Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Najsilnejší zo všetkých - 10. kapitola

06.07.2012 (12:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 34× • zobrazeno 3300×

10. kapitola

„Nie, musíš tam dať viac soli a poriadne to zamiešať,“ hovoril mi asi dvadsiatykrát a ja som stále robila niečo iné.

„Stačí toľko?“ spýtala som sa so smiechom. „Vieš čo? Kašlime na to, zo mňa kuchárka nebude. Som nemožná.“

Pokrútil hlavou. „Nie, si roztomilá kuchárka. Neboj, naučíš sa to.“

Myslím, že varenie je jediná vec, ktorá mi bude vždy robiť problémy. Chuť necítim žiadnu, všetko je ako blato. Ale je to zábava. Edward mi všetko ukazoval a pomáhal.

„Myslím, že na obed budú len samotné špagety, tá omáčka sa nebude dať jesť,“ povzdychla som si.

„Ukáž, daj mi trochu na lyžičku, nech to vyskúšam.“

Nabrala som trochu na lyžičku, pofúkala to, aby si nepopálil jazyk a rovno som mu ju strčila do úst. Sledovala som ho, ako sa zatvári. Prehltol a zaksichtil sa.

„Myslím, že keď do nej vylejeme liter kečupu a posypeme kilom syru, bude sa to dať jesť,“ skonštatoval a ja som vybuchla od smiechu.

„Ale musíš uznať, že to je zábava.“ Naložila som špagety na tanier, sebe čo najmenej a posypala ich len syrom. Teraz príde moja smrť. Posadila som sa oproti nemu za stôl, Edward sa už vrhol do jedenia a s miernym znechutením som ho sledovala. Nabrala som si pár špagiet a dala ich do úst. Panebože, to je humus. Fuj. Radšej som neriskovala s tým robiť niečo v ústach a prehltla som to. Och, len toto nie...

„Nechutia ti?“

Hneď som nahodila úsmev. „Nie, nie.“ Rýchlo som si nabrala ďalšie a dala ich rýchlo do úst, keďže na mňa pozeral a horko-ťažko som sa pri tom usmievala a hrala, že strašne chutia. Pousmial sa a pokračoval v jedení.

„Vieš, jesť špagety môže byť aj celkom zábava,“ povedal po chvíli s iskričkami v očiach. Chytil jednu dlhú špagetu, kraj si dal do úst a druhý dal mne medzi pery. Aha, až teraz mi to doplo. Tuším som to videla raz v jednom filme. Pomaly ju jedol kúsok po kúsku, tak som urobila to isté a nahla sa cez stôl, až sme mali pery celkom pri sebe. Lačne ma pobozkal a nežne pohladil po líci až po krk. Zachvela som sa pod jeho horúcim dotykom. Bolo to tak intenzívne, že sa mi zachvelo celé telo.

„Ešte máme špagiet dosť,“ poznamenal a ja som sa rozosmiala.

„Ja myslím, že to pôjde aj bez špagiet.“

Spokojne sa usmial a znovu ma pobozkal. Ani jeden z nás sa nemohol nabažiť pier toho druhého. Po hodnej chvíli som sa odtiahla, lebo mu začalo škvŕkať v žalúdku, ale nespokojne zamrnčal.

„Teraz jedlo!“

Povzdychol si a pokračoval v jedení. Posadila som sa naspäť na stoličku a vychutnávala si pohľad naňho, ako spokojne je.

„Hotovo, a teraz sa ide oddychovať.“

Postavila som sa, taniere dala do dresu a išli sme do obývačky. Edward tam zapol romantickú komédiu a vozíčkom podišiel k sedačke. Šikovne sa zaprel rukami o operadlá, svaly sa mu napli a posadil sa na sedačku, ale hneď išiel skĺznuť dole, tak som ho zachytila.

„Počkaj.“ Posadila som sa, na kolená som si dala vankúš. Za ramená som si ho pritiahla k sebe, trochu mi pomohol a položil si hlavu na vankúš. Natiahla som sa cez neho a nehybné nohy som mu položila pozdĺž sedačky. Spokojne si povzdychol, trochu sa otočil, aby videl na telku a jednu ruku mi chytil medzi svoje dlane. Bála som sa, že ju hneď odtiahne kvôli tomu, že je tak ľadová, ale neurobil to. Pobozkal mi každý prst a potom si preplietol svoje prsty svojimi a druhou rukou ich prekryl. Spokojne som sa usmiala a druhou rukou ho hladila po vlasoch,

„Teraz si pripadám ako v siedmom nebi,“ šepol nežným hlasom. „Je tak príjemné byť pri tebe.“

„Cítim to isté.“ Sklonila sa k nemu a pobozkala ho do vlasov. Spokojne sa usmial a už sme sledovali film a celú dobu sa dotýkali, čiže na konci filmu som si toho príliš nepamätala. A vraj že som upír, čo má úžasné zmysly. Keď som s ním, všetko mi uniká pred očami a mám plnú myseľ len jeho.

Keď sa na konci filmu hlavní hrdinovia pobozkali, otočil sa naspäť ku mne s prešibaným úsmevom.

„Hm, čo takto zahrať si ten koniec naživo?“ spýtal sa šepky a prepaľoval ma svojimi zelenými očami.

„Ideš mi kúpiť asi sto červených ruží ako jej ich kúpil aj on?“

Prevrátil očami. „Kúpil by som ich veľmi rád, ale momentálne sa mi nechce strašne vstávať. Takto mi je viac než príjemne.“

„Hm...“ Sklonila som sa k jeho krásnej tvári a nechala sa pobozkať horúcimi perami. Bozkával nádherne, nežne, vášnivo... Vždy ma vedel tak dokonalo vyviesť z miery. Keď sa odtiahol, usmial sa a zahľadel sa mi znovu do očí.

„Nikdy neprestanem ďakovať tomu, kto zariadil, aby som ťa stretol,“ šepol s tou svojou úprimnosťou v hlase a ja som sa mohla ísť znovu roztiecť od toľkých krásnych slov.

„Nikdy neprestanem ďakovať tomu, kto dal niektorým mužom zmysel pre romantiku.“

Usmial sa a privrel viečka. Tvár mal pokojnú, vyzeral ako malý chlapček, keď spokojne ležal. Nespal, lebo srdce mu rýchlo bilo... Prstami som ho nežne pohladila po čele, skĺzla na nos, po lícach a zastala na perách. Tvár sa mu ešte viac uvoľnila, neotvoril oči, ani neprehovoril. Dorozumievali sme sa dotykmi.

Muž s krásnou tvárou a ešte nádhernejším srdcom... Predstava budúcnosti s ním je nádherná, ale nereálna. Nikdy by som nedovolila, aby sa práve on stal upírom. Muž s takou čistou dušou sa nemôže stať otrokom krvi.

„Nemrač sa tak, nepristane ti to,“ šepol už s otvorenými očami a sledoval moju tvár.

„Vždy, keď premýšľam, tak sa musím mračiť.“

„Ale ja mám potom pocit, že premýšľaš o mne a o chvíľu sa zbalíš a odídeš, lebo zistíš, že tu si so mnou.“

Prekvapene som naňho pozeral. „Čo to trepeš, Edward? Ako môžeš na niečo také myslieť? Už som ti hovorila, čo pre mňa znamenáš. Nevymenila by som ťa za nikoho, Edward. Nechápeš stále, aký si výnimočný a úžasný? Ako ti mám vysvetliť, že mi neprekáža tvoje ochrnutie. I keby tu nebola nádej, že budeš chodiť, chcem byť len s tebou. Si jediný muž v mojom živote, ktorý si získal moje srdce a vždy ním budeš len ty, nikto iný!“

Smutne sa pousmial. „Neviem, čo povedať,“ šepol trochu zahanbene.

„Mne stačí, keď mi sľúbiš, že už nad tým nebudeš nikdy premýšľať a zapamätáš si moje slová. Budem ti ich opakovať pokojne aj každú minútu.“

S úsmevom prikývol. „Dobre, ale musíš ma chápať. Si nádherná, mohla by si mať tých najbohatších a najkrajších mužov, ktorí by ti dali všetko a...“

„Ja nechcem ale všetko, len teba,“ šepla som čo najúprimnejšie. Zaprel sa rukami o sedačku a posadil sa s mojou pomocou. Zrazu ma chytil pod stehnami a položil mi ich cez tie svoje. Spokojne som sa usmiala a omotala mu ruky okolo krku. Telo na tele, tváre u seba... Ruky mi položil na chrbát, sklonil hlavu nižšie a vtom priložil svoje pery na môj krk a nežne ma tam bozkával. Prekvapene som vydýchla a zaklonila hlavu od slasti. Celé telo sa mi chvela, cítila som jeho dotyky v samej hĺbke svojho tela. Tak intenzívne...

Privrela som viečka, zdvihol hlavu naspäť hore a obtrel sa mi ústami o spodnú peru. Jemne do nej hrýzol a robil neznáme veci, ktoré som videla len vo filmoch. Bola som prekvapená svojím telom, ako naňho reaguje. Vplietla som mu prsty do vlasov a prudko dýchala nepotrebný vzduch. Bozkával ma neznámym spôsobom a ja som mu len chabo poddávala. Akoby sa všetka moja sila stratila a on tu bol teraz tým silnejším.

Jednou rukou mi zrazu vkĺzol pod tričko a horúcou dlaňou mi prešiel po celej dĺžke chrbta. Zapriadla som ako mačka a znovu privrela viečka. Toľko pocitov naraz ma snáď zabije.

„Edward, nie,“ šepla som a trochu sa odtiahla.

„Ja viem,“ vydýchol, prstami vykĺzol z môjho trička, ale objal ma okolo pásu. Spokojne som sa oprela o jeho rameno. Otočil sa tvárou k tej mojej...

„Si tak krásna, Bella,“ zašepkal a pobozkal ma do vlasov.

„Krása nie je všetko.“

„Ale je, v tejto dobe je krása dôležitejšia ako srdce. Ale ty máš rovnako krásne srdce, takže to je jedno.“

Potichu som sa zasmiala. „Ako povieš, nebudem sa hádať.“

„Ani to neskúšaj, vyhral by som.“

Na to som už nepovedala nič a užívala si všetky pocity, ktoré mi zaliali telo. Držal ma v náručí a ja by som takto dokázala ostať mesiace. Horúce telo obklopovalo to moje ľadové a zohrievalo ma. Srdce sa mi zrazu prebudilo, nebilo, ale ja som ho akoby cítila. Privrela som viečka a nadýchla sa jeho vône. V ušiach mi hučalo jeho hlasné bitie srdca, ale vydržala som. Nedokázala by som mu ublížiť.

„Aby som nezabudla, moja rodina ťa chce spoznať,“ šepla som po chvíli do ticha.

„Veľmi rád by som ich chcel spoznať. Určite musia byť úžasní ako ty.“

„No ak nespomeniem môjho potrhlého brata, ktorý sa snaží byť stále vtipný a jeho manželku, ktorá je závislá na svojom účese a izbu má plnú rúžov na pery a podobných hovadiniek... A ešte Alice, ktorú si spoznal včera, ktorá je závislá na nakupovaní, tak sú inak v pohode.“

Rozosmial sa nad mojím skonštatovaním. „To je jedno, i tak ich chcem spoznať.“

„Dobre, zavolám potom mame, kedy prídeme.“

„Čiže ma ním predstavíš ako svojho priateľa?“ spýtal sa laškovne.

„Nie, ako svojho kamaráta, to bude lepšie,“ podpichla som ho. Zamračil sa a prižmúril oči.

„Si krutá.“

„A ty strašne roztomilý.“

Kto by veril, že už sme pri 10. kapitole, keď som ju začala písať len nedávno? :D

Veľmi vám ďakujem za všetky komenty, ste úžasní. ♥

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Najsilnejší zo všetkých - 10. kapitola: