Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska nikdy neumiera - 21. kapitola

nbjgkzugbztg


Láska nikdy neumiera - 21. kapitolaBella je opäť človekom, no nič si nepamätá. Príjemné čítanie. Alexa

Tou otázkou mi vyrazila dych.

„Kto si? A kto som ja?“ povedala už trocha hlasnejšie.

„Ja... som Edward. Edward Cullen. Bella, ty sa na mňa nepamätáš?“ opýtal som sa. Čo iné som mohol očakávať. Nepozná ma. Nič si nepamätá. Ale je to moja Bella. Stále jej neviem čítať myšlienky.

„Nie,“ povedala a ticho dodala: „Takže, Bella...“

„Bella, poď. Všetko ti s Carlisleom vysvetlíme,“ povedal som. Bella si ma skúmavo prezrela.

„Ako viem, že ti môžem veriť?“

„Neboj sa. Neublížim ti,“ šepol som.

„Ja sa nebojím!“ vypískla.

„Tak poď.“ Postavila sa, obula si papuče a prešla ku mne. Mala na sebe iba nemocničné oblečenie. Chytil som ju za ruku a chcel s ňou vyjsť na chodbu, no zastavila ma.

„Si studený. Nie si chorý?“ opýtala sa. Povzdychol som si. Otvoril som dvere a vyšiel na chodbu. Našťastie mal Carlisle neďaleko kanceláriu. Rýchlo som ju tam ťahal. Vošiel som bez zaklopania a za Bellou zavrel dvere. Bella sa postavila predo mňa. Keď sa na nás Carlisle pozrel, padla mu sánka.

„Bella, to je Carlisle. Môj otec,“ predstavil som ho.

„Nie ste na otca veľmi mladý?“ opýtala sa ho. Tá je odvážna. Oproti starej Belle.

„Ja som adoptívny otec,“ šepol a usmial sa. „Sadni si,“ povedal a ukázal na stoličku. Poslúchla ho a sadla si.

„Takže...“ začal som. „Ja som tvoj manžel. Voláš sa Isabella Cullen. A máme dcéru.“

„Dcéru?“ vypískla a potom sa usmiala. Bola krásna, keď sa usmievala.

„Mám štyroch nevlastných súrodencov. Bývame na Aljaške...“ nevedel som, čo mám ešte povedať. Radšej jej tu a teraz nepoviem, že ja a moja rodina sme upíri. A že naša dcéra je poloupír.

„Zavolám Alice, nech ti donesie nejaké oblečenie,“ povedal jej Carlisle a vytiahol mobil. Alice povedal, nech rýchlo donesie nejaké oblečenie pre jedno dievča, a že potom jej všetko vysvetlí. A ešte jej povedal, aby nezabudla na auto pre Edwarda.

„Pýtaj sa čo chceš,“ povedal som Belle a sadol si na stoličku vedľa.

„Koľko mám rokov?“ opýtala sa a pozrela sa na mňa.

„Devätnásť,“ odpovedal som.

„A čo tu vlastne robím?“ Ou. Bude mi veriť, keď jej poviem, že bola duchom, a že sme spolu kecali...

„Budeš mi veriť, aj keď to bude znieť šialene?“ opýtal som sa.

„No, áno. Veď si môj...manžel,“ odpovedala.

„Tak, ty si pri pôrode našej dcéry...“ nedokončil som to, lebo ma prerušila.

„Zomrela?“ opýtala sa, no znelo to ako odpoveď. Odkiaľ to vie? Žeby si iba tipla? Prikývol som.

„Možno mi nebudeš veriť, ale na svete si ostala ako duch,“ šepol som. Čakal som na jej reakciu. Najprv sa na mňa len nechápavo dívala, no potom sa začala smiať.

„Ja a duch?“ povedala cez smiech. Keď si všimla, že mám stále vážnu tvár, prestala sa smiať. „To vážne?“ opýtala sa. Prikývol som. „Jasné. A teraz mi povieš, že si upír, nie?“ povedala a opäť začala sa smiať. Stále som mal vážnu tvár. Zasa sa prestala smiať. „Ty si upír?“ vypískla.

Povedz jej to. Zatiaľ to zvláda celkom dobre. A keby náhodou začala vrieskať o pomoc, vieme ju umlčať, povedal mi Carlisle v myšlienkach.

„Áno,“ odpovedal som jej. Začala sa zasa smiať. Táto Bella prekypuje zábavou.

„Z teba by mohol byť komik,“ povedala, keď zadržiavala smiech. Nikto túto reakciu neočakával. Zrazu zaklopala na dvere Alice. Bez pozvania vošla dnu a zatvorila dvere. Keď zbadala Bellu, vyzerala ako Carlisle. Taška, ktorú držala v ruke - mala v nej oblečenie -, jej spadla na zem.

„B...Bella?“ opýtala sa. Bella sa na ňu pozrela.

„Áno. A ty budeš asi jeho sestra,“ odpovedala a usmiala sa.

Ona si nič nepamätá? Vie o tom, že si upír? opýtala sa ma v myšlienkach Alice. Len som pokrútil hlavou.

„Ja som Alice,“ šepla a tiež sa usmiala. „A priniesla som ti nejaké oblečenie,“ dodala a dala jej tú tašku. Vyšli sme na chodbu a nechali ju, nech sa oblečie.

„Zavolaj rodine nech idú na lov alebo nech idú do mesta. Proste, aby odišli z domu. Neviem, či toho nie je na Bellu veľa,“ šepol som Alice rýchlo, že mi rozumela iba ona a Carlisle. Prikývla. Po pár minútach sa otvorili dvere a v nich stála Bella. Bola nádherná. Nádherná je slabé slovo. Mala na sebe úzke rifle, vysoké čierne čižmy, biele tričko a na ňom zelené pončo.

 

Bella:

Otvorila som oči. Bola som v nejakej miestnosti. Posadila som sa a zvesila som nohy z postele. Pohľad mi padol na chlapa pri dverách. Bol... neodolateľný. Tie jeho bronzové vlasy porozhadzované na všetky svetové strany, bledá pokožka, zlaté oči... Kto to je? Čo tu robí? Čo tu robím ja? A kto vlastne som? Mala som aspoň milión otázok.

„Kto si?“ opýtala som sa ho. „Kto si? A kto som ja?“ opýtala som sa trocha hlasnejšie.

„Ja... som Edward. Edward Cullen. Bella, ty sa na mňa nepamätáš?“ opýtal sa. Mal taký nádherný hlas. Takže on je Edward a ja Bella. Odkiaľ by som ho mala poznať?

„Nie,“ povedala som a ticho dodala: „Takže Bella...“ Celkom pekné meno.

„Bella, poď. Všetko ti s Carlislom vysvetlíme,“ povedal. Skúmavo som si prezrela.

„Ako viem, že ti môžem veriť?“ spýtala som sa.

„Neboj sa. Neublížim ti,“ šepol.

„Ja sa nebojím!“ vypískla som. Nechcem, aby si niekto o mne myslel, že som bojko.

„Tak poď.“ Dobre. Postavila som sa, obula si papuče a prešla k nemu. Mala som na sebe iba nemocničné oblečenie. Asi som v nemocnici. Ale čo tu robím? Chytil ma za ruku a chcel so mnou asi niekam ísť, no zastavila som ho. Bože, mal takú studenú ruku ako ľad.

„Si studený. Nie si chorý?“ opýtala som sa. Otvoril dvere a vyšiel so mnou na chodbu. Niekam ma ťahal. Prišli sme k dverám, na ktorých bolo napísané MUDr. Carlisle Cullen. Vošiel tam bez zaklopania a za mnou zavrel dvere. Keď sa na nás nejaký chlap - asi Carlisle - pozrel, padla mu sánka. Podobal sa na Edwarda. Tiež bol bledý a mal zlaté oči.

„Bella, to je Carlisle. Môj otec,“ predstavil mi ho. Otec? Veď vyzerá na tak dvadsaťpäť rokov.

„Nie ste na otca veľmi mladý?“ opýtala som sa ho.

„Ja som adoptívny otec,“ šepol a usmial sa. „Sadni si,“ povedal a ukázal na stoličku. Sadla som si.

„Takže...“ začal Edward. „Ja som tvoj manžel. Voláš sa Isabella Cullen. A máme dcéru.“ Ten model je môj manžel? A mám s ním dieťa? Bože! To je...úžasné!

„Dcéru?“ vypískla som a usmiala sa. Mám dcéru!

„Mám štyroch nevlastných súrodencov. Bývame na Aljaške...“ hovoril Edward. Čakala som, či ešte niečo nepovie, no mlčal.

„Zavolám Alice, nech ti donesie nejaké oblečenie,“ povedal mi Carlisle a vytiahol mobil. Niečo doň rýchlo hovoril, že som mu nerozumela.

„Pýtaj sa, čo chceš,“ povedal mi Edward a sadol si na stoličku vedľa.

„Koľko mám rokov?“ opýtala som sa a pozrela sa naňho.

„Devätnásť,“ odpovedal. To nie je až také hrozné.

„A čo tu vlastne robím?“ položila som mu tú základnú otázku.

„Budeš mi veriť, aj keď to bude znieť šialene?“ opýtal sa. Keďže je môj manžel, mala by som mu veriť.

„No, áno. Veď si môj... manžel,“ odpovedala som.

„Tak, ty si pri pôrode našej dcéry...“ nedokončil to, lebo som ho prerušila.

„Zomrela?“ opýtala som sa. Prikývol som. Keď som zomrela, ako to, že som tu?

„Možno mi nebudeš veriť, ale na svete si ostala ako duch,“ šepol som. Čakal. Najprv som sa na neho len nechápavo dívala, no potom som sa začala smiať. Ja som vraj bola duchom? On je, ale vtipný.

„Ja a duch?“ povedala som cez smiech. Všimla som si, že má stále vážnu tvár. Prestala som sa smiať. „To vážne?“ opýtala som sa. Prikývol. „Jasné. A teraz mi povieš, že si upír, nie?“ povedala som a opäť začala sa smiať. To som povedala dobre. On a upír. Stále mal vážnu tvár. Zasa som sa prestala smiať. „Ty si upír?“ vypískla som. To fakt?

„Áno,“ odpovedal mi. Začala som sa zasa smiať. Ten je fakt vtipný. Čo ešte nepovie? Že ja som víla?

„Z teba by mohol byť komik,“ povedala som, keď som sa pokúšala zadržať smiech.

Zrazu niekto zaklopal na dvere. Do miestnosti vošla mladá čiernovláska, ktorá vyzerala ako škriatok. Keď sa pozrela na mňa, vyzerala ako Charlie. Carlisle, nie Charlie. Taška, ktorú držala v ruke, jej spadla na zem.

„B... Bella?“ opýtala sa ma. Pozrela som sa na ňu.

„Áno. A ty budeš asi jeho sestra,“ odpovedala som a usmiala sa. Edward pokrútil hlavou.

„Ja som Alice,“ šepla a tiež sa usmiala. „A priniesla som ti nejaké oblečenie,“ dodala a dala mi tú tašku. Vyšli na chodbu a nechali ma, nech sa asi oblečiem. Otvorila som tašku. Boli tam úzke tmavomodré rifle, zelené pončo, biele tričko, čierne čižmy a čierna hrubá bunda. Obliekla som si to a tú bundu som zatiaľ položila na stoličku, lebo mi bolo teplo. Otvorila som dvere. Všetci na mňa civeli, ako na zázrak.

„Tak... čo teraz?“ spýtala som sa, aby som prerušila ticho.

„Si hladná?“ opýtal sa ma Edward. Pozrela som sa naňho. Nemohla som uveriť, že tento nádherný chlap je môj manžel. Prikývla som. Iba teraz som si uvedomila, že som hladná.

„Tak ja sa pôjdem s Bellou niekam najesť,“ povedal im. Zobrala som si bundu a obliekla si ju. Alice s Carlislom vošli do kancelárie. Ja s Edwardom sme išli asi von z nemocnice. Chytila som ho za ruku. Ani neviem prečo. Síce ju mal ľadovú, ale bola hladká ako zamat.

Ujasňovala som si veci. Takže. Ja sa volám Isabella Cullen. Mám manžela Edwarda Cullena – nádherného chlapa -, s ktorým mám dcéru. Vraj som pri pôrode zomrela, ale na svete som ostala ako duch. A vraj on je upír. Šialené. To s tým duchom a upírom mu neverím. Ale ostatné som mu verila. Tým jeho zlatým očiam sa nedá neveriť.

Vyšli sme z nemocnice. Pred ňou bolo malé parkovisko. Okrem dvoch sanitiek tu stálo čierne nablýskané Volvo. Prišli sme k nemu. To je jeho? Odomkol, takže asi áno. Našťastie nie je chudobný. On a chudobný? To sa mi spolu nehodí. Mne by ani nevadilo, keby bol chudobný.

Nastúpil na miesto šoféra a ja som nastúpila na miesto spolujazdca. Zdalo sa mi to auto povedomé. Naštartoval a niekam sa vybral. Zastavil pred reštauráciou La Stella. Vystúpil a otvoril mi dvere. To je, ale milé. Usmiala som sa naňho.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 21. kapitola:

 1
26.12.2012 [17:12]

no konečně je z ní člověk, jestlipak si ještě vzpomene kdo je Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
parádní kapitolka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. AngieCullen
25.12.2012 [18:14]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!