Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Koniec? Nie, to je začiatok 10. Nová sestra

25.01.2010 (11:00) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1310×

Edward

Ten čas sa neuveriteľne vlečie, ale odkedy je s nami Bella, je to znesiteľnejšie. Čiže je to znesiteľnejšie už mesiac. Je to už mesiac od jej premeny. Mesiac od chvíle, čo mi utiekla z cintorína.

Najprv som si myslel, že utiekla, pretože pochopila, čo sa chystám urobiť. Čo iné ma malo napadnúť, keď sa odtiahla, keď som sa k nej skláňal? Myslel som, že pochopila a nechcela to. Stál som ako prikovaný a hľadel na jej vyčítavý výraz. Otočila sa a zmizla. Chvíľu mi trvalo, kým som sa spamätal a rozbehol sa za ňou. Chvalabohu dorazila domov. Vyčítal by som si, keby ju stratím. A rodinka by ma asi tiež nepochválila. Keď som dobehol k domu, počul som ako Bella kričí. Podľa myslí ostatných boli všetci v obývačke a Bella bola dosť naštvaná. Ale nie kvôli bozku. Kvôli tomu, že sme jej nepovedali, že je mŕtva. Teda pre zvyšok sveta.

Trochu sa mi uľavilo, ale nechápal som. Ona nepochopila, čo som chcel urobiť? Nevedel som, či ma to malo tešiť alebo nie. Ale vedel som, že ma to neteší. Netuším, čo spustilo takú reakciu. Na tom cintoríne bola taká zlomená a bezbranná, skrátka som mal potrebu ju chrániť. Ale neviem ako som sa od chránenie dostal takmer k bozkávaniu. Skrátka ma táto malá osôbka dočista ovládla. Omotala si ma okolo prsta a ani o tom nevedela. A ani sa to nedozvie. Už mesiac si vtĺkam do hlavy, že je teraz moja sestra. Lenže ja ju nedokážem brať ako Alice alebo Rosalie. Pre mňa nebude nikdy iba sestra. Ale takto je to iba z mojej strany, takže sa snažím byť milým bratom a neprezradiť sa. Ono je to ale trochu komplikované, keď vám pred nosom pobehuje polonahá. Predo mnou sa nehanbí, ale s Emmom a Jazzom je to iné. To len ja musím trpieť, keď s ňou trávim čas. Moja chyba, keby od nej nie som závislý, nechodil by som k nej večer do izby. Trávil by som čas inak ako týraním sám seba.

Lenže kým sme sa dostali k tráveniu času spolu, musel som si tak ako zvyšok rodiny odpykať Bellin trest. Za to, že sme jej nepovedali, že ju vlastne pochovali bez tela, sa s nami týždeň nerozprávala. Nechodila nikam, stále bola zatvorená v izbe. Najviac to trápilo Esme. Strašne ju bolelo, že jej nová dcéra s nikým nekomunikuje. Bála sa o ňu. A s ňou sa Bella začala baviť najskôr. Mňa a Carlisleho si nechala až na koniec. Trápila ma celých desať dní. Už som chcel za ňou ísť s prosíkom, keď sa so mnou konečne začala baviť. Fakt mi to bez nej liezlo na nervy. Tým to myslím úplne všetko. Bol som podráždený a hnusný na svojich súrodencov. V škole som nemyslel na nič iné, ako na Bellu, ktorá bola doma sama alebo s Esme. To jej dosť vadilo. Raz mi hovorila, že za ten novorodenecký rok prečíta celú Carlisleho knižnicu. Vraj sa už celkom dobre rozbehla. Nezávidel som jej. Byť stále zatvorený medzi štyrmi stenami nie je nič príjemné, ale nikto nechce riskovať.

Ona to dobre vie, preto radšej ticho trpí. A ja trpím tiež, pretože aj tak celé dni nerobím nič iné iba myslím na ňu. Nie je so mnou reči. Učitelia si už zvykli, že nespolupracujem, tak ma prestali vyvolávať. Mal som možnosť oddávať sa svojim myšlienkam a predstavám. No lepšie povedané, pred očami som mal stále Bellin úsmev. Ten sme bohužiaľ nevideli tak často, stále ju trápila otcova smrť. Ale pokrok bol aj to, že sa vôbec usmievala. Pošťuchovala sa s Emmetom a smiala sa na jeho vtipoch. Celá rodina si ju obľúbila. Alice s ňou trávila celé popoludnia. Vždy sa zavreli do izby a preberali klebety. Teda väčšinou Alice mlela a Bella počúvala. Niekedy jej Alice s Rosalie priniesli nové oblečenie. Bella ho potrebovala, pretože pri love si to svoje takmer vždy zničila. Väčšinou sme chodili spolu a ja som jej musel požičiavať svoju mikinu alebo košeľu. A Alice mala vždy preslov, aká je nezodpovedná a neváži si jej prácu. Na to sme nemohli reagovať inak ako výbuchom smiechu. Čo iné sa na to dalo povedať?

Práve som sa odhodlával vstúpiť do jej izby. Bol už večer a my sme každý trávili spolu, aby sme nemuseli počúvať ostatných. Väčšinou sme sa len rozprávali, často mi rozprávala o otcovi. A ja som jej rozprával o miestach, na ktorých sme už žili. Vždy sme si niečo našli. S ňou som nemal problém baviť sa o ničom. Aj debata o počasí ma v jej prítomnosti napĺňala. Ona je ku mne taká bezprostredná.

Váhavo som stál pred dverami a v rukách zvieral lem trička. Cítil som sa divne a správal ešte divnejšie. Prečo som taký nervózny? A prečo z Belly? Vzdychol som si a otvoril dvere. Nakukol som dnu, ale nikoho som nevidel. Vošiel som teda a poobzeral sa.

„Bella?” hlesol som do miestnosti.

„Tu som!” ozvalo sa z kúpeľne a ja som chcel vziať nohy na plecia. Lenže ona vykukla a venovala mi krásny úsmev.

„Hneď som tam,” žmurkla a stratila sa v kúpeľni. Posadil som sa teda na posteľ. Poobzeral som sa po izbe plnej fotiek. Najviac s otcom, potom s priateľmi a s tým psiskom. Neskutočne som naňho žiarlil. A prečo vlastne? Neviem. Ja ani neviem, čo k Belle vlastne cítim. Ale viem, že nech je to čokoľvek, ona to neopätuje. Berie ma ako brata.

„Tak som tu,” usmiala sa a ja som bol rád, že sedím. Mala na sebe totiž iba kratučký uterák.

„Prepáč, bola som sa osprchovať. Chcel si niečo konkrétne?” spýtala sa s nedočkavým podtónom. Nechápavo som sa na ňu pozrel a zatriasol hlavou.

„No tak by si mohol?” spýtala sa s pobaveným úsmevom a ja som stále nechápal.

„Edward chcela by som sa obliecť, ” zasmiala sa.

„Ehm. Prepáč,” zdvihol som sa a odišiel. Keby sa môžem červenať, bol by som červený aj na zadku. Som taký tupec! To si tomu dal! pomyslel som si. Vtom sa otvorili dvere a v nich sa objavila Bellina mokrá hlava.

„Už môžeš,” zase sa stratila.

Vošiel som do izby a strhol sa. Sedela pri toaletnom stolíku a česala si vlasy. Na tom by samozrejme nebolo nič hrozné, ale to čo mala na sebe ma privádzalo do šialenstva. Ona ma snáď chce zabiť?

Sedela tam totiž iba v obtiahnutom tielku a čipkovaných nohavičkách. Myslím, že mi to robí naschvál. Ona o tom určite vie a provokuje ma. Čumel som isto ako debil. Ona sa otočila a usmiala sa. Snažil som sa spamätať. Čo to so mnou, dočerta, je?

„Chcel si niečo konkrétne, alebo len večerný pokec?” spýtala sa zvedavo.

„Asi iba pokec,” vytlačil som zo seba. Najradšej by som si jednu vrazil. &Správam sa ako idiot. Mal by som sa spamätať a nenechať to zájsť ďalej. Lenže ja neviem, ako ďaleko vlastne som...

„No dobre. Kto bude na pretrase dnes? Ja alebo ty?” usmiala sa a sadla si ku mne na posteľ. Tým mi vôbec neuľahčila uvažovanie.

„Mám pár otázok,” začal som trochu opatrne.

„Tak do toho,” posmelila ma.

„Noo... Vieš, chcel som sa spýtať, ako to je s tebou a tým Blackom,” jeho meno som vypľul.

Strašne ma štval, a to ani neviem prečo. No je to psisko, tak jeden dôvod máme. Ten mi stačí.

Zachmúrila sa a na chvíľu sa zamyslela. Nadával som si za to, že som sa to spýtal, ale je neskoro brať to späť. Po chvíli sa smutne usmiala.

„No, ak som pochopila to, čo mi Carlisle o vlkolakoch vysvetľoval, tak už spolu nemôžeme byť. To je všetko. Mám síce Jacoba stále rada, ale to nemení fakt, že sme teraz skrátka na dvoch stranách bojovej línie. Len nechápem, prečo to dovolil. Ak ma tak miloval, prečo ma radšej nenechal odísť?” to skôr hovorila sama k sebe, ale musel som jej to vysvetliť. Nechcel som ju vidieť trápiť sa.

„Bella on ťa miluje, len skrátka celkom nedomyslel, čo sa stane. Chcel ťa zachrániť a vedel, že Carlisle to dokáže. Možno keby vedel o Charliem, konal by inak,” stíšil som hlas, pretože som videl, že zosmutnela.

„Prepáč Bella, ale musel som ti to povedať,” pokrčil som plecami.

„Ďakujem. Za všetko. Nechápem ako to so mnou vydržíš. Som len kôpka nešťastia, čo sa stále ľutuje. A ty a tvoja rodina ste na mňa takí milí. Nezaslúžim si to. Robíte pre mňa priveľa,” sklopila hlavu. Premohlo ma to neznesiteľné nutkanie a zdvihol som jej prstom bradu.

„Bella sme aj tvoja rodina. Už si našou súčasťou a my sa ťa tak ľahko nevzdáme. Zaslúžiš si to najlepšie. Ale ak tu ne si šťastná, nikto ťa tu nebude držať násilím,” pri predstave, že by odišla mi zovrelo moje nehybné srdce. Držať ju tu ale nemôžeme.

No niekto so mnou nesúhlasil. Z vedľajšej izby sa ozvalo zavrčanie a z chodby tupé buchnutie. V myšlienkach mi väčšina mojej rodiny nadávala do najväčších tupcov. Samozrejme padali aj horšie výrazy. Mal som toho už akurát dosť.

„Nezájdeme si na lov? Nebol som už takmer dva týždne,” zamračil som sa, keď som si to uvedomil. Ohrozujem nielen ľudí, ale aj svoju rodinu. Nečakal som na Bellin súhlas a vybral som sa k oknu.

„Nemôžeš počkať, kým na seba niečo hodím?” zavrčala za mnou.

„Prepáč,” hlesol som a zastavil pri okne. Pozeral som sa do lesa, kým sa obliekala. O pár sekúnd ma štuchla medzi rebrá.

„Ideme?” vyčarovala kúzelný úsmev a ja som prikývol. Nechal som ju, aby vyskočila prvá.

Hnala sa lesom a ja som ju nepredbehol. Sledoval som, ako pôvabne beží. Vyrážala mi dych. Pohybovala sa ako šelma, pôvabne a predsa nebezpečne. Zrazu zastala a prikrčila sa. Nechápal som, čo robí. Nič jedlé som necítil. Vyskočila na strom a obzrela sa. Usmiala sa a vyskočila na vyšší konár. Vyhupla sa a začala sa premiestňovať pomedzi stromy. Nahlas sa smiala a vyzerala ako by na tých stromoch bola doma.

„Hej, neodplaš nám večeru,” smial som sa a utekal za ňou.

„Ups,” zatvárila sa previnilo a zoskočila ku mne.

„Prepáč, zabudla som. Chcela som si to vyskúšať,” usmiala sa a ja som zabudol, aj ako sa volám.

„To je v poriadku, máme čas niečo nájsť,” usmial som sa na ňu a ona sa opäť rozbehla.

Tentoraz som ju dobehol. Bežali sme spolu a hľadali niečo, čím by sa dal uhasiť smäd. Zacítil som stádo srniek, tak som Bellu nasmeroval na čistinku. Nie je to práve moje obľúbené, ale som skutočne vyprahnutý. Bella sa usmiala a prikrčila sa k skoku. Sústredil som sa na vôňu, ktorá sa vznášala vo vzduchu. Lenže to som nečakal poryv vetra. Z lesa mi do nosa udrela oveľa lepšia vôňa. Moje hrdlo zaplavil oheň a ja som nevidel iné východisko. Mysleľ mi zaplavil iba smäd a potreba uhasiť ho. A prečo nie niečím, čo sa vám ponúka? Prudko som sa otočil a vyrazil za tou neopísateľnou vôňou.

„Edward!”

« Zhrnutie »

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Koniec? Nie, to je začiatok 10. Nová sestra: