Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » If it doesn't kill you, I will - 2. kapitola

30.07.2013 (10:15) • HappyDee • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1483×

 „Ktorý d*bil s tým sivým Volvom zaparkoval na mojom mieste?“ Samozrejme už všetci naokolo po mne pozerali a tvárili sa divne. Potom mi prišlo, že som ho tu ešte nikdy nevidela stáť. A do ri*i... A vtedy som ich poprvýkrát uvidela...

Fú. Stálo tam päť najdokonalejších ľudí, akých som kedy videla (ak nepočítam vyretušované slečny z Vogue a Vanity Fair). Bol tam sexy svalovec, ktorý držal za ruku ešte krajšie dievča. Myslela som, že je to anjel z Victoria Secret. Mala krásne dlhé blond vlasy, voľne rozpustené. Vedľa nej bol chalan so strapatými vlasmi, ktorý pôsobil veľmi elegantne, tiež so super figúrou. Ďalej tam bola malá, útla hnedovláska s krátkymi vlasmi, ktorá mala na tvári krásny úsmev. A nakoniec som uvidela prekrásneho chalana s bronzovými očami, v ktorom sa mu odrážalo niečo, čo veľmi priťahovalo. Nemohla som z neho spusiť oči. Jemne som si ich premerala ešte raz. Channel, Calvin Klein, Prada, Hermés, hm, vidím dobre?! Všetci boli nádherní, no ich krása ich podľa mňa až príliš zatieňovala. Možno, že patria k tým nafúkaným bohatým deckám, ako to hovoria o mne.

Dosť, ty krava! Musela som sa okríknuť v mysli, keď som si uvedomila, ako na nich čumím. Ešte si budú namýšlať, teda ak sa to u nich ešte viac dá. Vtedy mi zároveň došlo, že kvôli tomu parkovaciemu miestu na mňa vlastne pozerajú všetci, aj oni! Cítila som sa, ako na premiére Harryho Pottera, bohužiaľ, ja som tu bola to plátno, na ktoré pozerá celá sála.

Už som videla, ako sa ku mne približuje ten krásavec s bronzovými očami, to auto bolo zrejme jeho. V hlave som si povedala nech mi nešibe a nenechám sa rozhodiť. Skôr, ako bol pri mne som po ňom stihla zakričať:

„Nechaj tak, dnes preparkujem inam. Nabudúce si ho ale láskavo zaparkuj inam, jasné?“ dokončila som, pozrela naň a čakala, kým kývne alebo odpovie, ale on nič. Len na mňa čumel a vrátil sa k svojmu "klanu". Myslím, že som si dokonca všimla, ako sa mu jemne dvihli kútiky úst. Tá drzosť!

Od nervov som naštartovala a s hlasným zvukom mojich pneumatík som ho preparkovala na druhú stranu parkoviska. Vyskočila som z neho, zobrala tašku, hlasne som vydýchla a zamkla ho. Všetci po mne pozerali a ja som im ich pohľady vracala naspäť. Akurát len s vražednejším výrazom. Keď som prešla okolo nich, cítila som, ako sa ich pohľady zabodávajú do môjho chrbta. Musia na mňa tak čumieť? Bolo mi jasné, že do toho chalana sa práve zaľúbila celá dievčenská časť školy. Ha, nečudovala by som sa keby aj tá chlapčenská. Vlastne do všetkých z nich. Chudáci, pomyslela som si a usmiala sa.

Práve zazvonilo.

„No super!“ povedala som ironicky.

„Ale čo, slečinka má nebodaj zlú náladu?“ povedal školský nafúkanec Jerry.

„Drž hubu a nese* ma hneď ráno!“ vyštekla som naňho a rýchlo utekala do triedy, kde som mala mať angličtinu. Super, učiteľ tu ešte nie je. No to, čo som uvidela ďalej ma dostalo. Myslela som, že ma porazí. Na mojom mieste vzadu sedel ten nový, ako som sa po ceste od vzrušených báb dozvedela, Edward. V triede bolo ticho. Asi sa nemohli dočkať, ako zareagujem, keď ho tam uvidím. Prišla som k nemu, pozrela naňho a s čo najväčším pokojom povedala:

„Ehm, uhni, tu sedím ja!“ Edward sa na mňa zarazene pozrel a keď mu došlo čo chcem posunul sa na ľavú stranu lavice. Preboha, čo to je dneska za deň?! Ááá tuším, že sa mi chystá niečo povedať. Bože, daj mi silu.

„Ja som Edward, a chcel by som..."

Nedopovedal a ja som mu už skočila do reči.

„Chcel by si čo? Myslíš, že máš právo niečo chcieť? Máš problém s tým, že na tebe nemám nalepené oči, ako ostatné stupídne baby z tejto školy?“ povedala som mu ani neviem prečo. Proste to zo mňa vyletelo.

„Chcel som sa ti ospravedlniť za to parkovacie miesto. Nevedel som, že je tvoje." To to isto, ten nevinný výraz môže skúšať na inkoho.

„No, tak už to vieš! Mimochodom pred piatimi minútami to nevyzeralo, že by si sa mi chcel odpsravedlniť, ale fajn, ospravedlnenie sa príjma,“ vyhrkla som naňho a práve prišiel do triedy učiteľ.

Celá hodina bola nudná tak, ako vždy. Nikdy sa mi nestávalo, že by mužská prítomnosť znervózňovala, ale pri Edwardovi som bola úplne mimo. Bol krásny, avšak neverím, že je to milý chlapec ako zatiaľ pôsobí. Chlapov už mám dávno prekuknutých. Zrazu som pocítila drgnutie niečej ruky. Edward ma drgol, čo t...

„Slečna Swanová, zase nedávate pozor?! Nabudúce vás odtiaľto vyhodím!“ povedal učiteľ Callis. Prečo nabudúce? Došlo mi v mysli, keď náhle zazvonilo.

„Aha,“ povedala som si sama pre seba.

Všetci vychádzali z triedy, len ja som tam sedela ako prilepená a rozmýšlala nad Edwardom. Keď mi došlo, že tam pomaly prichádzajú žiaci na ďalšiu hodinu, zdvihla som sa a utekala do ďalšej učebne. Na chodbe už neboli skoro žiadni žiaci. No jasné, zase musím byť všade posledná. Ako som utekala, moje opätky zaprotestovali a tak som sa potkla som sa o svoje vlastné nohy. Ešte k tomu na rovnej zemi. Cítila som, ako padám a pripravovala sa na pád, a spoločenskú potupu. Dúfala som len, že tam niekde nestojí Jerry, bože, kto by celý deň počúval jeho výsmechy. Bum! Počkať, vlastne žiadne bum sa nekonalo, otvorila som oči a cítila som, že ma niekto držal.

„Ou,“ vyšlo zo mňa.

„Si OK?“ opýtal sa ma.

„Myslím, že hej.“

„Myslíš?“ opýtal sa ma ustarane.

To ma fakt niekto zachránil pred pádom? Tu na tejto škole, kde si vás len pri potknutí fotia na mobil?

Chcela som sa pozrieť na môjho záchrancu, dvihla som preto hlavu.
To si zo mňa robíte srandu?! Volajte psychiatriu, lebo sa asi fakt zbláznim.
Bol to, kto iný, ako Edward Cullen. Okey, Mia, proste poďakuj a nebuď hnusná, hovorila som si v mysli.

„Keďže si ma zachytil, tak hej, ďakujem,“ povedala som nakoniec.

„To som rád, dávaj si prosím, viac pozor.“
V tej chvíli som mu venovala mierny úsmev.

„Vieš, že si teraz oveľa krajšia, keď sa usmievaš?“

A to má byť čo? Inokedy som škaredá alebo čo? Toto nemal hovoriť!

„Aha, tak ja teraz radšej budem opäť škaredá a bez úsmevu!“ povedala som naštvane .

„Tak som to nemyslel,“ náhle povedal.

Chcela som sa mu pozrieť do očí, no už tam nebol. Urazil sa? A prečo mi na tom záleží?

Ďalších šesť hodín prešlo veľmi pomaly, bola to ako vždy nuda. Dnes je fakt divný deň. Na konci vyučovania som zase odchádzala zo školy medzi poslednými. Všimla som si, že na kraji parkoviska stáli Culennovci s učiteľom, ktorého som neznášala, niečo im ešte niečo vysvetľoval. No čo, nový to majú vždy ťažké. Preto som len okolo nich prešla a šla k lambu, keď vtom na mňa niekto zakričal:

„Dovidenia, slečna Swanová.“ No jasné, bol to učiteľ Dawny.

Čakal, že ho odzravím, ale ja nič, tak za mnou ešte spustil.

„A zdraviť vás nenaučili?“

Preboha, čo som malé decko, aby mi toto hovoril?

„Áno, iste, že naučili, ale len ľudí, ktorý si môj pozdrav zaslúžia a nemajú neustále niečo proti mne!“ Tohto učiteľa Dawnyho som fakt neznášala. Strkal nos do takých vecí, ktoré sa ho absolútne netýkali. Na diaľku som otvorila moje auto a Dawnymu som ešte stihla venovať jeden nenávistný pohľad. Mala som pocit, že Culennovci po mne opäť zízali. No čo, nech sa pozerajú, ich to prejde.

Keď som prišla domov, dala som si kúsok pizze, pretože som dneska v škole nič nejedla, ako aj keď stále nestíham a všade meškám? Rozmýšľala som nad dnešným dňom, mala som chuť niekoho zmlátiť. Napadlo mi preto, že to pôjdem dať zo seba von. Prezliekla som sa preto do pohodlného športového oblečenia, obula tenisky, zobrala iPod a išla dole do posilky, ktorú máme nad garážou. Po ceste som ešte stretla Kyru.

„Dobrý deň, Mia, kamže tak naponáhlo?“ spýtala sa ma s úsmevom.

„Dolu do posilky, trochu vybiť nervy, blbý deň. Mohla by si, prosím ťa, večer spraviť cestoviny so syrom?“ spýtala som sa so psími očami.

„Samozrejme, jemne okorenené a s vychladenou minerálkou?“ opýtala sa a odpoveď už poznala.

„To nie je fér, už ma tak dobre poznáš,“ zasmiala som sa.

Keď som vošla dole do posilky, zobrala som si čistý uterák a zapojila iPod do reprákov.

Pustila som si mojú obľúbenú pesničku, ktorá ma vždy navnadí do boja. Perfektne sa tak odreagujem. Zobrala som si boxérske rukavice, postavila sa pri vreci a začala som boxovať čo mi sily stačili...

Autor: HappyDee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek If it doesn't kill you, I will - 2. kapitola: