Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » If only 35. kapitola - Rodinné záležitosti

31.03.2013 (08:00) • Emielee • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1416×

35. kapitola - Rodinné záležitosti

Bree

Netrvalo dlho a skoro celá Cullenovská família sa zbehla okolo žltého predraženého auta, v ktorom sedela naša menšia rodinka. Chvíľku mi trvalo, kým som to pochopila... Rileyho biologická matka spoznala svojho syna aj po premene na upíra, čo je pomerne zaujímavé, ale musím uznať, že tá stará ženská dosť dobre vonia... Tá malá čiernovlasá – ako sa to len... Aha, Alice, tak tá sa do Rileyho skutočnej matky celkom dobre obula! Najskôr s ňou jednala slušne – samé frázy, ako museli ste sa zmýliť, vôbec sa na vás nepodobá, ale žena sa nedala odradiť a stále mlela svoje. Riley, ako najväčší idiot, tam stál pred autom s tými smradľavými citrónovými stromčekmi v rukách a zízal tupo pred seba. Jeho upíria matka sa tiež zapájala do rozhovoru, veľký svalovec ani nie, skôr pôsobil ako osobný strážca.

„Veď sa, ženská pomätená, na neho pozrite! Podobá sa na vás? Ani z ďaleka. Je to môj brat, tak s tým okamžite prestaňte, inak na vás zavolám ochranku!“ Alice nenápadne kývla smerom k tomu svalnatému upírovi, ktorý sa zvláštne uškŕňal.

„Riley, nepočúvaj ju! Veď ty vieš, kto som, sám si to povedal. Som tvoja matka,“ žena si pevne stála za svojím.

„A ani sa nevolá Riley!“ vybafla Alice. Vyzeralo to, že aj jej vrazí, bola napálená, a to dosť...

„Konečne sa začína niečo diať,“ šepla som smerom k Fredovi, ktorý sa so záujmom díval na scénu odohrávajúcu sa pred nami.

„Madam,“ prehovoril konečne blonďavý upír, Jasper. Vo vzduchu sa akoby rozšírila vlna pokoja. Alice sa zhlboka nadýchla – akoby to potrebovala.

„Chcete mi povedať, že si nepoznám vlastného syna? Riley, chlapče môj!“ zastonala zúfalo žena a opäť sa vrhla Rileymu okolo krku. Riley jej objatie opätoval s chrapľavým stonom. Prudko zatvoril svoje oči. Na to musela jeho upíria matka odvrátiť pohľad. Niečo šepla potichučky Alice, ktorá stále s odhodlaním krútila hlavou.

„Madam,“ šepol Riley konečne. Možno sa dnes dostaneme aj k rozuzleniu tejto srdcervúcej scény...

„Bree, prosím ťa!“ Diego ma zasa na niečo upozorňoval. Až po chvíli som si všimla čudesný úškľabok na vlastnej tvári. Diego je niekedy strašný suchár. Kam sa podeli naše ninja dobrodružstvá? Fred je aspoň za nejakú tú srandu, ale tiež sa tvári pomerne vážne. Povzdychla som si a nahodila nepreniknuteľný výraz.

„Ospravedlňujem sa, pani, ale asi ste si ma museli s niekým pomýliť,“ hlesol Riley s hraným tónom, že je všetko v poriadku.

„Hm, keď klamal nám, dalo sa to aspoň počúvať,“ pošepla som Fredovi. Ten ani nežmurkol, ako sa díval na reakciu ženskej.

„Nie, nezmýlila som sa, Riley! Prosím, Riley! Nemôžem o teba prísť znovu, to nedopustím!“ pípla žena. Riley zo seba stiahol jej ruky a ona ho oblapila okolo pása.

„Čo tým myslíte? Ako znovu?“ vyzvedala Rileyho upíria matka a v očiach sa jej odrážal súcit.

„Raz si sa nevrátil domov... Príšerne vtedy pršalo, a tak som si myslela, že si zostal spať u nejakého kamaráta. Snažili sme sa ti dovolať, no nedvíhal si. Okamžite sme šli na políciu. Vtedy sa začali rôzne série únosov a vrážd v Seattli, a tak som ani nedúfala, že si nažive...“ Posledné slovo zostalo visieť vo vzduchu. Ako sa to vezme - nažive... Žena hladkala Rileyho tvár a pevne sa mu dívala do jantárových očí.

„Spal si vôbec? Máš strašné kruhy pod očami. A daj si dole tie smiešne šošovky! Vždy si vymýšľal, že sa ti nepáčia hnedé oči. Prečo si na seba nedáš ešte nejakú bundu? Si celý ľadový,“ vravela žena a ani na minútu jej Riley neprišiel divný.

„Madam,“ povedal Riley pevnejšie, „nie som váš syn! Tamto je moja rodina. Nevolám sa Riley.“

„Ale ona ťa oslovila Riley!“ Ženská ukázala na mňa prstom. Následne ma celá família vegetariánov prepálila pohľadom. A dočerta!
„Že, slečna? Vraveli ste niečo o tom, že je vegetarián a určite ste mu povedali Riley!“

„No, ja...“ začala som sa trápne vyhovárať, „viete, hm, môj brat... bratranec sa volá Riley a strašne sa podobal na tuto, môjho... hm, kamaráta. To je prezývka. Ani on mi nehovorí mojím pravým menom, ale mne to nevadí. A ani jemu nevadí Riley, však, kámo?“ Cullenovci len prevrátili očami. Uznávam, chabá lož, ale na lži tu vždy bol Riley.

„Aha, chápem, a ako sa teda voláš?“ spýtala sa žena Rileyho.

„Som Ray Cullen.“ To už znelo o trošku presvedčivejšie.

„Hlúposť, zlatko, nemusíš mi klamať, ja viem pravdu, synáčik!“

„Nie som váš syn a nedotýkajte sa ma!“ povedal Riley takmer nenávistne. Celá scéna ho začal vytáčať. „Vravím vám, že toto je moja rodina. Moja sestra Alice a jej snúbenec Jasper, môj brat Emmett a moja matka Esme! V aute sedia moji priatelia – Diego, Fredy Mercury z Mercury market a Bree - írske šťastíčko, svojím menom Bernadeta. Jej sa to meno nepáči, a tak jej vravíme Bree. Chápete, ženská?“ Riley použil dosť nevraživý tón. Že Bernadeta? Že Fredy Mercury z Mercury market? Ach, Riley, ty si ale idiot! A toto si dosť odskáčeš!!!

„Počuli ste ho! Tak choďte už preč! Šup-šup!“ Alice sa do nej zase obula a už-už šokovanú ženu viedla z parkoviska.

„Ach, Riley!“ Tentoraz sa na neho nalepila jeho upíria matka. Ďalšia srdcervúca scéna!

„Ray, Ray, Rileynko! Ty večný privolávač problémov. No, máme dobrú správu, môžeš sa už vrátiť domov, kauza dieťa zažehnaná!“ ozval sa svalovec a poklepal Rileymu na rameno.

„Hm,“ odkašľal si Diego, „myslím, že Rileyho, teda Raya, budeme ešte na pár dní potrebovať. Nebude to vadiť?“

Ďalších pár dní? To sa mi snáď len zdá!

„Esme, Emmett, Jasper, Alice, vážim si to, že ste po mňa prišli, ale ešte chvíľku zostanem s nimi.“ Riley sa dlho díval svojej rodine do očí. Jeho terajšia mama sa významne pozrela na Alice a tá len nenápadne žmurkla.

„Naozaj sa s nami nechceš vrátiť domov?“ opýtal sa Jasper a jeho tón nasvedčoval, že ho doma ani nechce.

„Nie, ešte chvíľu zostanem a potom sa pôjdem pozrieť aj na malú, aj na Bellu.“

„A čo Julia? Tá sa nás neustále pýta, kedy sa konečne vrátiš,“ pripomenula mu Alice. Citlivá struna. Riley zvraštil tvár.

„Vrátim, dnes jej zavolám, počkám, kým Jasper trochu vychladne!“ Nútene sa Riley zasmial.

Začínalo mi byť dlho na tomto parkovisku, kým sa Riley lúčil so svojou nesmrteľnou rodinou. Nahla som sa cez Diega dopredu a zatrúbila na klaksón!

„Haló, Ray! Bernadeta, Fredy Mercury z Mercury market a Diego čakajú na odvoz!“ ozvala som sa.

„Ešte raz sa takto nahneš cez moje sedadlo a ja ti prisahám, že skončíš bez hlavy!“ Tak toto nebola prázdna vyhrážka. Ihneď som sa narovnala a sadla si ako pravá dáma.

„Dobré dievča,“ pípla Alice.

„Dobre, ľudia, ideme? Teda, upíri? Z tohto parkoviska sa mi robí zle,“ pobádala som trochu Rileyho, aby sme už konečne vypadli. Riley ešte všetkým o dušu kýval. Pretočila som nad tým oči.

V ten večer sme si išli zaplávať k jazeru. Riley bol nejaký nesvoj zo svojej biologickej mamy. Nejako sa zakecával s Fredom. Mne sa to však nepozdávalo... Keď už si Riley získa Freda na svoju stranu, s kým ho budem ohovárať? Fajn, fajn, fajn, pripúšťam, niekedy som krutá. Lenže on si to zaslúži a síce som mu dala slovo o kamarátstve, stále nepatrí do nášho ninja klubu!

„Nad čím premýšľaš?“ Z úvah ma vytiahol ľúbezný hlas môjho Diega. Vtisla som mu malý bozk na čelo.

„To vieš, rodinné záležitosti!“ Chcela som sa mu zdôveriť aj viac, lenže obávala som sa, že by to Riley s Fredom počuli. „A tiež akože Bernadeta s írskym šťastíčkom a Fredy Mercury z Mercury market?“ Toto som sa snažila zdôrazniť. „Prečo Diego nedostal nejakú hlúpu prezývku ako my?“

Riley sa na to len zasmial, zdalo sa mi, že čiastočne aj hraným úsmevom.

„No, Bernadeta, to ty si začala s tými prezývkami...“ Riley vracia úder.

„Prepáč, Ray, ale tvoja ctihodná matka ma začala vypočúvať, čo som si mala vymyslieť?“

„Že tvoj brat... bratranec neexistuje, ja sa volám Ray a že to zle počula, lebo ty si mi povedala Rayinko!“ Riley sa zazubil.

„Ani som nevedela, že ťa volajú Ray! Pričom ty si sa tej ženskej opýtal, či je to tvoja matka,“ soptila som na neho.

„Dobre, dobre, prepáč, Bernadeta!“ ospravedlnil sa mi. No to mu trvalo...

„Bree, prosím,“ odsekla som nadneseným tónom. Na chvíľu sme sa všetci zasmiali.

„A čo ten Fredy Mercury z Mercury market?“ vyzvedal Fred s pozdvihnutým obočím.

„No... To šlo tak prirodzene, mohol by si predávať v nábytkárstve,“ nahodil Riley odľahčene. Fred sa na to chytil a už precitol v úlohe predavača:

„Dobrý deň, pane, poďte si poobzerať naše obývačkové steny, určite sa vám nejedna zapáči!“

Ťahal Diega viac do hlbšej vody...

„Kebyže som ženská a ty predo mnou pokrútiš zadkom, tak by som vykúpil celý Mercury market,“ zavtipkoval občasný suchár Diego.

Neviem, čím to bolo... Možno tou napätou situáciou na parkovisku, alebo náhlym príjazdom Cullenovcov, alebo tým, že sa naše spoločné dobrodružstvo s Rileym o pár dní ukončí... No práve vtedy, v tom pochmúrnom jazere a mizernom svetle mesiaca, sme si boli neuveriteľne blízki a ja som nechcela, aby sa Riley vrátil domov... Aj keď iba na chvíľu som ho chcela zdržať medzi nami... Aspoň na polovicu večnosti...

Autor: Emielee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek If only 35. kapitola - Rodinné záležitosti :