Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Love me death - 7. kapitola


Love me death - 7. kapitolaNový pár...

Anna:

No... Ja sa psychicky pripravujem na skoro zabitie. Najhoršie na tom je, že neviem, kedy to príde. No... Nech to je aj na chodbe. Dobrovoľne sa ale trieskať o stenu nenechám.

Vyšla som na chodbu a išla som bohvie kam. Za mnou som započula kroky.

„Len aby si vedel, tak som to čakala," povedala som kľudným hlasom a potom sa mu otočila tvárou v tvár.

Ako jeho odpoveď ma chytil pod krk a hodil do najbližšej steny. Postavila som sa a oplatila mu to. On sa ale v polovici letu zastavil, dopadol na zem a znovu si to ládoval ku mne. Podkopol mi nohy a zrazu som narazila hore do stropu a znovu dopadla na zem. Než som sa nazdala, bola som bez pravej ruky. Od bolesti som vykríkla.

„Drž hubu!" zvreskol na mňa naštvane. Následne som prišla aj o druhú.

„Neznášam ťa," zasyčala som mu do tváre a priletela facka.

Takto to bolo ešte raz, než prišla úplná temnota...

***

„Ann."

„Anna."

„Vstávaj!" ozval sa tvrdší hlas a ja som otvorila oči.

Vedľa mňa sedela Jane a kriticky na mňa pozerala. „Vedela si, že k tomu dojde." Zamračila sa ešte viac.

„Áno, vedela," potvrdila som a posadila sa.

„A nebránila si tomu," pokračovala.

„Nie."

Povzdychla si.

„No tak ja pôjdem..."

Zdvihla sa a odišla.

Ak si dobre spomínam, tak dneska má prísť nachvíľu Alec. To sa načakám. Možno mu o tom Jane povie a on ho zabije. Škoda, že neprišiel Demetri. Keby ten dutohlavec vedel, že ho obidvaja môžu zabiť, nerobil by to. Vlastne to bola pasca. Keď sa to dozvedia, zabijú ho a ja aj Jane budeme žiť znova v kľude tu vo Volterre. Možno pomôžem pri jeho poprave.

„Bell!" Alec otvoril dvere.

 

Alec:

Vlietol som jej do izby. Vyzerala... No, unavene? Vlasy mala v dlhom vrkoči prechádzala po izbe sem a tam. 

„Si v poriadku?" spýtal som sa jej ešte a ona sa už konečne zastavila.

„Áno," pokúsila sa o úsmev, ale nevyzerala veselo.

„No tak."

„Čo Demetri?" zmenila tému.

„V poriadku. Snažíme sa ešte niekoľko Rumunov nájsť, ale sú pripravení. Vedia že ich hľadáme."

Povzdychol som si. Vyzerala byť v rozpakoch.

„Keď vtedy vtedy Katherine hovorila, že majú armádu s nejakými darmi," pozrela do zeme, „o kom to hovorila?"

„Neviem."

„A zistili ste to?" spýtala sa znovu.

Bože môj...

„Nie, a ani neviem, prečo ťa to zaujíma. Myslel som si, že Volterru neznášaš."

„Neznášam. Ale je tu Demetri, a k tomu... Je to moja povinnosť. A nemala by som kam ísť. A má zo mňa byť nomád?" nadvihla obočie.

„Nikto ťa k tomu nenútil," dodal som ešte.

Sadla si na postel a zložila si hlavu do dlaní. Potom na mňa znovu pozrela.

„Mohla si odísť," mykol som plecom. Nechcel som ju tu. Pre ňu je to tu veľmi nebezpečné. Nech nie je tu.

Znovu na mňa podráždene pozrela.

„Ostatní by to tak urobili na tvojom mieste," pokračoval som ešte nádejne.

„Tak ja nie som ostatní," významne sa na mňa pozrela.

„Ale vážne, prečo tu si?"

„To je nejak veľa otázok, nemyslíš?" opáčila sa proti mne.

„Ani nie," mykla plecom a posadila sa na malý stôl. „Čo Jane?"

„No... Nechce hovoriť s väčšinou ľudí na hrade."

„Tu nie sú žiadni ľudia," odpovedala pobavene.

„Vieš, ako som to myslel," zavrčal som.

„Rumuni sú problém?" stále sa pýta to isté.

„Áno a veľký."

„Nevieš, ako ďaleko je Demetri? Potrebujem s ním hovoriť," povedala s nádejou v hlase starostlivo.

Pozdvihol som obočie. Demetri? Veď sa nerozprávajú už skoro dva mesiace. Povzdychla si. „Tak?"

„Ja neviem. Asi nebude chcieť."

„Bude," povedala s úplnou istotou v hlase a sama pre seba si zakývala hlavou. Uchechtol som sa.

„Lebo?" pobavene som na ňu zazrel.

„Lebo mu..."

Čo mu spraví, som sa nedozvedel, pretože sem vletel Demetri. My o vlku a vlk za dvermi. Ale už vypáčenými...

„No?" podráždene na ňu vyštekol a mňa si nevšímal. Potichu som sa vyparil preč.

 

Anna:

„Od brata by som čakala krajšie privítanie, ale od teba samozrejme nie," zašveholila som naňho znudene.

„Čo si potrebovala, alebo čo bolo také naliehavé, že si ma volala po dobrom mesiaci aj niečo sem?" zavrčal na mňa.

Veselo som sa naňho pozrela.

„Len som sa chcela porozprávať. Ako rodina. To bolo dosť dávno, nemyslíš?" nevinne som sa k nemu prihovorila.

„Fajn. Čo zas chceš?" unavene si povzdychol.

„Už si počul," odpovedala som mu pokojne. Spojila som si ruky za chrbátom a začala prechádzať sem a tam po izbe.

„Ale to si klamala," trval na svojom. Začína ma štvať.

Zakrútila som hlavou.

„Nie. Myslím to vážne. Čo Jane?" skúmavo som sa naňho zahľadela.

„Čo tým myslíš?" snažil sa hrať nechápavého a zvraštil obočie.

„Ja len že..." odmlčala som sa, „aby to nedopadlo ako s Ross."

Tvár mu pohasla a stál na mieste ako prikovaný. „Nehovor o tom."

„Ona ťa celý svoj život milovala a tebe to bolo jedno. Nie iná, nie tvoj otec, nie tvoja matka, ale ona. A tebe to bolo jedno stále. Až doteraz. Nemám pravdu?" dokončila som svoj monológ a on sa zatváril, ako keby ma chcel zabiť.

„Vážne dôležité," zašepkal naštvane a otočil sa na odchod. „Ešte niečo!" zavolala som naňho.

„Čo?" netrpezlivo skríkol a otočil sa na mňa.

„Choď za Jane. Bude to potrebovať. Peknú večnosť," žiarivo som sa usmiala a bolo počuť už iba buchnutie dverí.

Kam ten svet dneska speje.

 

Alec:

„Je hrozná," vyšiel z dverí. „A za Jane som už bol."

„Ani tebe sa s ničím nezverila?" spýtal som sa ho.

„Nie," bezradne zakrútil hlavou.

„Takže ako pozerám, veľmi sa vám nedarí," povedal som potichu.

„Asi ako tebe s Annou," odsekol mi. Čože? Ako...

„Čo myslíš?" spýtal som sa ho zmätene.

„Chodíte spolu," pobavene sa ozval.

„Nie," trval som na svojom.

„Ale áno. A nerob sa že nie."

Dobre, no. Jeden malý detail. Som s Bellou.

„No dobre," zašomral som nahnevane smerom k nemu.

„Ako vidím, skvele vám ide to predstierať. Ako dlho už to tajíte? Asi mesiac, či?" znovu sa pobavene ozval. Asi mu zakrútim krkom. Zachvíľu, za pár rokov.

„Predstav si, že áno. S tvojou milovanou sestrou, s ktorou si sa nerozprával už dva mesiace," štekol som na neho nahnevane.

Z nás bude teda dokonalá rodinka...


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Love me death - 7. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!