Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 34. kapitola

18.01.2014 (16:15) • SissaVampire • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1621×

34. kapitola: Happy End? Počkajte chvíľu...

Esme:

Plamene. Oheň. Ja horím. Ach, pomôžte mi niekto. Prosím! Už to nevydržím!

Netušila som, čo sa so mnou deje. Cítila som sa ako by som horela, ale žiadny oheň som nikde nevidela. Bola to hrozná bolesť a nič ju nedokázalo zastaviť.

Dlho neprichádzala žiadna úlava, až zrazu, po dlhých hodinách, som cítila ako sa začala pomaly sťahovať z končekov prstov.

Cítila som, že ma niekto držal za ruku. Nevnímala som nič iné, okrem pálivej bolesti a chladivého dotyku. Bolesť miestami rozlohou ustupovala, no na intenzite neuberala. Netušila som kto mi tak ubližoval, ale prosila som ho, aby prestal. Dúfala som, že sa blíži smrť, tá nebude až tak bolestivá.

Keď sa po čase oheň ťahal do môjho srdca, bilo tak rýchlo, až som si myslela, že mi vyletí z hrude. Tlkot môjho srdca sa stále zrýchľoval a potom odzrazu všetko utíchlo. Srdce mi prestalo byť. Zastavilo sa. Naveky.

Zaklipkala som očami. Obzrela som sa okolo seba a tá miestnosť mi pripadala povedomá. Bola som v Carlisleovej spálni a ležala som v strede jeho veľkej drevenej postele. Podoprela som sa lakťami a pomaly som sa posadila. Cítila som sa veľmi zvláštne. Pálilo ma v hrdle, ale snažila som sa na to nemyslieť.

Z vonku som počula rôzne zvuky, no zdalo sa mi, ako by sa všetko dialo veľmi blízko. Prudko som sa otočila k oknu a uvidela som, že vonku sneží. Videla som každú jednu snehovú vločku. Všetky mali iný tvar a ľahko poletovali vzduchom.

Postavila som sa z postele a podišla som k oknu. Odhrnula som bielu záclonu celkom na kraj a kochala som sa výhľadom.

Pár metrov od domu bol zasnežený les. Vyzeral ako z rozprávky. Snehové vločky potichu dopadali na zem a pomaly vytvárali ďalšiu vrstvu bieleho prachu. Niečo ma ťahalo von, do lesa.

V tom som uvidela, ako spoza stromov vybehli dve srnky a uháňali po zasneženej lúke. Bolo to krásne.

Otvorila som okno a mierne som sa vyklonila von. Zafúkal vietor a nahrnul mi vlasy do tváre. Zasmiala som sa a odhrnula som ich na stranu. Znovu mi padol zrak na snehom pokrytý les, z ktorého teraz vybehla líška.

Neviem, čím to bolo, ale cítila som sa skvele, ako keby som sa znovu narodila. Dokonca som si pripadala mladšia. Nadýchla som sa čerstvého vzduchu a zacítila som veľa rôznych vôní.

Vietor jemne fúkal a snehové vločky sa vznášali vzduchom. Jednu ruku som vystrčila von oknom a pristálo mi na nej pár snehových vločiek. Na moje prekvapenie sa vôbec nezačali topiť! Hľadela som na svoju ruku ako na nejaký zázrak a nedokázala som si to nijak vysvetliť.

Všimla som si, že aj moja pokožka bola bledšia ako predtým. Oči mi skĺzli na svoje telo a všimla som si, že som mala oblečené krásne šaty vo farbe rozkvitnutej orchidey. Wow, pomyslela som si. Netušila som, čo sa so mnou stalo, ale zatiaľ som sa nemohla na nič sťažovať.

„Esme?“ Začula som zrazu hlas za mnou a otočila som sa. Stál tam Carlisle a šťastne sa na mňa usmieval.

„Carlisle!“ pousmiala som sa a bola som pri ňom.

Všimla som si, že si ma premeral, tak som sa nesmelo usmiala a sklopila zrak.

Pohladil ma po líci a ja som na neho vzhliadla spod dlhých mihalníc. Unesene na mňa hľadel a zamilovane sa usmial. Úsmev som mu opätovala a ovinula som si ruky okolo jeho krku. Zašiel mi prstami do vlasov a naklonil sa k mojej tvári. Skúmavo som hľadela do jeho očí, ktoré mali tmavší odtieň zlatej. Zdal sa mi byť iný. Stále dokonalý, len mal ešte výraznejšie črty tváre a zamatovo jemnú pokožku. Jemne si ma pritiahol bližšie k sebe za pás.

„Si nádherná,“ šepol a pobozkal ma na pery.

Naše pery sa do seba vpíjali a bol to ten najlepší pocit na svete. Toľko lásky a nehy v jednom bozku mi dokáže dať len Carlisle. Nevnímala som nič iné okrem nás dvoch a túto chvíľu som si užívala.

„Milujem ťa,“ šepla som, keď sme sa od seba odtiahli.

„Aj ja ťa ľúbim, drahá.“

Carlisle ma vzal za ruku a priviedol k veľkému zrkadlu na druhej strane miestnosti. Pozrela som sa na svoj odraz a v momente som stratila reč. Nechápavo som sa pozrela na Carlislea a potom zas do zrkadla. On sa pobavene usmial a ja som na seba unesene zízala. Tak už chápem ten Carlisleov prekvapený pohľad.

V zrkadle oproti mne stála dokonalá bytosť. Krásna žena s karamelovými vlasmi, dlhými do pol chrbta. Prešla som si prstami po vlasoch a boli na dotyk veľmi hebké. Neveriacky som na seba hľadela a skúmala som svoju tvár, ktorá bola snehobiela a bez jedinej chyby. Moje oči boli krvavo červené a moje pery sýte, plné a dokonale zvodné. Slabo som si zhryzla spodnú peru a Carlislovi v tom momente stmavli oči.

Moja tvár bola anjelska a ja som sa na seba musela usmiať.

Moja postava bola skutočne pôvabná a svetlofialové šaty zvýrazňovali moje prednosti. Všimla som si, že pokožka na celom tele bola úplne bledá. Carlisle ku mne pomaly podišiel a objal ma okolo pása. Moje brucho bolo ploché a... Moment! Ako...?

„Carlisle? Kde je...?“ pýtala som sa nervózne a priložila som si ruky na brucho.

„Malá je úžasná,“ pousmial sa a mne sa na perách zjavil šťastný úsmev.

„Chcem ju vidieť,“ povedala som nadšene.

„Esme, vieš, čo sa s tebou stalo, však?“

Začala som sa rozpamätávať na všetko, čo mi hovoril o svojom druhu a pomaly som prikývla.

„Si novorodená upírka. Najprv by sme mali ísť na lov...“ povedal opatrne a ja som si spomenula na pálenie v mojom hrdle.

„Drahý, ja to zvládnem,“ povedala som a stisla mu ruku.

„Tak dobre, ale prinesiem ti aspoň trochu jelenej krvi.“

„Nie, prosím, tej už bolo dosť,“ uškrnula som sa.

„Tak nájdem inú. Daj mi chvíľu,“ mrkol na mňa a zmizol za dverami.

Ja som sa otočila späť k zrkadlu, nevedela som sa na seba vynadívať. Toto som nemohla byť ja. Nikdy som nebola škaredá, vždy som vyzerala dobre, ale toto je dokonalosť. Upírska dokonalosť.

Za všetky moje zmeny môže premena! Pomaly som si vybavila to, čo mi Carlisle rozprával o premene a upíroch. O chvíľu sa vrátil a v ruke držal pohár krvi.

„To je medvedia,“ povedal a podal mi ho.

Pousmiala som sa a vypila som všetku krv naraz. Pálenie v hrdle sa trochu zmiernilo, ale stále som to cítila. Nedočkavo som sa pozrela na Carlislea a on presne vedel, čo chcem.

Chytil ma za ruku a vyšli sme von z jeho spálne. Kráčali sme až na koniec chodby, kde Carlisle otvoril dvere do izby a my sme vošli dnu.

Steny boli namaľované svetloružovou farbou a izba bola perfektne zariadená, ale môj zrak hneď padol na malú postieľku s baldachýnom uprostred miestnosti. Carlisle ma pustil a ja som pomaly kráčala k postieľke.

Keď som uvidela moje bábätko, skoro som sa rozplakala od šťastia. Malinká bola nádherná. Pokojne spala a vyzerala ako anjel. Položila som si ruky na okraj kolísky a blažene som sa na ňu usmievala. Carlisle k nám podišiel a objal ma okolo pása. Sklonila som sa k malej a pomaly som ju vybrala z postieľky. Vzala som si ju do náručia a bola som tá najšťastnejšia žena na svete. Prvýkrát držať v rukách vlastné dieťa bolo niečo neopísateľné.

Malá sa vtedy zobudila, no nezačala plakať. Namiesto toho si ma zvedavo prezerala veľkými očkami a ja som sa na ňu usmiala. Tiež sa usmiala a natiahla ku mne malú ručičku. Nežne som ju chytila za rúčku a pobozkala na čelo. Potom som sa pozrela na jej otca, ktorý na nás celý čas šťastne hľadel.

„Je taká krásna,“ šepla som unesene.

„Po tebe,“ usmial sa Carlisle a pohladil ma po vlasoch.

Zrazu sa za nami ozvalo tlmené klopanie na dvere a my sme sa obaja otočili. Za nami stáli Rosalie a Edward.

„Nerušíme?“ opýtal sa Edward.

„Nie, kľudne poďte ďalej,“ pousmiala som sa.

„Vitaj v rodine, Esme,“ povedala Rosalie a zľahka ma objala, keďže druhou rukou som držala Isabellu.

„Ďakujem, Rose,“ usmiala som sa.

„Vyzeráš úžasne,“ pochválila môj nový vzhľad.

Carlisle ma objal okolo ramien a usmial sa na mňa. Nedokázala som si predstaviť krajšiu chvíľu. Bola som obkolesená mojimi milovanými, za ktorých by som položila život. Carlisle, muž môjho života; Isabella, moje anjelské dieťatko; a Rosalie a Edward, ktorí mi boli ako vlastné deti.

Premenou som získala nadľudskú silu a keby nám hrozilo nejaké nebezpečenstvo, mohla by som nás ochrániť. Carlisle si už nebude musieť robiť starosti, že by mi nejak mohol ublížiť, ako počas môjho ľudského života. Teraz som ja tá, čo sa musí kontrolovať. Z myšlienok ma vytrhlo vzlykanie mojej dcérky, ktoré sa hneď zmenilo na hlasný plač. Začala som ju opatrne hojdať v náručí a utišovať, ale nič nezaberalo.

„Asi je už hladná,“ povedal Edward a podal mi nepriehľadnú plastovú fľašku s cumlíkom.

Zarazene som sa na neho pozrela, keďže som nevidela čo je vo fľaške a myšlienky my blúdili všetkými smermi. Je to to, čo si myslím? Ehm, nie je to trochu... zvláštne?

„Sušené mlieko odmietla,“ odpovedal Edward na moje myšlienky a ja som prikývla.

Vzala som si od neho fľašku a priložila ju malej k perám. Začala pomaly piť a pri tom vyzerala spokojne. Rosalie sa celý čas rozplývala nad svojou sestričkou a nakoniec ju chvíľu kŕmila tiež.

Čas letel a náš prvý spoločný deň sa chýlil ku koncu. Po večeri sme s Rose uložili môjho malého anjelika do postieľky a obe sme sa na ňu nežne usmievali. Sledovali sme ju, ako pomaly upadala do ríše snov. Nedokázala som od nej odtrhnúť zrak. Nikdy by som si nemyslela, že raz budem mať takúto úžasnú rodinku.

Keď zaspala, naposledy som ju pobozkala na čelo a popriala jej sladké sny. Potom sme s Rose zhasli svetlo a vyšli z miestnosti.

Vrátila som sa do spálne a uvidela som Carlislea ako sedel na posteli s vyloženými nohami a čítal knihu.

„Práve zaspala,“ šepla som pokojne a oprela som sa chrbtom o dvere. Carlisle sa pousmial a odložil knihu na nočný stolík. Natiahol ku mne ruky a naznačil mi, aby som podišla k nemu. Keď som bola blízko, nečakane si ma stiahol na seba a ja som pristála v jeho náručí.

„Toto som nemohol robiť, keď si bola človek,“ povedal prefíkane a vtisol mi bozk na pery. Bozk som mu opätovala náruživejším a on sa na mňa prevalil.

„Ako sa cítiš?“ pýtal sa ma a prstami zašiel do mojich vlasov.

„Som neskutočne šťastná. Všetko je až príliš pekné a mám obavy, že to tak nebude nadlho...“ odpovedala som úprimne.

„Máš pravdu,“ prikývol a rukou mi prešiel po tele až na pás. „Nebude to nadlho, bude to tak navždy,“ usmial sa a oprel sa čelom o moje.

„Milujem ťa,“ vyznala som mu lásku.

„Aj ja teba, drahá.“

Chvíľu sme sa bozkávali a vo mne začínala narastať túžba po mužovi mojich snov. Neskutočne ma priťahoval a ja som po ňom šialene túžila. Pobozkala som ho vášnivejšie a on mi bozky oplácal. Vtom sa ale odomňa odtiahol a povedal:

„Zlato, mali by sme ísť na lov, si novorodená a potrebuješ si uhasiť smäd.“

„Potrebujem teba,“ povedala som a vrhla som sa na jeho krk.

„Esme,...“ oslovil ma a ja som naňho zvedavo vzhliadla.

„Musí ťa páliť v hrdle,“ povedal pobavene a ja som mu priložila prst na pery.

„Psst,“ sykla som a znovu som sa prisala na jeho pery.

Jeho bozky boli iné, ako predtým. Vtedy sa musel kontrolovať, aby mi neublížil, ale teraz bol ku mne od začiatku dravší a vášnivejší. Páčilo sa mi to a začala som mu rozopínať košeľu po gombíkoch.

Prechádzal mi rukami po tele a ja som ho bozkávala na krku. Párkrát som ho jemne pohrýzla a on vzrušene zavzdychal. Prevalila som si ho pod seba a ďalej som perami skúmala jeho krk. Stiahol mi zips na šatách a rýchlo mi ich vyzliekol. Náhodou ich pri tom roztrhol a ja som mu venovala naoko nepekný pohľad. Nečakane si ma prevalil pod seba a ja som sa zachichotala.

„Si taká nádherná,“ šepol, keď som pred ním ležala len v čipkovanej bielizni a jemne ma pohladil po tvári.

Pousmiala som sa a zvodne som si ho pritiahla bližšie k sebe. Stále sme si hľadeli do očí, ktoré boli stále tmavšie.

Prstami som ho pohladila po šiji a zubami som mu prešla po ušnom lalôčiku.

Po chvíli vášnivého maznania si ma Carlisle vzal. Bolo to prvý krát, čo sa so mnou mohol skutočne milovať. Teraz mi už nemôže nechtiac ublížiť. Obaja sme si to užívali a nedokázali sme sa odtrhnúť jeden od druhého.

***

Nadránom, keď bola ešte tma, som ležala v Carlisleovom náručí, prikrytá len tenkou prikrývkou. Prechádzala som mu prstami po hrudi a on sa mi hral s vlasmi.

„Láska, mali by sme ísť na lov, kým je ešte tma a malá spí,“ šepol mi do uška a mňa to zašteklilo.

„Dobre. Vôbec nie som unavená,“ povedala som nadšeným hlasom.

„Čo budeme robiť s toľkým voľným časom?“

„Myslím, že niečo vymyslíme,“ mrkol na mňa a pobozkal ma.

Vyliezli sme z postele, aby sme sa obliekli. Potom ma Carlisle chytil za ruku a otvoril okno dokorán. Trochu zmätene som sa na neho pozrela, ale on sa len usmial a stisol mi ruku.

„Pripravená?“ opýtal sa.

„Prosím?“ nechápala som, ale na vysvetlenie už bolo neskoro.

Carlisle ma potiahol za ruku a spolu sme vyskočili z jeho okna. So smiechom sme dopadli do hlbokého snehu a potom som sa vydala na svoj prvý lov v sprievode mojej lásky.

Rosalie:

„Výborne, Rose, teraz sa pozri na mňa!“ hovoril mi svetoznámy fotograf, Nigel Barker, ktorý ma fotil pre novú kolekciu spodného prádla značky Agent Provocateur. Prehodila som si cez ramená biele boa a venovala som mu zvodný pohľad.

„Nádhera!“ povedal nadšene. „Vydrž...“

„Svetlá!“ vykríkol zrazu Nigel a jeden z neschopných osvetľovačov mi zasvietil ostrým lúčom priamo do tváre. Idiot!

Automaticky som zmenila pózu; nohy, ktoré mi viseli z luxusnej bielej postele som si prekrížila cez seba a pravou rukou som chytila kovový rám postele blízko svojej hlavy. Asistentka mi rýchlo upravila účes a Nigel spravil ďalších pár záberov.

„Vynikajúce, dáme si prestávku,“ povedal a položil fotoaparát na stôl s laptopom.

Postavila som sa z postele a tmavovlasá asistentka mi hneď podala čierny saténový župan s logom luxusnej značky. Obliekla som si ho a kráčala som do šatne.

„Rosalie, tu je tvoj ďalší outfit,“ prišiel za mnou Jay, ďalší asistent.

„Ďakujem, zlato,“ pousmiala som sa.

„Za málo, srdiečko. Dnes ti to sekne! Tento photoshoot je tvoj!“ mrkol na mňa a prešiel k ďalšej modelke.

Zahľadela som sa na seba do zrkadla a... spomenula som si na deň, kedy mi bola darovaná moja dokonalosť. Ach, nedokážem si predstaviť žiť ako človek.

Zrazu mi zazvonil mobil a ja som poň siahla do kabelky od Armaniho. Na displeji svietilo Emmettovo meno, tak som sa potešila. Nevideli sme sa už niekoľko dní.

„Haló?“ prijala som hovor.

„Ahoj cica, čo máš v pláne na večer a tento víkend?“ pýtal sa zvedavo veselým hlasom.

„Teraz pracujem, ale podvečer by som mohla byť voľná,“ povedala som. „Prečo?“

„Chcel som ťa pozvať na víkend niekam mimo mesta,“ oznámil mi a ja som sa pousmiala.

„To znie fajn, a kam?“ opýtala som sa.

„Prekvapenie,“ povedal s hranou tajnosťou v hlase.

„Dobre, myslím, že to risknem,“ zasmiala som sa.

„Neoľutuješ. Čo práve robíš?“

„Mám fotenie... Nová kolekcia pre Agent Provocateur,“ povzdychla som si a skontrolovala som v zrkadle svoj make up.

„Wow, to by som sa pozrel,“ povedal unesene.

Ja viem, že ty hej.

„Rosalie, ponáhľaj sa, o chvíľu máš byť na pľaci!“ pripomenul mi Jay.

„Emm, prepáč, musím bežať,“ povedala som rýchlo.

„V poriadku, prídem pre teba o piatej.“

„Skvelé, tak zatiaľ,“ pousmiala som sa.

„Teším sa, pa.“

Zložila som telefón a išla som sa prezliecť do čiernej čipkovanej bielizne, zdobenej striebornými kamienkami. Na vrch som si prehodila župan a ponáhľala som sa na set. V myšlienkach som si už predstavovala dokonalý večer s Emmettom. Len my dvaja, niekde mimo mesta, celý víkend, spolu. Ale musím niečo vymyslieť, aby sa o tom nedozvedel Edward. Nechcem ho zbytočne raniť.

Viem, že ku mne stále prechováva city a ja mu nejdem naschvál ubližovať.

„Ďakujem, Candice,“ povedal Nigel a blonďatá topmodelka odišla do zákulisia.

„Rosalie?“ oslovil ma a ja som prikývla.

Vyzliekla som si župan a prešla som do malého štúdia. Nigel mi rýchlo vysvetlil svoju predstavu a asistenka mi zatiaľ upravila podväzkový pás a vybrala rôzne doplnky. Rýchlo mi prečesala dlhé vlasy a keď som už nemohla vyzerať lepšie, začali sme fotiť.

Po skončení fotenia som prebehla pár obchodov v centre a obohatila svoj šatník o ďalšie kúsky. Najviac ma potešila čierna kabelka s čipkou na oboch stranách. Bola nádherná a ja som sa do nej zamilovala na prvý pohľad.

Domov som dorazila o tretej a hneď som si zbalila veci do malého kufríka na víkend. Edward našťastie nebol doma. Carlisle a Esme boli celý čas s bábätkom, takže ja som pre nich bola momentálne neviditeľná – stále lepšie, ako keby sa ma vypytovali kam a s kým idem.

Presne o piatej prišiel Emmett pred našu vilu a párkrát zatrúbil, aby som vedela, že je tu. Vyšla som von oblečená v dlhom kabáte, čižmách na opätku a okolo krku som mala ovinutý dlhý pletený šál. Najprv som si hodila veci do kufra a potom som nastúpila do auta.

„Ahoj, kráska,“ usmial sa na mňa.

„Ahoj,“ vtisla som mu bozk na pery a značkovú kabelku som si položila na kolená.

„Máš všetko? Môžeme vyraziť?“ opýtal sa.

„Jasne,“ prikývla som a už nás nebolo.

„Aký si mal deň?“

„Pustili ma z práce skôr, takže sa nemôžem sťažovať,“ povedal a odbočil na hlavnú cestu.

„A ty?“ opýtal sa ma.

„Celkom fajn. Okolo obeda sme mali fotenie a keď sme skončili, zbehla som rýchlo na nákupy.“

Cestou sme sa veľa rozprávali a nasmiali. Je pravda, že Emmett sa viac pozeral na mňa ako na cestu, ale nikomu sa nič nestalo.

Raz sme sa zastavili na benzínovej pumpe, kde som akože zbehla na záchod, Emmett natankoval a pokračovali sme ďalej.

Ja som zatiaľ rozmýšľala nad tým, kam asi ideme, ale nič mi nenapadlo. Viezli sme sa už vyše dvoch hodín. Emmett mi to stále nechcel povedať a vždy keď som sa ho opýtala, len mlčal a usmieval sa.

„To si mi rovno mohol zaviazať oči šatkou,“ povedala som sarkasticky.

„Pôvodne som to chcel urobiť až v noci, ale keď inak nedáš,“ pokrčil ramenami a rafinovane sa pousmial. Našpúlila som pery a lakťom som ho šťuchla medzi rebrá.

Mala som tušenie, že na túto noc – a možno aj celý víkend – len tak ľahko nezabudnem.

Po nejakom čase Emmett odbočil na lesnú cestu a mne to pripadalo zvláštne. Určite som tu už niekedy bola. Loviť, alebo tak. Les bol zasnežený a cesta zľadovatelá. Bol január, ale takú tuhú zimu sme v Štátoch už dlho nemali.

„Sme vôbec ešte v New Yorku?“ ozvala som sa znovu po chvíli a Emmett prikývol.

„Pôjdeme ešte dlho?“ Bože, ja som neznesiteľná. Vonku bola tma a my sme boli obkolesení vysokými stromami.

„Asi pol hodinu,“ povedal a položil si ruku na moje stehno. Bez rozmýšľania som ho nežne pohladila prstami po ruke, no v tom sme sa obaja strhli.

Radšej som nič nevravela, iba som si rýchlo natiahla kožené rukavice a Emmett zapol kúrenie v aute. Potom ma znovu chytil za ruku a preplietli sme si prsty.

Po pol hodine sme sa dostali k hotelovému rezortu a veľká tabuľa mi oznámila, kam ma Emmett uniesol. Hunter Mountain. Emm mal pravdu, hranice do iného štátu sme neprekročili, ale boli sme pár sto míľ od mesta.

Rozhliadala som sa všade okolo seba a všimla som veľa nových hotelov. V diaľke som videla časť obrovského lyžiarskeho svahu, ktorý bol osvetlený na večerné lyžovanie. Celé to tu bolo zrekonštruované a vyzeralo to veľmi pekne.

Emmett zrazu zaparkoval pred jedným z luxusných hotelov a usmial sa na mňa.

„Dúfam, že ti neprekáža trochu snehu,“ uškrnul sa.

„Prosím ťa, niektorí ma volajú ľadová kráľovná,“ zasmiala som sa a Emmett ma pobozkal.

„Idem po kľúč od izby a kartu do podzemnej garáže,“ povedal mi a nechal ma samú v aute.

Keby som v týchto semišových čižmách vystúpila do tohto hlbokého snehu, bolo by po nich. Radšej som len sedela v aute a čakala na Emmetta. Po chvíli sa vrátil a vošiel autom do veľkej podzemnej garáže, kde nás už čakal personál, aby nám vzal batožinu. Prišli sme len na víkend, takže sme nemali veľa vecí. Dobre, Emmett nemal veľa vecí a ja... Ako vždy.

Poslíček nám odniesol kufre priamo do apartmánu a my sme sa ešte zastavili na recepcii. Chceli od Emmetta pár podpisov a vrátili mu doklady. Potom sme nastúpili do výťahu a vyviezli sme sa na siedme poschodie.

Náš apartmán bol na konci chodby. Emmett vytiahol z vrecka kľúče, odomkol dvere a obaja sme vošli dnu. Vyzeralo to krásne. Veľké, priestranné a moderne zariadené.

„Myslím, že môže byť,“ povedal Emmett a ja som veselo prikývla.

Pozrela som sa na svoje hodinky, ktoré ukazovali pol desiatej. Emmett sa zatiaľ prešiel po apartmáne, aby si ho obzrel a potom preniesol veci do spálne. Sadla som si do obývačky na bielu sedačku a snažila som sa chytiť wifi. Chcela som si pozrieť fotky, ktoré mi mal Jay poslať na mail.

Emmett si sadol vedľa mňa a prehodil si ruku okolo mojich ramien.

„Čo by si povedala na romantickú večeru?“ navrhol mi.

„Výborný nápad,“ šepla som blízko jeho tváre a pobozkala som ho.

„Pôjdeme do reštaurácie, alebo si to necháme priniesť na izbu?“ opýtal sa a ja som sa zamyslela.

Nakoniec som sa rozhodla, aby sme sa išli najesť von. Emmett s tým súhlasil, tak sme sa obaja prezliekli a ja som si urobila večerný make up. Emmett medzitým niečo vybavoval po telefóne a keď som bola hotová, mohli sme ísť.

Vybrali sme si hotelovú reštauráciu, lebo ostatné podniky už zatvárali. Čašník nás usadil k stolu s výhľadom na svah a dal nám do rúk menu. Nemala som príliš nad čím rozmýšľať, aj tak to jesť nebudem. Vybrala som si šalát s krevetami a potom som sa rozhliadla okolo seba. V čipkovaných tmavomodrých šatách s trištvrťovým rukávom a dlhými vlnitými zlatými vlasmi som tu bola jednoznačne najkrajšia.

Emmett zo mňa nedokázal spustiť oči a mňa to tešilo.

Po chvíli sa vrátil čašník a obaja sme si objednali. Keď nám priniesli jedlo, Emmett sa pustil do svojho steaku, ale ja som sa v šaláte len hrabala vidličkou. Dnes som skutočne nemohla ľudské jedlo ani cítiť. Emmett si mohol myslieť, že držím hladovku kvôli ďalšiemu photoshootu a ja som ho v tom nechala aj naďalej.

Keď dojedol, účet nám pripísali na izbu a vyšli sme späť do apartmánu. V predsieni som zhodila vysoké lodičky a pomaly dostúpila na celú plochu chodidla.

Emmett ma zozadu objal okolo pása a pobozkal na krk. Viedol ma do spálne a ja som tušila, čo bude nasledovať. Keď sme len prešli popri posteli bez zastavenia a pokračoval do kúpeľne, trochu ma to prekvapilo.

Otvoril dvere a v tom ma čakalo ďalšie krásne prekvapenie.

Vaňa bola napustená až po okraj a na hladine plávali lupienky ruží. V strede boli biele, do tvaru srdca a okolo nich boli červené lupienky. Pri vani horeli aromatické sviečky a v umývadle bol kýblik s ľadom a drahým šampanským. Bolo to dokonalé! Neviem, kedy to stihol, ale týmto ma úplne dostal. Otočila som sa naňho s rozpačitým pohľadom, ale Emm sa na mňa len usmial a popri tom nalieval šampanské do vysokých pohárov.

„Ty chceš, aby som sa do teba zamilovala?!“ opýtala som sa pobaveným tónom, ale v skutočnosti mi nebolo všetko jedno. Čakala som na jeho odpoveď a celá som pri tom tŕpla.

Emmett sa len zasmial a podal mi pohár šampanského.

„Nazdravie!“ pousmial sa a štrngli sme si. Nežne ma pobozkal na pery, no na moju otázku stále neodpovedal.

Odpili sme si zo šampanského a Emmett potom položil poháre na skrinku. Pritiahol si ma k sebe za pás a vrhol sa na moje pery. Bozkával ma náruživo a ja som mu bozky oplácala. Nahmatal mi zips na šatách a stiahol mi ho celkom dole. Zbavil ma šiat a ja som mu vyzliekla košeľu. Perami som skúmala jeho krk a párkrát som ho jemne pohrýzla. Emmett slastne zastonal a rozopol mi podprsenku. Ja som mu začala otvárať sponu na opasku a po chvíli sme boli zbavení všetkých kúskov oblečenia. Pomaly sme vliezli do vane a naša krásna noc mohla pokračovať.

Ráno som ležala v posteli vedľa Emmetta a hľadela cez balkónové dvere na zasnežený les. Pozrela som sa na Emmetta, ktorý ešte spal a zľahka som ho pohladila prstami po hrudi. Mal tam pár škrabancov, ako spomienku na minulú noc, ktorá bola naozaj nezabudnuteľná. Okrem toho, že sme si to párkrát vášnivo rozdali vo vani, v spálni, aj na gauči, sa nám podarilo zlomiť posteľ. V tomto hoteli nebudeme príliš obľúbení hostia, pomyslela som si pobavene. Nejak sme to dali dokopy, ale dlho to nevydrží.

Keď sa Emmett zobudil, dal si rýchlu sprchu a potom šiel na raňajky, ktoré som sa rozhodla vynechať. Zatiaľ som si vybrala outfit na dnes a pozrela ponuku hotelových služieb. Emm sa po chvíli vrátil a rozhodli sme sa, že pôjdeme na svah. Ako človek som rada snowboardovala, ale odkedy som upírka, na boarde som ešte nestála.

Emmett zavolal na recepciu, aby nám v hotelovej požičovni rezervovali dva snowboardy. Prezliekli sme sa a potom sme si išli po ne. Naložili sme ich do veľkého Jeepu a odviezli sme sa bližšie k svahu. Obaja sme sa prezuli do veľkých snowboardových topánok, vzali sme boardy a Emmett zamkol auto.

„Zlato, tú helmu si neberieš?“

To snáď nemyslíš vážne, pretočila som očami. Upír s helmou, najkratší vtip, aký som kedy počula.

„Nie, nie som žiaden začiatočník,“ povedala som ľahkovážne a mávla rukou.

„Nechcem, aby sa ti niečo stalo,“ hovoril ustarane Emmett, ale ja som už bola na ceste k lanovke.

Dobehol ma a dal mi môj lístok, ktorý som si vložila do vrchného vrecka krémovej bundy. Vyviezli sme sa lanovkou až na samý vrch Hunter Mountain, kde bolo plno ľudí.

Niektorí sa chystali na svah a iní sedeli v bare On Top of NY.

My s Emmettom sme si pripli snowboardy na nohy a skĺzli sme k začiatku strmej zjazdovky. Sadla som si na sneh, aby som si upevnila dosku a dala som si moderné lyžiarske okuliare. Nie že by som ich potrebovala, ale ľudia to majú vo zvyku a aspoň mi nikto nebude hľadieť do zlatých očí.

„Pripravená?“ opýtal sa Emm a zapol si helmu. Natiahla som si rukavice a prikývla som. Emmett sa postavil a ja som zostala sedieť.

„Tak sa predveď,“ vyzvala som ho a on – ako inak – moju výzvu prijal.

Zišiel strmý svah šialenou rýchlosťou, bez akéhokoľvek zaváhania, alebo brzdenia. No, dobre, mal šťastie, že nenabehol na ľad, pomyslela som si pobavene. Videla som, že ma čakal na boku svahu, tak som sa postavila a spustila sa za ním. Tiež rýchlo, ale s eleganciou a štýlom, aký môžem predviesť len ja.

„Wow,“ vydýchol, keď som popri ňom prefrčala a zastavila o pár metrov ďalej. Usmiala som sa naňho, ale Emmett sa pustil ďalej.

Aha, takže preteky. Nenechala som na seba čakať a celú svoju váhu som preniesla na pravú nohu, ktorú som mala vpredu, aby som čo najviac zrýchlila.

Keď som míňala Emmetta, schválne som ho ošpliechala snehom a zasmiala sa tomu. Rýchlo som zišla celý svah a dole som si odopla snowboard z ľavej nohy. Čakala som na Emmetta, ktorý sa rútil za mnou. Už to vyzeralo, že to schytám, ale pol metra predomnou prudko zabrzdil a tiež som dostala snehovú sprchu.

„Si vážne dobrá!“ povedal udivene, keď zastavil.

„Dúfam, že si o tom nikdy nepochyboval,“ uškrnula som sa.

„To by som si nedovolil,“ povedal naoko obávane a ja som mu stiahla helmu na oči.

„Heeej!“ smial sa a odhrnul si helmu, aby videl. Ja som mu medzitým zdrhla do rady na lanovku a vyplazila som mu jazyk.

„Toto ti ešte vrátim,“ povedal prefíkane, keď sa pridal ku mne do radu.

„Ako, zhodíš ma z lanovky?“ smiala som sa mu.

„Nie,“ povedal a zozadu si ovinul ruky okolo môjho pása.

„Ale do večera niečo vymyslím,“ šepol a jemne ma pobozkal na ušný lalôčik.

Tento muž dobre vie, čo na mňa platí. Vyviezli sme sa hore a celý deň sme jazdili na snowboardoch ako šialení. Naháňali sme sa, striekali po sebe sneh a skúšali sme rôzne triky.

Raz keď sme znovu vyšli na vrch, uvidela som Snow Park. Dráhu upravenú pre snowboardistov. Boli tam rôzne skoky, zákruty a hlbší sneh na freestyle.

„Emm?“ oslovila som ho a ukázala smerom na novú trať.

„Trúfaš si?“ podpichla som ho.

„Že váhaš. Ukážem ti, ako sa to robí,“ povedal sebavedome a pripol si snowboard na nohy. Ja som sa potichu zasmiala, lebo som nechcela príliš raniť jeho ego. Spustil sa po prvej časti trati a išlo mu to dobre. Pri jednom skoku stratil rovnováhu, ale ustál to. Páčila sa mi otočka, ktorú spravil, keď sa šmýkal po zamrznutom zábradlí a pár iných trikov.

Keby som nebola upírka, možno by jazdil lepšie ako ja. Keď na mňa zamával, spustila som sa za ním. Niektoré miesta boli zľadovatelé, ale ja som si s nimi poradila. Nabehla som do ostrej zatáčky, ktorú som v pohode zvládla. Nasledoval skok, po ktorom som vyletela do vzduchu a spravila otočku. Dopadla som na sneh a zrazu som bola v ďalšej ostrej zákrute, ktorú som len tak-tak vytočila. Blížilo sa zábradlie, po ktorom som sa hladko zošmykla a plynulo som došla až k Emmettovi.

Stáli sme pred druhou časťou, ktorá bola trochu náročnejšia.

„Dámy majú prednosť,“ pousmial sa Emmett a ja som prikývla.

Skĺzla som dolu svahom a prekonala prvé dva skoky. Pri jednom som spravila otočku a pri druhom som sa sklonila k svojej doske. Vybrala som pár ostrých zákrut a blížila som sa k najväčšiemu skoku. Zrýchlila som a keď som vyletela do vzduchu, spravila som salto a dopadla doskou do snehu. Zabrdzila som a vzhliadla hore na Emmetta.

Spustil sa za mnou a išlo mu to super, až kým sa dostal k poslednému skoku. Nabehol na ľad, stratil rovnováhu a nedokázal sa zastaviť. Rútil sa ku koncu trate, ale nabehol na stranu posledného skoku, spadol a bokom dopadol na ľad.

Zľakla som sa, odopla som si snowboard a bežala som k nemu.

„Zlato, si v poriadku?“ pýtala som sa, keď sedel na snehu a šúchal si ruku.

„Som v pohode,“ povedal odvážne, ale ja som videla, že ho tá ruka bolí.

Chcel sa postaviť, ale ja som mu to nedovolila.

„Neblázni, radšej si sadni, lebo si ublížiš ešte viac,“ prikázala som mu.

„Vieš tou rukou hýbať?“ pýtala som sa.

„Jasné,“ prikývol. „Je to len udreté,“ skonštatoval.

„Radšej to na dnes zabalíme,“ navrhla som.

„Môžeme ísť napríklad do sauny,“ pousmial sa a ja som ho pobozkala.

Pomaly sme zišli dole a ja som Emmettovi nedovolila robiť žiadne ďalšie triky. Snowboardy sme naložili do auta a Emm potom odšoféroval späť k hotelu. Vrátili sme boardy do požičovne a vyšli sme do apartmánu, kde som sa Emmettovi pozrela na tú ruku. Za tie roky žitia s Carlisleom sa na mňa čosi nalepilo.

„Máš pravdu, je to len udreté. Dám ti na to ľad,“ povedala som a zbehla do malej kuchyne v rohu apartmánu.

Vrátila som sa a priložila som mu na ruku pár kociek ľadu, zabalených v handre. Videla som, že sa mu na ruke pomaly začala objavovať modrina.

Nechápala som samú seba. Keby sa to stalo niekomu inému, pravdepodobne by som sa smiala. O Emmetta sa starám a vôbec mi to nejde do hlavy. Prečo mi na ňom tak záleží?!

Po chvíli sme sa prezliekli do plaviek a vybrali sme sa do sauny. Bolo ich viac, tak sme vyskúšali všetky a nakoniec sme skončili vo vírivke.

Neskôr sme si večeru objednali na izbu, lebo sa nám nechcelo nikam chodiť. Čašníci nám priniesli jedlo na striebornom podnose a prestreli nám na stolíku v obývačke. Emmett im dal nejaké sprepitné a my sme sa pustili do večere.

Keď sme dojedli, otvorili sme si fľašu bieleho vína. Sedeli sme v obývačke a Emmett mal ruky ovinuté okolo mňa. Začali sme sa nežne bozkávať a už som vedela, ako tento večer skončí. Skutočne ho nič neunaví?!

Vzal si ma do náručia a preniesol do postele. Skláňal sa nadomnou a vášnivo bozkával môj krk a dekolt. Pomaly si na mňa začal líhať a obaja sme začuli praskanie dreva.

„Oops,“ zachichotala som sa, lenže v tom sa rám postele znovu prepadol.

Nasledujúci deň Emmett spal do pol jedenástej a ja som ležala na jeho hrudi, rozmýšľajúc o tom, čo je na ňom také zvláštne. Čo také má on, čo iní nie? Čím ma tak veľmi priťahuje a prečo mu nedokážem odolať.

Keď sa Emm zobudil, tuho ma objal a pobozkal do vlasov. Bola som pri ňom skutočne šťastná. Ale bála som sa. Bála som sa, že nám to niekto alebo niečo čoskoro prekazí.

Dnes sme sa rozhodli snowboardovanie vynechať. Namiesto toho sme šli do vírivky, kde sme popíjali šampanské a venovali sa jeden druhému.

Hotel sme museli opustiť do druhej poobede, tak sme si rýchlo zbalili veci a šli odovzať kľúč na recepciu.

„Ďakujeme za návštevu. Dúfam, že ste prežili príjemný pobyt v našom hoteli,“ povedal recepčný za pultom a usmial sa na mňa.

„Áno, určite na to tak skoro nezabudneme,“ povedal Emmett a objal ma okolo pása.

A nezabudne na to ani hotelový personál pri výmene postele v kráľovskom apartmáne, prebehlo mojou mysľou.

„Šťastnú cestu a dovidenia,“ pousmial sa recepčný.

„Dovidenia,“ pozdravil ho Emmett a odišli sme do garáže k jeepu. Veci už boli v kufri, tak sme len nasadli dnu a vyrazili na cestu domov.

Emmett ma celý čas držal za ruku.

Už teraz viem, že mi bude veľmi chýbať. Nechcem sa s ním rozlúčiť. Nanešťastie, cesta domov ubehla oveľa rýchlejšie, ako som si myslela a bolo asi päť hodín, keď ma Emmett priviezol domov.

„Ďakujem za krásny víkend, zlato,“ pousmial sa a nežne ma pobozkal.

„Ja ti ďakujem. Za všetko,“ šepla som a pohladila som ho po líci.

„Ehm, vlastne, chcel som sa ťa ešte niečo opýtať...“ povedal.

„Počúvam,“ zachichotala som sa.

„Lilli, išla by si so mnou budúci piatok na firemný večierok? Naša firma oslavuje dvadsať rokov od založenia,“ vysvetlil mi.

„Áno, rada,“ usmiala som sa a vtisla som mu bozk na pery.

„Budem sa tešiť,“ povedal.

„Aj ja.“

Museli sme sa rozlúčiť, ale ani jeden z nás to nechcel. Sedeli sme u neho v aute, bozkávali sme sa, maznali a túlili sa k sebe. Nechcela som ho volať dnu, lebo Esme je novorodená a so žiadnym človekom do kontaktu ešte neprišla.

Napokon sme si venovali posledný bozk a ja som vystúpila z auta. Vzala som si svoje veci a vošla som do vily. Začula som zvuk pneumatík a vedela som, že Emmett práve odchádza. Vyšla som hore schodmi a kráčala som na poschodí do svojej izby. V tom sa oproti mne zjavil Edward.

„Rose... Kde si bola?“ pýtal sa ma tak trochu vyčítavo.

„Radšej o tom nehovorme,“ povedala som utiahnuto.

„Zase s ním?“ zasyčal a ja som mlčala, iba som pomaly prikývla.

„Edward, nerozprávajme sa o tom. Dobre vieš, aké to medzi nami je a ja ti nechcem ubližovať!“ dodala som mrzuto.

„Keďže mi nechceš ublížiť, asi to znamená, že ti tiež nie som až tak ľahostajný,“ pokrčil ramenami a mne padla sánka.

Nevedela som, čo na to povedať. Radšej som ho obišla a zavrela sa do svojej izby. Čo ak mal Edward pravdu a nie je mi ľahostajný? Och, to je hlúposť, samozrejme, že ma ako muž nezaujíma! Potriasla som hlavou a zahnala som takéto myšlienky preč.

Celý týždeň som sa nevedela dočkať piatku. V škole som bola len dvakrát. Nejaký čas som strávila s Esme a Isabellou, ktorá rástla ako z vody. Zbehla som na nákupy, aby som si vybrala niečo pekné na ten večierok. Chýbala mi tu Alice, vždy mi vedela skvelo poradiť. Ale ona je s Jasperom stále na Aljaške. Dúfam, že sa čoskoro vrátia, ale pred večierkom to asi nebude. Vyhrali to dlhé bielo-strieborné saténové šaty od Chanel.

V piatok poobede som si dala horúci kúpeľ a začala som sa pripravovať. Najprv som si vybrala luxusné spodné prádlo, na ktoré som si obliekla saténový župan. Urobila som si dokonalý make up – dymové oči a menej výrazné pery. Moja pleť bola zamatová bez jedinej chyby a takto namaľovaná som vyzerala neodolateľne. Vlasy som si natočila do veľkých vĺn a zopla som si ich do elegantného drdola na boku. Pár pramienkov som nechala voľne a svoj účes som ozdobila ligotavým strieborným hrebienkom. Striekla som na seba trochu svojho obľúbeného parfému Seduction a vrátila som sa do izby.

Pozrela som sa na hodinky a bol najvyšší čas obliecť sa. Vstúpila som do šatníka a obliekla som si dokonalé šaty. Obula som si k nim strieborné lodičky a na krk som si zapla náhrdelník, ktorý som dostala od Emmetta na Vianoce. Upriamila som zrak na svoj odraz v zrkadle a bola som nadmieru spokojná.

Do malej striebornej kabelky som si hodila pár najnutneších vecí a potom som začula zvuk pneumatík na príjazdovej ceste.

Zbehla som do predsiene a obliekla som si elegantný biely kabát. Keď som otvorila dvere, pred vilou už stál čierny taxík, v ktorom sedel Emmett. Taxikár rýchlo vystúpil a otvoril mi dvere.

„Si nádherná!“ vydýchol Emmett, keď ma uvidel a nežne ma pobozkal.

„Ďakujem,“ pousmiala som sa.

Emm nadiktoval taxikárovi adresu a vyrazili sme. Večierok sa mal konať v hoteli Four Seasons v centre mesta. Cestou sme sa rozprávali a ja som sa nevedela dočkať, až sa tam spolu objavíme.

Keď taxík zastal pred hotelom, Emmett zaplatil za cestu a my sme vystúpili. Hrdo si ma pritiahol k sebe a vošli sme dnu, medzi veľa ďalších ľudí. Prešli sme do šatne, odložili sme si kabáty a potom sme sa vyviezli hore do reštaurácie, kde sa konala táto udalosť. Emmettovi to v obleku pristalo a vyzeral skutočne príťažlivo.

Keď sme sa zjavili vo dverách miestnosti plnej ľudí, kde sa už všetci bavili, skoro každý si nás premeral a ja som sa sebavedome pousmiala. Emmett ma objímal okolo pása a všetkým dával najavo, že patrím len jemu.

Čašníci nám ponúkli welcome drink a my sme si vzali poháre šampanského. Prechádzali sme sa pomedzi ľuďmi a Emmett zdravil svojich kolegov a priateľov. Zoznámil ma s rôznymi ľuďmi a ja som sa celý čas šťastne usmievala.

Sadli sme si k jednému z prestretých stolov a v tom začal riaditeľ firmy svoj príhovor. Nikto ho nepočúval, ale starší pán neprestával hovoriť. Ja som sa rozhliadala po miestnosti, ktorá bola krásne vyzdobená. Po bokoch boli švédske stoly, v strede pódium a tanečný parket.

Keď riaditeľ dokončil svoj prejav, čašníci začali servírovať večeru. Lososa so zemiakmi a zeleninou. Dobrý výber, keby som jedla ľudské jedlo, pomyslela som si.

Po večeri sa začalo tancovať, tak sme s Emmettom prešli na tanečný parket. Nikdy nezabudnem na náš tanec na prvom rande. Nesklamali sme ani teraz a predviedli sme dokonalé tango.

Keď začali hrať pomalšie pesničky, Emm si ma privinul k sebe a ja som si položila hlavu na jeho rameno. Hojdali sme sa do rytmu hudby a Emmett ma párkrát pobozkal do vlasov.

Potom sme si vzali ďalší drink a išli sme medzi ľudí. Spoznala som ďalších Emmettových kolegov, ktorí mnou boli očarení. Celý čas sme boli zavesení do seba a vymieňali sme si zamilované pohľady.

„Ale, Emmett, rád ťa tu vidím, už som si začínal myslieť, že si si túto akciu nechal ujsť,“ pristavil sa pri nás zrazu nejaký muž v sivom obleku a keď ma uvidel, skoro mu vypadli oči z jamiek.

„Louis, ako sa darí? Dlho sme sa nevideli, odkedy ťa preložili na riaditeľstvo,“ povedal Emmett.

„Je to tam iné, a čo ty? Vidím, že v osobnom živote ti karta ide. Kde si, prepána, zohnal anjela?“ pýtal sa a ukázal na mňa.

Emm sa pousmial, vtisol mi bozk na líce a ja som sa zasmiala. Všimla som si, že ten chlap na mňa stále hľadí a začínalo mi to byť nepríjemné.

„Oh, počkať, a kedy si to ukončil s Jessicou?“ opýtal sa ho zrazu.

„Kto je Jessica?“ vyšlo zo mňa prekvapene a Emmett sklopil zrak.

Bol ticho. Nič nevravel, iba hľadel na špičky svojich topánok.

„Ups, to som asi nemal... Ehm, príjemnú zábavu,“ povedal rýchlo ten muž a zmizol.

„Kto je Jessica?!“ zavrčala som potichu a Emmett na mňa pomaly vzhliadol.

„Rosalie, musíme sa porozprávať,“ povedal a ja som zmeravela od strachu.

Ahojte, práve teraz by som sa mala učiť na skúšky, ale... ale... no, nevadí. :D Chcem sa vám poďakovať za komentáre k predchádzajúcej kapitole, fakt som rada, že sa vám tak páčila a dúfam, že sa vám bude páčiť aj táto (a že ma nezabijete za ten koniec). Neviem, kedy pridám ďaľšiu, lebo od 27. mi začína skúškový týždeň a som dosť pozadu so všetkým, takže teraz budem musieť fakť makať, držte mi palce. O:)

Autor: SissaVampire (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 34. kapitola: