcela...“ povedala smutným hlasom.

„Samozrejme, že nie, ale stalo sa a teraz sa o ňu musíme postarať,“ povedal Eleazar rozhodným hlasom.

Autor: AlenaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nechcem byť upír! - 1. kapitola: