Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Najsilnejší zo všetkých - 11. kapitola

08.07.2012 (09:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 27× • zobrazeno 2670×

11. kapitola

„Toto je veľmi, veľmi príjemné...“ šepla som a naklonila ešte viac hlavu do strany. Horúce pery mi prešli po krku až k brade, kde ma pohryzol zubami. Zachvela som sa a vydýchla. Prstami ma pohladil po zátylku a zovrel mi stehno.

„Tak nádherná. Tak krásna. A ešte tak úžasne voniaš,“ šepkal a bozkával ma na každý kúsok tváre. Bol neuveriteľne nežný a jemný. Odvtedy, čo sme si sadli k filmu, sme odtiaľto nedokázali odísť. Nikdy nebudem mať dosť jeho dotykov, slov, bozkov...

„O chvíľu aby sme išli variť zase večeru,“ poznamenala som so smiechom, keď som si predstavila, že mi bude zase ukazovať, čo mám ako uvariť.

„Čo takto dať si na večeru teba, hm?“ spýtal sa zmyselným hlasom a odtiahol sa od mojej pokožky. Ešte raz ma pobozkal na pery a teraz len ticho sledoval. „Prečo ma tak fascinuješ?“

„Hovorím si to isté, ale mám aspoň odpoveď.“

„To ja tiež.“

Zrazu sa ozvalo zvonenie, obaja sme naraz stŕpli. „Čakáš niekoho?“ spýtala som sa ho zmätene.

„Nie, a ty?“

„No tak, Bella, otvor!“ ozval sa spoza dverí príliš známy a hlavne burácavý hlas. „To snáď nie!“

Edward sa na mňa spýtavo pozrel. „Máme návštevu, moja rodina,“ oznámila som mu sucho. A určite to bol Alicin alebo Emmettov nápad takáto nečakaná návšteva. Nechápem, veď som mala ešte len zavolať Esme, kedy môžeme prísť a už ich máme za dverami.

„Tak to je super, nie? Aspoň ich konečne spoznám,“ povedal to tak nadšene, že som nemala slov. „Choď otvoriť, ja počkám.“

Prikývla som a zarazene kráčala k dverám. Odomkla som a otvorila ich. Stačila by sekunda a už by sa Emmett strepal na mňa, lebo bol úplne prilepený na dverách.

„Čo tu robíte?“ vyskočila som naňho naštvaným hlasom.

„Ale no tak, sestrička, trochu viac radosti. Už som nemohol čakať a chceme ho spoznať. Ty by si Esme nezavolala ani za mesiac, tak sme to s Alice vybavili za teba.“ Zoširoka sa usmial a tváril sa ako malé decko, čo dostalo najvytúženejšiu hračku.

„Mohla som si myslieť.“

„Zlatko, ak sme prišli nevhod, môžeme odísť,“ ozvala sa Esme.

„Nie, nie, mami, poďte ďalej, Edward sa na vás teší, čo ste určite počuli.“ Všetci vošli dnu, jediná Rose sa netvárila príliš nadšene, ale nič iné by som od nej nemohla čakať. Rýchlo som pomedzi nich prešla a postavila sa k Edwardovi, ale ten len s otvorenými ústami sledoval celú moju rodinu.

„Veľmi radi ťa spoznáme, Edward,“ ozvala sa prvá Esme milým hlasom.

„Keby som bol vedel, že všetci z Bellinej rodiny sú taký krásni...“ šepol Edward a všetci sa rozosmiali. Vidím, že šarm mu ostal, aj keď pred ním stojí celá rodina upírov, čo, samozrejme, netušil.

„Hej, hej, akože spomaľ. Si fakt príťažlivý, ale už mám manželku,“ ozval sa Emmett s pokusom o vtip, ale Edward sa rozosmial nad jeho poznámkou. „Emmett – krásny brat krásnej Belly.“

„Edward – muž, ktorý je zaľúbený do tvojej krásnej sestry,“ predstavil sa mu Edward a potriasli si rukami. Ešte som mu rýchlo predstavila Jaspera a Rosalie, keďže s ostatnými sa už poznal, aby sme dlho nestáli, tak si mohli všetci posadať. Na tvári každého z nich som videla úprimný úsmev, páčil sa im, dokonca i Rosalie sa už nemračila, ale usmievala naňho.

„Ako je Izzie?“ spýtal sa hneď Edward Carlislea.

„Jej stav sa zlepšuje. Zajtra, keď prídeš, môžete sa zastaviť za ňou. Pýtala sa na teba, tak som jej povedal, že Bella býva teraz s tebou.“

„Ďakujem.“

Potom sa Carlisle otočil na mňa. „Môžeš na chvíľu? Potrebujem sa s tebou porozprávať.“

Pozrela som sa na Edwarda, ale ten ma upokojil, že to tu zvládne aj bezo mňa. Postavila som sa a zaviedla som Carlislea do mojej dočasnej izby a zatvorila za nami.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa ho zmätene.

„Nič vážne, len mi napadlo, ako vrátiť Edwarda naspäť na nohy, ak by nepomohla liečba ani operácia. Možno to aj teba už napadlo...“

Veľmi dobre som vedela, o čom hovorí, ale to by som nikdy nedopustila. „Nie, Carlisle, to by som mu neurobila. Nemohla by som ho premeniť, nikdy by som mu nezobrala svoju ľudskosť. Debata o tomto je úplne zbytočná.“

„A ak by ťa o to požiadal?“

„Nepožiadal, lebo sa o tejto možnosti ani nedozvedel. Nikdy sa nedozvie pravdu o nás.“

Pousmial sa. „Ako povieš, ale potom vieš, kde ma nájdeš.“ A odišiel. A to má byť, sakra, čo? No je tu len jedna možnosť. Alice? Žeby niečo videla a ešte sa nepochválila? Pretrela som si tvár a vrátila sa naspäť, ale hneď som zastala vo dverách. Okolo Edwarda sedela celá moja rodina, smiali sa, rozprávali a on vyzeral tak nadšene a šťastne ako vždy. Bola som naňho hrdá. Brali ho takého, aký je...

„Bells, nestoj tam tak a poď za nami.“ Výhražne som pozrel na Emmetta a vošla dnu. Posadila som sa na operadlo sedačky, aby som mohla byť pri ňom.

„Viete, čo zbožňujem najviac na Belle?“ povedal zrazu Edward, keď si nás všetci obzerali. „Cítim sa s ňou prirodzene, akoby som nebol na vozíku. Nemám pocit, že som bol pre ňu ťarchou a viem, že jej môžem dôverovať. Berie ma takého, aký som.“

Esme naňho nežne pozrela. „Bella bola vždy veľmi výnimočná, citlivá, chápavá a veľmi starostlivá.“

„Človek by mohol menovať tisícky kladných vlastností na ňu.“ Usmiala som sa na Edwarda a pred všetkými som ho nežne pobozkala. Prešiel mnou tak silný pocit šťastia, až som mala pocit, že ma v očiach zaštípalo a budem plakať. Chytila som ho za ruku, stisol mi ju a celú dobu som ho nepustila. Emmett sa ho začal pýtať na to, či cvičí, tak to rozoberali celé minúty. Párkrát hodil nejaké poznámky na moju osobu a všetky vtipné situácie, ktoré so mnou zažil za dvesto rokov a smial sa na mne ako sprostý. Dokonca i Rose sa s ním rozprávala a veľmi ma potešila, že ho neignorovala a neohrnovala nos, ako mala vo zvyku pri ľuďoch.

Keď sa ho Alice spýtala na chorobu, chcela som ju zahriaknuť, ale Edward im všetko s pokojom vyrozprával. Dokonca hovoril aj o svojich rodičoch, ale vždy sa mu podarilo zvrtnúť celú tému na mňa a len ma chválil.

Ale blížil sa už večer a videla som, ako na Edwarda padá únava.

Esme si to všimla ako prvá. „Myslím, že by sme už mali ísť. Bude už večer a nechceme vyrušovať.“

„Nabudúce prídeme k vám a sľubujem, že zavolám. Edwarda unavujú dlhé návštevy a...“

„Nie, nie, ja som fakt v poriadku,“ skočil mi do toho Edward. Výhražne som po ňom mihla okom. Chcela som si ho užiť pre seba, ja viem, je to dosť sebecké, ale ja si nepomôžem.

„Edward, musíš oddychovať už len kvôli zajtrajšku. A nehovorím ti to ako tvoj priateľ a otec Belly, ale ako lekár.“

Edward prikývol s vážnym výrazom a stisol mi ruku.

„Tak sa majte, hrdličky. A v noci nevyvádzajte,“ zarehotal sa Emmett. So všetkými sme sa rozlúčili a musím priznať, že som bola rada, keď odišli. Ja viem, kruté... ale boli to nekonečne dlhé dve hodiny. Vrátila som sa naspäť za Edwardom, ktorý ostal v obývačke.

„Sú úžasní,“ skonštatoval s úsmevom. Kľakla som si k nemu a chytila mu ruku do dlaní.

„Som rada, že sa ti páčili. Urobil si na nich dojem a na mňa tiež.“

„Tak to som rád. Odmena by nebola?“ Laškovne sa usmial a sklonil sa ku mne.

„A zo čo by mala byť, hm?“

„Že som ťa len a len chválil predsa.“

Zachechtala som sa a natiahla k nemu, aby som ho mohla pobozkať. Ach, už som bola doma a len a len s ním.

„Čo takto romantický večer so sviečkami v posteli a maznaním?“ šepol mi do pier, ale následne si zívol. Už-už sa chcel brániť, ale nenechala som ho.

„Romantika bude zajtra, dobre? Teraz ideš do sprchy, pomôžem ti, lebo mi tu každú chvíľu tuším zaspíš. Zajtra nás čaká náročný deň a potrebuješ nabrať sily.“

Ohrnul peru ako malé dieťa, tak som ho na ňu pobozkala. „Ale no, teraz sa poriadne vyspíš. Ráno skočím do nemocnice a potom máme celý deň a večer pre seba, dobre?“

Zaiskrilo mu v očiach, tak som vedela, že je už dobre. Pomohla som mu s umývaním, kde ma stihol ošpliechať ako malé dieťa, čiže som sa vrátila z kúpeľne ako miss mokré tričko, ale hlavne že on mal zábavu. Keď som mu pomohla do postele, presvedčil ma, aby som si k nemu ľahla. Chytila som ho za ruku, poslednýkrát som ho pobozkala a v momente zaspal ako bábätko.

Ľudkovia, Forever chytila úpal a nie som schopná asi ničoho v momentálnom stave, ale chcela som kapitolu pridať, tak je tu teda. Návšteva Cullenovcov mala byť dlhšia, ale zmazala som to, lebo mi to prišlo príliš zdĺhavé a nudné. Nebojte, Cullenovcov a Emmetta si užijete ešte dosť, keďže si zmyslí dosť často s Alice, že ich chcú navštíviť. :D

Ďakujem za všetky komenty opäť a dúfam, že ste pri kapitolke nezaspali. :D

V ďalšej bude romantika... ;)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Najsilnejší zo všetkých - 11. kapitola: