Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Let číslo dvanásť - 11. kapitola: Bolesť z pravdy

29.09.2011 (19:30) • Bubulienka • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 2276×

Let číslo dvanásť

11. kapitola

Bolesť z pravdy

Na hladine som si zaslúžene vydýchla. Nemohla som uveriť tomu, ako som sa vybláznila. Pri tých všetkých problémoch, ktoré mám... Nedokážem pochopiť, ako je možné, že som dokázala byť uvoľnená. Usmiala som sa a využívala dobrú náladu na to, aby som myslela na svoje úspechy. To zničenie mobilu bolo naozaj krásne a mám taký pocit, že som slobodná.

Edward sa posadil vedľa mňa a práve nastalo to ticho, ktoré nastať nemalo. Nemienila som začať konverzáciu a nemienila som sa s ním rozprávať o tom, čo som urobila kvôli mobilu. Trocha som sa začervenala a snažila sa prestať na to myslieť, ale veľmi mi to nešlo. Keď som si spomenula na to... Zatriaslo mnou a pochopila som, že nemá cenu deptať sa tým, keďže už nič nezmením, ale aspoň ma nebude vydierať.

„Povieš mi niekedy prečo?“ opýtala som sa a snažila sa zakryť svoje zúfalstvo. Ešte stále vo mne prevládala dobrá nálada, takže som nerozumela tomu, ako sa dokážem baviť o takýchto veciach. Ale on pochopil moju otázku a všimla som si, že záblesk v jeho očiach bol nepatrný, ale bol tam.

„Nesmiem. Neviem. Nemôžem! Nedokážem to! Všetko sa skomplikovalo. Mali sme odletieť, mala si byť tam, mali s tým urobiť poriadok. Nič sa nemalo skomplikovať, ale to hlúpe lietadlo spadlo, a pritom som vyhodil kopu peňazí za to, aby sa nič nestalo,“ povedal s náznakom hnevu a nesmelo pokrútil hlavou. Vytreštila som oči a nechala ho v takejto nálade, aby mi v návale hnevu, povedal čo najviac.

„Ale ten pilot... Ten pilot nestál za nič! Je pravda, že za to nemohol, ale mohol s tým niečo urobiť. Zomrelo plno nevinných ľudí! A nielen to! Ešte sme aj stroskotali na opustenom ostrove. Odo mňa čakajú na inštrukcie, ktoré však pravdepodobne nedôjdu. Môj šéf ma zabije, ak zistí, čo sa stalo a už určite umiera túžbou vidieť ťa. Pokašľal som to a budem za to určite niesť aj patričné tresty, Bella. Nie je to tak ľahké, ako si myslíš. Všetko sa pokazilo!“

„Ale prečo ma chcú? Nerozumiem tomu.“

„Prečo? Čo to nevidíš? Vyzeráš ako človek s nádychom upíra. Znie to strašne sarkasticky, ale je to tak. Piješ krv a máš hnedé oči. Ješ ľudské jedlo, beháš rýchlejšie ako človek, ale pomalšie ako upír. Reaguješ striktne a taktne, akoby si v hlave nosila nejaké upozornenie, ktoré ťa stále odvádza od zlých vecí. Ale to zasa nie je tvoja chyba. To máš vrodené preto, lebo vyrastáš s tými ľuďmi,“ povedal a moja zvedavosť sa stupňovala. Začínala som pociťovať aj strach, ktorý ma úplne ovládal. On ani len netušil, akú bolesť mi týmito slovami spôsobuje.

„Takže...“

„Nevedia, čo si zač, preto ťa chcú. Chceli sme ťa už dávno, ale tvoja rodinka nám to úspešne komplikovala. Stále ťa bránili zubami-nechtami. Robili všetko preto, aby sa k tebe nikto ani len nepriblížil. Tom je veľmi dobre prešetrený. Poznali sme každý jeho krok, ale Lily ho dokázala nasmerovať tak, že ani naše schopnosti nestačili na to, aby sme vás dostali. Musím uznať, že Lily je samostatná a mladá žena, ktorá sa dokáže postarať o rodinu. Zdedila to po Sheryl. Po svojej matke,“ povedal trpko a ja som mala pocit, že odpadnem. Takže v tom to všetko viazne.

On poznal Lilynu matku Sheryl a najlepšiu kamarátku mojej mamy. Sheryl bola neopísateľná osoba, pamätám sa na ňu, akoby to bolo včera. Bola neustále pri mojej mame a bola na jej strane. Tá doba bola strašná. Vtedy sa upíri nesmeli k ľuďom približovať. Vždy sa na nich chystali, ľudia ich chceli vyhubiť a preto znenávideli aj moju matku, Isabellu. S upírom sa nesmel dať dokopy žiaden človek a ona ten krutý zákon porušila. Je jasné, že boli z toho úplne mimo, keďže som sa narodila ja. A ona kvôli mne aj zomrela... To preto sa môj otec zabil a zveril ma Sheryl – bolo to naozaj striktné, pretože aj Sheryl sa zamilovala do upíra. Matka Lily, moja adoptívna matka. Oni ju poznajú!

„Ty poznáš Sheryl?“

„Áno. Poznám. Aby sme si to ujasnili. Tvoja matka, Isabella, sa dala dokopy s tvojím otcom, teda s upírom, ktorý pochádzal od nás. Bol práva ruka môjho šéfa, Ara. Keď porušil tú prísahu - v tej dobe to bolo totižto o nervy. Upír ani nesmel vyjsť vonku a ľudia si boli vedomí, že ho majú pod nosom - Aro ho vyhodil. On sa dal dokopy s Isabellou, volal ju Iz. Vtedy sme zistili, že sa máš narodiť ty. Bolo to niečo... neuveriteľné. Aro sa chcel zblázniť. Chcel zabiť tvojho otca a matku a vziať si teba, aby ťa mohol vychovať a držať pod uzdou. Nedal sa zastaviť. A však... Vtedy sa to stalo. Tvoja matka umrela pri pôrode. Pred dverami vášho domu sa zjavila celá naša garda. Tvoj otec sa zabil. A keď si chceli vziať teba – v postieľke si už nebola,“ povedal a ja som sa neodvážila ani pohnúť. Táto pravda ma pichala viac, než celý môj život. Všetky moje spomienky na mamu a otca a na adoptívnych rodičov ma úplne dostali a krv sa mi zasekávala v tele. Nechala som ho pokračovať. Nech ma to stojí, čo chce.

„Vyrezávaná postieľka, na ktorej boli ornamenty. S baldachýnom,“ zašepkala som.

„Presne tá. No nebola si tam. Keď sa naši vrátili späť na hrad, tak zistili, že ďalší člen, ktorý bol, samozrejme, vyššie postavený, bol poradca troch bratov, ktorí vládli, alebo skôr – stále vládnu – upírskemu svetu. Zistili, že aj on utiekol z hradu, aby si mohol vziať človeka. Bol to šok a Aro, Caius, ba dokonca ani Marcus, nevedeli, čo s tým urobiť, keďže Carlislea mali radi.“ Nadýchla som sa...

„A zhodou okolností sa Carlisle dal dokopy so Sheryl, tvojou adoptívnou matkou a najlepšou priateľkou tvojej mamy. Utiekli spolu a teba vzali so sebou. Sherylinu mladú dcéru Lily, samozrejme, tiež. Sheryl a Lily ťa vychovali a vždy, keď ich náš stopár našiel, tak zmizli. Darilo sa im to. Darilo sa im to niekoľko rokov, keď Sheryl dolapili. Bola niekde v lese a zabili ju. Carlisle napísal Lily list, ktorý sme nikdy nenašli, a zmizol,“ dokončil a pozrel sa na mňa. Rozprával tak spontánne, akoby ani nevedel, že tam som. Skoro som nedýchala a tie spomienky a krutá pravda ma bodali. Všetko sa na mňa zrútilo a najhoršie bolo to, že Edward poznal moju mamu a otca, ktorých som ja spoznať nesmela... Nebolo mi to súdené.

„A prečo... Prečo chcete Lily? Nehovoril si mi pre chvíľou, že chcete ju?“ povedala som a prižmúrila oči. Nedokázala by som vstrebať, ak by niečo zlé na Lily povedal.

„Povedal som ti, že sa strašne podobá na matku. Povahovo. To znamená, že Lily v tom úspešne pokračovala. Našla si druha, alebo skôr toho dobrodruha, ktorý chodil po džungliach a hľadal veveričky, aby ich mohol vysať, tak sa nechala premeniť a teba úspešne bránila. Nikdy sa ju nikomu nepodarilo nájsť a nenechávala za sebou žiadne stopy. Bola ako posadnutá tým, že sa ti nič nestane, prirástla si jej k srdcu a vedela, že ak by ťa Aro dostal do rúk, tak je s tebou koniec. Keď tak premýšľam, Tom k nej nádherne padol. Na svete je veľa idiotov, ktorí sa živia zvieracou krvou, ale Carlisle, Tom, Lily a ty ich prevyšujete.“

„Nehovor tak o nás. Aj ty si ten idiot.“

„Ja viem, ale na tomto ostrove človeka nájdem asi ťažko,“ povedal sarkasticky.

Položila som si hlavu do dlaní. Toľko problémov, toľko vysvetľovania, toľko právd, toľko lásky, toľko rokov... Myšlienky mi vírili v hlave a nedali sa zastaviť. Bolo mi to všetko ľúto.

„Povieš mi aj meno tých, ktorí sa ma tak dlho pokúšajú dostať?“ opýtala som sa. Vedela som, že zatnem do živého, ale nech.

„Nie. Toto ti nepoviem. Na to bude času dosť. A už sa ma nič nevypytuj. Dostala si pravdu. Presne takú, aká je. Je to kruté, je to zlé, ale mňa neobviňuj. Bol som vtedy novorodený a toto všetko som videl, ale nesmel som k tomu povedať ani slovo. Nerobil som vôbec nič, ale neskôr, keď som teoreticky dospel, tak som musel. A vtedy už zostala iba Lily a Tom, takže vydierať ich bolo ľahké, ale ako hovorím, nedali sa. Teba som musel pozorovať z neuveriteľnej diaľky. Ozaj, ako ti chutí praženica o pol noci?“

„Prestaň!“ udrela som ho. Otočila som sa späť k obzoru a hlavu si vložila do dlaní.

To rozbúrené more, ktoré netrpezlivo udieralo o piesok – mi bolo nejako povedomé. To more, akoby predstavovalo môj život... Rozbúrený, bez lásky, nezmyselný... Možno, že by bolo lepšie, ak by ma dostali. Tí, o ktorých nesmiem hovoriť. Ja som stredom problému.

V tejto kapitole prišla tá krutá pravda... Ale musím vás upozorniť, že hoci sa toho dosť vysvetlilo, tak to ešte ani z ďaleka nie je koniec. Príbeh musí mať svoju dejovú líniu a ja som si ju zasadila tu, takže ste sa niečo dozvedeli, ale stále neviete tú podstatu. Táto kapitola bola o trochu vážnejšia, no bude sa to striedať. Snáď ma už poznáte natoľko, že iste viete, že nedokážem stále písať o hlavných veciach a táto poviedka je najmä o krutej pravde, láske a sem-tam aj humoru, hoci má príliš silný a spádny dej. Určite viete, čo tým myslím, keď ste sa práve dozvedeli príbeh o Bellinej mame. V živote to teda ľahké nemala.

V ďalšej kapitole dáme trochu romantiky, ale nič vám neprezradím! 

A hlavne ďakujem tým, ktorí pravidelne komentujú. Vy predsa viete, ktorí to ste a úprimne - dodávate mi silu a inšpiráciu. Takže vám ďakujem...

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Let číslo dvanásť - 11. kapitola: Bolesť z pravdy: