Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska nikdy neumiera - 9. kapitola

30.10.2012 (11:15) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2153×

Edward vyšiel autom z garáže. Zamával im a dupol na plyn. Čaká nás trojhodinová cesta. Otočila som sa dozadu a pozrela na Nessie. Usmiala sa na mňa. Tiež som sa musela usmiať. Bola rozkošná. Mala fialový kabátik a hnedé čižmičky. Odvrátila som pohľad na cestu. Stále som sa usmievala.

Vnímala som cestu a okolitý les. Všade boli iba stromy, a sneh. Vyzeralo to tu ako vo Forks. Spomenula som si na Charlieho a Jacoba. Ako sa majú? Chcela som prestať teraz na nich myslieť a trápiť sa. Chcela som si užiť výlet.

Po hodine cesty Nessie zaspala. Dnes večer, tak skoro nezaspí. Viem, že som si povedala, že sa nebudem trápiť Charliem a Jacobom, ale nevydržala som to a využila to, že zaspala.

„Čo ste povedali Charliemu?“ opýtala som sa. Pohľad som upierala na predné sklo.

„No... o tvojej smrti ešte nevie. Neoznámili sme mu to. Ani Reneé. Ani svorke,“ povedal mi. Šokovane som sa na neho pozrela. Zrak upieral na cestu.

„Čože?“ vypískla som. Zabudla som na Nessie. Otočila som hlavu a skontrolovala ju. Našťastie sa nezobudila. Pozrela som sa späť na Edwarda. „Prečo?“ opýtala som sa už normálne. Neodpovedal. „Prečo si im to neoznámil?“ opýtala som sa trocha hlasnejšie. Povzdychol si.

„Nechceli sme to nikomu sťažovať. Už len to, že si sa odsťahovala od otca, ho dosť trápilo. A tvoja matka... Vieš si predstaviť, akí by boli smutní? Charlie by ma prišiel zabiť. A Jacob by mu pomohol,“ povedal mi a ani raz sa mi nepozrel do očí. Mal pravdu. Radšej nech žijú v klamstve, ako by mali žiť s tým, že ich dcéra je mŕtva. A Jacob by sa pokúsil ho zabiť. Sklopila som pohľad.

„Prepáč. Vôbec som nemala začať s touto témou,“ ospravedlnila som sa. Cítila som na sebe jeho pohľad. Nedokázala som to a pozrela sa mu do jeho zlatých očí.

„Neospravedlňuj sa. Máš právo to vedieť. Ak chceš, oznámime im to.“

„Nie. Neoznamuj im to. Máš pravdu. Nechcem, aby trpeli.“

„Dobre,“ povedal a nežne sa usmial. Opätovala som mu jemný úsmev. Odvrátil zrak a pozeral sa na cestu. Po niekoľkých minútach sme zastavili na benzínke.

„Ostaň tu. Idem iba natankovať,“ oznámil mi a vystúpil z auta. Skontrolovala som Nessie. Zlatučko spinkala. Usmiala som sa. Za chvíľu sa Edward vrátil. Pokračovali sme v ceste. Začala som sa nudiť. Bolo tu hrobové ticho.

„Zapneš, prosím, rádio?“ opýtala som sa Edwarda. Pozrel sa na mňa a prikývol. Zapol rádio a naladil nejakú stanicu. „Ďakujem,“ povedala som a usmiala sa. Úsmev mi opätoval.

Prešlo niekoľko pesničiek. Oznamovali, že nasleduje nejaká pesnička I’m sexy and I know it od skupiny LMFAO. Ten názov ma pobavil a ticho som sa zasmiala.

„I’m sexy and I know it,“ ticho som si zamrmlala, keď išiel refrén pesničky. Edward to, samozrejme, počul a zasmial sa. Krivo som sa naňho pozrela. Už som si radšej nemrmlala. Nechcem mu spôsobiť záchvaty smiechu. Po pol hodine sa Nessie zobudila. Edward jej zopakoval, ako výlet bude prebiehať.

Napadol mi jeden plán. Mala som chuť trocha provokovať Edwarda.

„Už sme tam?“ opýtala som sa ho.

„Nie,“ odpovedal pokojne.

„Už sme tam?“ opýtala som sa ho znova po niekoľkých minútach.

„Nie,“ odpovedal stále pokojne.

„Už sme tam?“ opäť som sa ho opýtala. Pozrel sa na mňa. Asi odhalil môj plán.

„Nie,“ odpovedal už menej pokojne, lebo vedel ako to bude pokračovať. Zrak odvrátil na cestu.

„Už sme tam?“

„Nie.“

Tak to pokračovalo desať minút.

„Už sme tam?“

„Nie!“ zavrčal a drvil volant. Musel sa ovládať, aby ho nezlomil. Mňa to nevystrašilo, iba pobavilo. Už som mu totálne liezla na nervy.

„Už sme...“ nestihla som dopovedať, lebo ma prerušil Edward.

„Ako dlho sa to ešte budeš pýtať?“ opýtal sa a zdalo sa mi, že aj zavrčal. Pozrel sa na mňa. Iba som mykla ramenami.

„Už sme tam?“ opýtala sa Nessie a tíško sa zasmiala. Tiež som sa zasmiala. Edward sa pozrel na ňu a potom opäť na mňa.

„Moja dcéra,“ povedala som a usmiala sa. Edward iba pokrútil hlavou a pohľad uprel na cestu. Po necelej hodine som uvidela dom, ktorý bol na kopci. Wow! Vyzeral ako drevená chata. Ale moderná. Bol proste... úchvatný.

„Sme tu,“ vyrušil ma z obdivovania Edward. Nessie zatlieskala rúčkami. Tešila sa na... asi na príbuzných. Neviem, ako jej to vysvetlili. Či sú to noví kamaráti, príbuzný,...

Edward zastavil pred domom. Vystúpili sme, zobral Nessie a vybrali sme sa ku dverám. Nemusel klopať. Určite nás počuli. No vlastne jeho a Nessie. Pomaly sa otvorili dvere. Stála tam Carmen. Usmievala sa. Ale hneď ako zbadala Nessie, úsmev je zamrzol. Začala cúvať k ostatným. Až teraz som si ich všimla. Nikto sa už neusmieval. Jedine Nessie sa na všetkých usmievala.

„Edward... Ako si mohol?“ opýtala sa Kate.

„Nie je to tak, ako si myslíte,“ povedal Edward.

„Tak ako to je?“ pridala sa Irina.

„Vypočujte ma,“ povedal Edward pokojne.

„Prečo by sme mali?“ opýtala sa Irina.

„Nie je nesmrteľné dieťa. Nepočujete bijúce srdce?“ opýtal sa Edward. Nastalo hrobové ticho.

„Má pravdu. Nie je nesmrteľná,“ povedala Tanya po minúte ticha.

„Keď nie je nesmrteľné dieťa, tak čo?“ spýtala sa Kate.

„Všetko vám vysvetlím,“ povedal Edward. Eleazar prikývol. Vošli sme dnu a Edward za nami zatvoril dvere. Ostatní už sedeli.

„Sadni si,“ pokynula ho Tanya. Edward si sadol a začal vysvetľovať čo sa stalo a čo je Nessie. Tiež som si sadla. Hovoril pomaly - pre upíra pomaly -, aby to pochopili.

„A kde je Bella? Prečo si neprišiel aj s ňou?“ opýtala sa Kate a jemne sa usmiala. Edward im povedal, že som pôrod neprežila. Všetci zrazu mali smutný výraz. Nečudovala som sa.

„Je mi to ľúto,“ povedala Carmen. Ostatní popriali úprimnú sústrasť. Potom im Edward povedal o Nessiinom dare. Keď dohovoril, dievčatá si ju začali podávať ako nejakú hračku. Nessie im niečo ukazovala svojim darom. Eleazar niekam zmizol. Edward sa tiež niekam vybral, tak som išla za ním. Vyšiel na terasu a oprel sa o zábradlie. Podišla som k nemu.

„Myslíš, že existuje niekto podobný Nessie?“ opýtala som sa. Iba mykol plecami. Obrátila som sa k zábradliu a obdivovala okolie. Všade boli iba stromy, sneh, stromy, sneh, sneh, stromy... Pozrela som sa na oblohu. Mesiac silno žiaril. Bol spln. Dúfam, že to nemá na ducha nejaké účinky. Chcela som sa oprieť o zábradlie a sledovať oblohu. Nejako som zabudla, že som duch a gúľala som sa ako sud po strmom svahu. Keď som sa dogúľala dole, začula som ako sa Edward ticho smeje. Postavila som sa a pozrela naňho. Dusil záchvat smiechu. Čo iné môžem očakávať?

„Ha, ha, ha. Cestou naspäť sa pozriem na Nessie,“ zakričala som. Vybrala som sa k domu po ceste, ako sme prišli autom. Pousmiala som sa. Muselo to byť vážne smiešne, ako som sa gúľala.

Asi po pätnástich minútach som prišla do domu. V obývačke nikto nebol. Na prízemí nebola žiadna spálňa. Musia byť na poschodí. Vyšla som schodmi hore. Tam bolo izieb. Našla som ich asi v hosťovskej izbe. Kate, Irina a Carmen sedeli na zemi pri Nessie, ktorá skladala puzzle. Boli ňou očarené. Nessie vyzerala aspoň na šesť mesiacov, ale bola inteligentná ako päť ročné dieťa. Pousmiala som sa nad tým, akú mám krásnu a šikovnú dcéru. Stála som tam asi päť minút.

Vybrala som sa za Edwardom. Hneď, ako som došla dole po schodoch, zasnila som sa a začala básniť o Nessie, aká je úžasná a čo robí. Už som to tu spoznávala - vedela, kde je aká izba. Neodpovedal. Vyšla som na terasu a nemohla uveriť vlastným očiam.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 9. kapitola: