Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krvavé slzy - 1. kapitola

04.03.2012 (19:15) • Hakunamatata • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1452×

Bol čas „obeda“. Heidy priviedla turistov do „hodovacieho“ sálu. Každý upír si našiel obeť, zlomil jej väzy a začal z nej sať krv. Nikto v sále nebol živý, ale predsa upíri spoznali tlkot srdca. Zmätene sa obzreli okolo seba. Zrazu sa dvere otvorili a dnu tanečným krokom vstúpilo dievča. Nemohlo mať viac ako štrnásť a bola len o trochu vyššia od Jane. Mala zatvorené oči a pohybmi tela určovala rytmus piesne rinúcej sa zo slúchadiel MP4. Mala svetlohnedé vlasy s blonďavými pramienkami, opálenú pokožku a dokonalé dievčenské krivky tela. Na to, že bola človek, bola nesmierne krásna. Hollywoodsky noštek, pod ktorým si plné, temnoružovkasté pery spievali slová piesne. Spievala dokonale. Mala divný prízvuk, no bolo to nesmierne rozkošné. Vlastne... všetko na nej bolo rozkošné. Rozkošné a predsa sexy. V čiernych obtiahnutých rifliach vynikali dlhé štíhle nohy, biele tielko so zaujímavou čiernou podtlačou, červené conversky... Pôsobila milo a predsa tajomne a nebezpečne. Zrazu otvorila oči. Mala ich úplne tmavomodré... ako nočná obloha. Obzrela si vysaté obete a so zaujatím si očami prešla každého v sieni. Dala si dole slúchadlá a s úžasom povedala:

„Zabitie upírom! Skvelé ukončenie života. No pána beka!“ 

Upíri v sieni na ňu vyvalili oči. Ona sa ich nebála! Ba ich normálne obdivuje!

„Ja sa volám Serena Beatrica Dulcinela Le Fay, teší ma!“ Usmiala sa oslnivo bielym chrupom ako z reklamy na Orbit.

Demetri stojaci najbližšie sa neisto usmial.

„Vy nemáte tesáky. Škoda. Tie zanechávajú cool značku.“ Zatvárila sa nespokojne.

Pohľad Sereny:

Bola som vážne sklamaná. No nič. Na čo vlastne čakajú? Kedy ma zabijú? Mám mamu, ktorá je síce neuveriteľne bohatá, ale je to hackerka. Ak mám byť presnejšia, jedna z najlepších hackerov na svete a môj otec je mafiánsky boss. Mám to ja ale úžasný život, nemyslíte? Preto mi je jedno, či ma zabijú alebo čo... Tá Heidy, alebo ako sa volá, si ma neurčito premeriavala.

„Tak čo so mnou urobíte?“ Buchla som ju do ruky.

Pohľad nikoho:

Zrazu Heidy zmeravela a keď ju Serena ešte raz udrel,a znova sa jej navrátili sily.

„Ty vieš manipulovať s energiou!“ vykríkla.

Serena zbledla.

„Ja? Veď ja by som neublížila ani muche...“ Nasilu sa usmiala a ležérne sa oprela o Jane, ktorá omdlela.

„O-ou!“ chytila ju za čelo a zrazu Jane vyskočila.

Pobehovala sem a tam. Podupkávala nohami, triasla rukami, behala sem a tam, nadávala ako pohan. Až keď jej Serena pozrela do očí a povedala „upokoj sa!“ zastala. Janeinmu bratovi sa na tvári mihol úsmev, Felix sa však otvorene smial.

„Nesmej sa! Vieš aké je hrozné mať toľko energie a nevedieť ju využiť?“ vyštekla na neho.

Felix sa zachechtal, ale inak bol ticho.

„Pane, nemôžeme ju usmrtiť. Má dar!“ vyhlásila Jane.

„Áno, to má. A je neuveriteľne mocný. Mám nápad.“ Nespúšťal Aro zo Sereny oči.

Niečo pošepol Jane a tá sa zaškerila.

„Serena, máš dve možnosti: zabijeme ťa alebo ťa premeníme na upíra a pridáš sa k mojej garde.“

„Zaujímavé možnosti, ale vyberám si druhú.“

Aro sa naklonil k Serene a zahryzol sa jej do krku. Ona sa zrútila k zemi. Zrazu ňou prešiel kŕč. Ďalší. Aro pokynul Jane a Helene, aby ju odviedli do izby, kde počká, kým skončí premena.

Pohľad Sereny

Ten upír, čo vyzeral, že sa každú chvíľu rozpadne, sa mi zahryzol do krku. Keď ma pustil, spadla som na zem. Zrazu som ucítila oheň. Ako rozžeravená láva mi zachvacovala telo. Zrazu som chytila kŕč. Potom ďalší. Cítila som, že ma niekto zodvihol a niesol do nejakej izby. No na viac som sa nezmohla. Bolo to stokrát horšie ako čokoľvek, čo som doteraz zažila. Nemohla som sa pohnúť. Boli to neutíchajúce bolesti. Nevedela som, koľko času prešlo, no mne sa to zdalo akoby to trvalo roky. Každá sekunda mi bola minútou, každá minúta mi bola hodinou a hodina sa mi zdala nekonečne dlhá. Nerobila som nič a predsa som sa zmietala v kŕčoch. Bolo to strašné. Pri obzvlášť silných bolestiach ma niekto chytil za ruku a šepkal mi do ucha upokojujúce slová. Nerozumela som významu, no vyžarovala z nich neha, pokoj a strach. Strach o mňa. Bol to dievčenský hlas. Nerozoznala som, kto to povedal. Keď prechádzate premenou, nevnímate skoro nič. Len ukrutnú bolesť. Bolesť, ktorá neustáva a neustále vrcholí v kŕčoch. Zmietala som sa na hodvábnej posteli. Chcela som prosiť o smrť, no bolesť mi to nedovoľovala. Aj zakričanie ma stálo obrovskú námahu. Nie, žeby som kričala pre zábavu, to nie. Občas som to ale nevedela zadržať. Na slzy som nemala silu. Priala som si zomrieť. Boli to tie najbolestnejšie chvíle môjho života. Nehovorím o psychickej, ale o fyzickej bolesti. Bolo to neznesiteľné...

Pohľad Jane:

Serena mi pripadala sympatická. Aj vtedy, keď mi zobrala všetku energiu. Energia z nej doslova vyžarovala. Trpela som pohľadom na bolesťou skrivenú nádhernú dievčenskú tvár. Neustále sa zmietala v kŕčoch. Videla som veľa premien, no táto bola obzvlášť desivá. Pohľad na tie muky, ktoré prežívala, sa nedal zniesť. Občas som myslela na to, či by som nemohla vziať na chvíľku jej bolesť na mňa, no vedela som, že to nie je reálne. Aj keby niekto mal ten dar, Aro by mi nikdy nedovolil vziať jej bolesť na seba. Bez pohnutia som sa na ňu dívala celé hodiny. Keď ma chcel niekto vystriedať, vrčala som akoby sa ma pokúšal zabiť. Ako na bojisku. Sama seba som sa pýtala, čo to so mnou je. Nikdy som nebola citlivka. Vždy som premeny zvládala dobre. Ale toto dievča bolo iné. Mala som nutkanie ju ochraňovať. Pri premene sa zdala tak zraniteľná, až ma to ubíjalo. Nenávidela som sa za to. Nenávidela som svoju slabosť. Veď som so svojím dvojčaťom obávaná po celej Volterre. Neodvážili sa na nás ani len pozrieť. Boli sme neľútostní. A teraz? Teraz ma ubíja pohľad na túto energickú krásku. Áno, musím priznať, že je nádherná. A to nie je upír. Videla som, ako na ňu Alec pozeral. Párkrát som takýto pohľad videla a neveštil nič dobré. Dúfam, že sa nezamiloval. To by bol problém. Nie žeby bolo niečo zlé na upírskej láske, len neviem, či ju mu Serena opätuje. Nevyzerá namyslene, len neviem, či je schopná milovať. Prebúdza sa!

Pohľad nikoho:

Srdce jej vynechalo jedenkrát, dvakrát, trikrát... Štvrtýkrát sa srdce neozvalo, nebilo... Bolo mŕtve ako upírska kráska, ktorá práve otvorila rubínovočervené oči. Ak bola predtým prekrásna, tak teraz je dokonalosť sama. Serena sa zmätene poobzerala okolo seba a nadýchla sa. Cítila toľko vôní, videla toľko farieb, ktoré ako človek nepostrehla. Cítila jemnú vôňu patriacu Jane. Videla ostro a farebne. Keď sa rýchlo posadila, vôbec sa jej nezakrútilo v hlave ako to pri nej býva pri vstávaní a navyše sa jej obraz nerozmazal. Videla všetko jasne ako predtým. Neveriaco pozrela na Jane sediacu pri nej, ktorá sa usmievala. Zrazu v krku pocítila neznesiteľné sucho, oheň.

„Vitaj medzi nami, Serena Beatrica Dulcinela Volturi!“

Autor: Hakunamatata, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavé slzy - 1. kapitola: