Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 45. kapitola


I will change my life - 45. kapitolaPo čase opäť nová kapitola. A rekordne dlhá. =)
Kapitola je zameraná hlavne na rozhovory a poviem vám, že je v nej veľmi veľa Lilly. =D Niektorí ju nemáte radi, ale ona nie je zlá. Veď sami uvidíte... Príjemné čítanie. =)

45. kapitola - Prehováranie a ovplyvňovanie

 

Bella:

„Bella, Bella!” okrikovala ma znova Kelly. Za dnešok už po neviem koľkýkrát. Bola som absolútne nepoužiteľná a myšlienkami úplne inde. Presnejšie - pri Edwardovi a mojich výčitkách svedomia.

Počítala som s tým, že sa objavia a oni nesklamali. Po pár minútach blaha som si uvedomila, čo som spravila a všetko pekné som bez milosti skazila. Doslova som Edwarda vyhodila zo svojho bytu.

„Hmm?” ohlásila som sa. 

„Ale nič, ja len, že pokiaľ sa necítiš dobre, choď domov. Nie je tu žiaden súrny prípad, zvládnem to sama.” Zamyslene som sa na Kelly pozrela. Zrejme mala pravdu, ale ja som nevedela, či je to dobrý nápad. Nemôžem chodiť do práce kedy sa mi zachce, nie je to holubník.

S povzdychom som nakoniec prikývla a zbalila som si svoje veci. Rozlúčila som sa s Kelly a zatvorila som za sebou dvere od ambulancie. Čakáreň bola aj tak skoro prázdna a ja som nebola v pohode.

Hrozne ma mrzelo, čo som spravila Lilly, dievčaťu, ktoré som považovala za svoju sestru. A vlastne ju stále tak beriem, ale spravila som hlúposť. Obrovskú, zlú hlúposť, ktorú si budem vyčítať do konca života. Mala som na seba príšernú zlosť, ale zároveň som sa hnevala aj na Edwarda.

On bol totižto plne pri zmysloch, je to upír, ktorý dokáže myslieť na viac vecí naraz, a aj tak nás nezastavil. Nezastavil seba a nezastavil ani mňa. Mal niečo urobiť! A tie jeho argumenty o tom, že dieťa, ktoré vyrastá v rodine bez lásky, aj tak nebude nikdy šťastné dieťa, ho neospravedlňovali.

On mal predsa Lilly rád. Veľmi rád, a aj to je istý spôsob lásky. Bol proste príliš sebecký a nemyslel na to maličké. Ale ja sa postarám o to, aby tomu dieťaťu nič nechýbalo, pokiaľ to nedokážu jeho rodičia.

„Ahoj, Bella,” ozval sa mi za chrbtom veselý hlas mojej kamarátky a sestry zároveň. Ani nie o desať sekúnd ho nasledoval hlas značne drsnejší a možno aj smutnejší. Spomeň čerta...

Povzdychla som si a s úsmevom som sa otočila na Lilly a Edwarda.

„Ahoj,” pozdravila som, akoby sa nič nedialo a pritom som sa cítila ako ten najodpornejší človek na planéte. Začínala som sa zlepšovať v klamstvách a pretvárke. Klamala som vlastnú rodinu. Chuderka Lilly... 

„Ideš domov?” spýtala sa ma Lilly a ukázala na môj kabát, ktorý som mala prehodený cez ruku. Pozrela som sa naň a potom som prikývla.

„Nie je mi dobre,” povedala som potichu a pozrela som sa jej do očí. Lilly len prikývla a zavládlo trápne ticho. Lilly si prezerala lekárske plagáty na stene vedľa nej, Edward sa pozeral na mňa a ja som sa snažila uprene dívať do zeme. Príšerne som sa hanbila.

„A čo vy tu?” spýtala som sa po chvíli, keď mi to ticho začínala byť poriadne nepríjemné. A, samozrejme, som sa spýtala úplnú blbosť.

Lilly s pobaveným výrazom tváre ukázala na svoje zatiaľ ploché brucho a potom na koniec chodby, kde bola gynekologická ambulancia. Chápavo som prikývla.

„Dúfam, že je maličké v poriadku,” šepla som a s úsmevom som Lilly pohladila cez oblečenie po brušku.

„Hej, je úplne zdravé a pomaličky rastie.”

„V ktorom si vlastne mesiaci?” spýtala som sa. Po celý ten čas som nemala priestor porozprávať sa s Lilly o jej tehotenstve. Nevedela som vôbec nič.

„Podľa rastu bábätka v začiatkoch tretieho,” povedala Lilly a potom sa nahla k môjmu uchu, „no tehotná som už niečo cez päť mesiacov,” dodala šeptom. Nechápavo som sa na ňu zahľadela.

„Ako to?” spýtala som sa. Zrejme to ale bolo spôsobené tým, že rodičia dieťaťa nie sú ľudia. Podľa toho, čo mi rozprávala Lilly, jej matka bola tehotná asi len štyri mesiace. Ale Lilly je v inej situácii.

„Neviem. Teda, bude to našou podstatou, ale prečo to dieťa rastie dvakrát pomalšie naozaj netuším. Vlastne, som tu aj kvôli tomu. Končím u môjho lekára, nechcem, aby získal časom nejaké podozrenie,” vysvetľovala a ja som len prikyvovala. Edward bol po celý čas akoby neprítomný. Len mlčal a striedavo sa díval na mňa a na svoje nohy.

Po ďalšej chvíli trápneho ticha sa Lilly ospravedlnila s tým, že si musí ešte niečo vybaviť a nechala nás tu samých. Nervózne som si zhrýzla peru a spravila som krok dozadu.

„Tak ja idem domov,” šepla som a otočila som sa na päte.

„Bella, počkaj, prosím,” ozval sa a ja som zastala. Ticho som stála, otočená mu chrbtom, a čakala som. „Hneváš sa?” ozval sa po chvíli tesne za mojim chrbtom. Neotáčala som sa, len som pokývala hlavou, že nie. Síce som klamala, ale a čo? Je mi to jedno, len nech mi dá pokoj, pretože sa tu asi zosypem.

„Neverím ti,” ozval sa znova.

„Edward, prepáč, ale naozaj sa necítim dobre. Idem domov, porozprávame sa inokedy,” povedala som rozhodne a spravila som rázny krok dopredu. Viac ich bohužiaľ nebolo, pretože ma opäť zastavil jeho neodolateľný hlas a ja som poslušne zastala. Dokelu, má ma úplne pod palcom!

„Prečo mi to robíš, Bella? Prečo odmietaš byť šťastná? Myslíš len na to dieťa,” rozprával naliehavo a mne sa v žilách začala variť krv.

„Čo si o sebe, dopekla, myslíš, ty idiot?! Isteže myslím na to dieťa, niekto naň myslieť musí, pretože jeho rodičom je úplne ukradnuté, čo s ním bude!” štekala som po ňom a úplne som si z hlavy vyhodila, že sme v nemocnici. Proste bola pre mňa téma deti citlivá a v prvom rade som myslela na ich dobro. Edward si proste nevážil, čo mal. Somár!

„Bella, tichšie,” šepkal a to ma vytáčalo ešte viac. Jemu bolo úplne ukradnuté, čo si o tomto celom myslím.

„Nehovor mi, čo mám robiť!” povedala som stále naštvane, no už značne tichším hlasom.

„Bella, ja chápem, že chceš pre všetkých dobro alebo chceš skôr dobro pre to dieťa a ja ti to nezazlievam, ale... Nemilujem Lilly, koľkokrát ti to ešte zopakujem? Taktiež je samozrejmé, že sa o to dieťa postarám, ale to neznamená, že musím s Lilly žiť.”

„Mýliš sa. Si jej manžel. Vzal si si ju a to úplne dobrovoľne. Musíš s ňou žiť,” povedala som pokojne a spokojne som sa usmiala. Edward si povzdychol a potom si tvár skryl v dlaniach.

„Už neviem, čo ti povedať, Bella. Nepočúvaš ma a stále trváš na svojom,” povedal smutne, keď si sadol na jednu zo stoličiek. Len som prekrútila očami.

„Maj sa,” povedala som chladne, aj keď to vo mne vrelo, a konečne som sa vybrala domov. Tam sa môžem pokojne zosypať a pokojne si poplakať.  No musím sa postarať o to, aby to dieťa vyrastalo v kompletnej rodine. Zaslúži si to.

 

Lilly:

Vyhovorila som sa nato, že si musím niečo vybaviť a nechala som Bellu a Edwarda na chvíľu samých. Potrebovali sa pozhovárať a Edward by mal konečne niečo robiť, inak Bellu navždy stratí.

Pobavene som pokrútila hlavou. Dobrovoľne som svojho manžela nechávala osamote s druhou ženou. Navyše so ženou, ktorú miluje z celého srdca a už naveky.

A to je zrejme ten dôvod, prečo to robím. Bolo to hlúpe, ale bolo mi to jedno. Edwarda som mala vždy veľmi rada a chcem, aby bol šťastný. A s Bellou šťastný bude. Viem, že áno, len moja sestrička je tak hrozne tvrdohlavá...

Nemala som si Edwarda brať. V ten deň sme obaja spravili obrovskú hlúposť, ale už sa stalo. Jediné, čo môžeme urobiť, je rozviesť sa. A viem, že to Edward chcel urobiť, no moje tehotenstvo ho zastavilo.

Rovnako ako Bella, aj on myslí na šťastie dieťaťa, ale on pochopil, že toto nikam nevedie. Už len, aby to pochopila Bella...

Začula som kroky a automaticky som sa pozrela k dverám nemocnice. Bella si z líca utierala jednu osamotenú slzu a rýchlou ľudskou chôdzou mierila k svojmu autu. Neskutočne ma bolelo vidieť ju takto a pritom vedieť, že je to moja vina. Mohla byť s Edwardom tak šťastná, len keby som nebola zbabelec...

O pár minút Bellino auto opustilo parkovisko a z dverí vyšiel Edward. Tváril sa rovnako smutne a tragicky ako Bella. Nevyšlo to. Zase sa nedohodli a zrejme sa najskôr pohádali.

„Takže nič,” šepla som, keď Edward zasadol na miesto vodiča a naštartoval. Len smutne prikývol.

„Používa stále ten istý argument - dieťa. Nerozumiem jej, Lilly. Je pravda, že je to žena a detská lekárka, má k deťom veľmi blízko, ale preháňa to,“ šepol a vybral kľúč zo zapaľovania. Povzdychla som si. Vedela som, že musím držať jazyk za zubami, sľúbila som to Belle, ale toto robím pre jej dobro. Určite sa nebude hnevať, keď nakoniec skončí ako šťastná upírka po boku svojej lásky.

„Deti sú pre Bellu veľmi citlivá téma, Edward. Musíš ju chápať. Je to žena s materinským pudom, ktorá prišla o dieťa a všetku materinskú lásku, ktorú má, rozdáva ostatným deťom,” šepla som a zadívala som sa z okna. Edward úplne znehybnel a po chvíľke som na sebe zacítila jeho uprený pohľad. 

„Čože?” šepol a ja som si povzdychla. 

„Belle zomrel synček len pár hodín po pôrode. Mal problémy so srdiečkom,” povedala som a zadívala som sa mu do očí. Pohľad mi oplácal, no bol neprítomný. Riadnu chvíľu bol ticho a len rozmýšľal.

„Prečo mi to nikdy nikto nepovedal?” spýtal sa nakoniec a ja som pokrčila ramenami.

„Vie to len veľmi málo ľudí a nebol dôvod, aby si to vedel aj ty. Bella nechcela, aby sa o tom niekto dozvedel, dala som jej sľub, že pomlčím, ale toto je iné. Ja len chcem, aby bola šťastná,” ospravedlňovala som sama seba, pretože som ju práve sklamala a podviedla, ale nemohla som to ľutovať. Edward si zaslúžil vedieť, čím si Bella prešla, nebol dôvod na to, aby mu to tajila a navyše pokiaľ sa majú k sebe vrátiť, bolo to nutné.

„Kde je otec dieťaťa?” spýtal sa zase.

„Zomrel ešte pred tým, ako sa ten maličký narodil.”

„Chcem vedieť viac, Lilly,” naliehal Edward a ja som mu s ďalším povzdychom ukázala svoju myseľ. Urobila som to prvýkrát, vždy som si myšlienky dokonalo chránila, strážila som svoje súkromie, ale niečo takéto sa ťažko opisuje slovami.

Ukázala som mu môj prvý rozhovor s Bellou, vtedy, keď sme spolu piekli koláč a ja som sa ho nemohla nabažiť. Dlho som však rozmýšľala, či mu mám ukázať aj ten druhý rozhovor. Bella sa hanbila za svoj pokus o samovraždu, aj keď bol úplne pochopiteľný. Keď som sa snažila vžiť do jej situácie, vedela som, že by som zrejme urobila to isté. Prišla o muža, ktorého ľúbila a o pár dní na to aj o syna. To by zložilo každú ženu.

Nakoniec som zvážila všetky pre a proti a rozhodla som sa povedať Edwardovi aj o tom. Raz by sa to tak či tak dozvedel, tak prečo nie teraz?

Keď so mu ukázala vo svojej mysli všetko, čo som vedela, obaja sme zostali ticho sedieť. Edward sa tváril veľmi smutne a zrejme si to vyčítal. To bolo preňho typické. Nechala som ho tak a čakala som.

Uvedomovala som si, že sme na tom parkovisku už poriadne dlho, ale nevadilo mi to. Bolo to pre dobrú vec. Bolo to pre Edwarda a Bellu. Pre ľudí, na ktorých mi záležalo.

Asi po troch hodinách Edward znova naštartoval a vyrazil domov. Bol ticho a ja, aj keď som s ním chcela hovoriť, mlčala som tiež. Chcela som mu len navrhnúť ďalší rozhovor s Bellou, ale teraz by ho aj tak nezvládol. Bol rozrušený a ako náhle sme prišli domov, vyrazil na lov.

Ja som sa len prezliekla a vyrazila som k Belle. Celá rodina bola doma, no nikto sa ma nič nepýtal, keď som okolo nich prechádzala k Volvu. A ja som za to bola rada. Teraz nebol čas na žiadne vysvetľovania.

Bella sa proste musela konečne spamätať. A keď nepočúva Edwarda, bude počúvať mňa. Pokojne ju prinútim a sama dokopem k Edwardovi, ale tí dvaja proste budú spolu. Sama sa o to postarám!

 

Bella:

Sedela som na gauči a tupo som pozerala do steny. Rozmýšľala som, ako z tejto siruácie vycúvať, no nijaké riešenie neexistovalo. Buď budem šťastná ja, alebo to dieťa. A ja rozhodne nedovolím, aby kvôli mne bolo nejaké dieťa nešťastné. 

Vôbec ma neprekvapilo, keď sa ozvalo klopanie na dvere. Pozrela som sa na hodiny. Hmm, trvalo mu štyri hodiny, kým sa odhodlal na návštevu. Ale to je jedno. Je tu, presne ako som očakávala. Ten somár sa proste nevzdá. Stále a stále ma bude vyhľadávať a otravovať mi život jeho múdrymi rečami.

S povzdychom som vstala zo sedačky a vybrala som sa ku dverám. Cestou som sa snažila ovládnuť svoj nahnevaný pohľad. Zlosť ma proste odmietala prejsť.

No ako náhle som otvorila dvere, za ktorými vôbec nestál Edward, ktorého som očakávala, ale Lilly, všetka zlosť sa zrazu vytratila. Prekvapene a mierne nechápavo som hľadela na Lillinu tvár a rozmýšľala som, čo povedať.

„Smiem ísť ďalej?” spýtala sa, keď som sa ja k ničomu nemala. Bez slova som prikývla a ustúpila som stranou, aby mohla vojsť. „Si v poriadku?” spýtala sa, keď som zabuchla dvere a stále v tichosti som sa na ňu otočila. Proste som nevedela, čo povedať. 

„Som, ja len... Nečakala som ťa tu,” pripustila som. Lilly chápavo prikývla.

„Zrejme si čakala Edwarda, však?” spýtala sa a ja som znehybnela. Výčitky svedomia sa zdvojnásobili a pocit hanby ma celú zaplavil.

„Lilly, mňa to mrzí. Ja-”

„Bella, neblázni. Nie som tu, aby si sa mi ospravedlňovala,” skočila mi do reči.

„Tak prečo?”

„Chcem s tebou hovoriť a vlastne ťa o niečo poprosiť,” povedala a zamierila do obývačky. Nasledovala som ju a keď sa Lilly usadila na pohovke, sadla som si oproti nej do kresla.

„O čo ma chceš požiadať?”

„Myslím, že vieš,” povedala a uprene sa mi zadívala do očí. Ja som, ako správny zbabelec, pohľad sklopila. Tá príšerná vina nedala pokoj.

„Nemám ani potuchy,” povedala som a zadívala som sa z okna.

„Bella, povedz mi, prečo si tak komplikuješ život?” spýtala sa s povzdychom.

„Nekomplikujem si život,” namietala som, „ja len myslím na dobro toho dieťaťa. Vravela som to Edwardovi a vravím to aj tebe. Ono potrebuje oboch rodičov. Bože, vážne ma nebaví opakovať to stále dookola.”

„Ja ťa chápem, Bella, a teraz skús ty pochopiť mňa a skús pochopiť Edwarda.”

„Lilly, prosím ťa,” zaúpela som a zadívala som sa na jej tvár. Očiam som sa úspešne vyhýbala. „Ja chápem Edwarda. Je pravda, že nechápem teba, ale to je asi normálne a nemôžeš mi to vyčítať. Odháňaš od seba svojho manžela a otca svojho dieťaťa. To žiadna žena dobrovoľne neurobí! A budeš matka. Tvoje dieťa by malo byť tvojou prioritou číslo jedna.”

„Moje dieťa je pre mňa najdôležitejšie, Bella. Ver mi, že áno. Ja sa len na celú situáciu pozerám objektívne,” rozprávala, no tentokrát ona sklopila pohľad. Na chvíľu zavládlo ticho. No potom Lilly opäť zdvihla hlavu a zadívala sa mi do očí. Premáhala som túžbu zadívať sa inam a čakala som. Opäť som čakala.

„Je v tom aj niečo iné,” povedala. 

„Čože?” spýtala som sa. 

„Zamysli sa nad tým, Bella. Čo presne ti vadí? Čo vlastne chceš? Ja si totižto nemyslím, že tu ide len o dobro dieťaťa.”

„Nerozumiem,” šepla som. 

„Bella, pamätám si na tvoj výraz, keď som ti povedala, že som tehotná. Pamätám si na tvoj výraz dnes v nemocnici, keď si nás stretla...”

„Pozri, Lilly, ja naozaj netuším, kam týmto mieriš.”

„Žiarliš na Edwarda,“ vyhŕkla.

„Čože?! Nie! Lilly, neblázni,” snažila som sa jej z hlavy vytĺcť tie hlúposti. Nikdy som nebola žiarlivý typ a tak to aj zostane.

„Nie, Bella, zamysli sa nad tým. Si nahnevaná na Edwarda, pretože som tehotná a z toho logicky vyplýva, že so mnou mal sex,” vysvetľovala, no toto som nemienila počúvať.

„Lilly, brzdi! Toto fakt nepotrebujem počuť,” varovala som ju.

„Tak vidíš,” povedala spokojne a potom pokračovala: „taktiež si naštvaná, pretože som v začiatku tretieho mesiaca, čiže som otehotnela nedávno a práve v tom čase, keď sa ťa Edward snažil znova získať. Si sklamaná a nahnevaná, pretože si myslíš, že ťa klamal,” rozprávala naďalej aj s jemným úsmevom a ja som s otvorenými ústami počúvala. Odmietala som si priznať, že má pravdu, aj keď to tak čiastočne bolo. „No zase zabúdaš nato, čo som ti dnes povedala, Bella. Ja som už v šiestom mesiaci tehotenstva. Vôbec si dnes v necmocnici nevnímala,” povedala pobavene a pokrútila hlavou. 

„To nie je pravda,” namietala som.

„A čo konkrétne, Bella?” spýtala sa a zdvihla svoje dokonale upravené obočie. Mlčala som. Sama som nevedela, čo som tým chcela povedať. Lilly si opäť povzdychla a potom sa na sedačke nahla dopredu. „Bella, stále ti to nedošlo, však? S Edwardom som nespala už ani nepamätám. Má plnú hlavu teba, naozaj. Bella, no tak, rob s tým niečo,” naliehala a mne pomaly začal dochádzať význam Lilliných slov. Pokrútila som hlavou a rázne som sa postavila z kresla. Zamierila som k oknu a vôbec netuším prečo.

„To však nemení nič na tom, že si tehotná,” šepla som a odhrnula som záclonu, no v priebehu pár sekúnd bola záclona zvesená, Lilly ma držala za ramená a naštvane sa mi dívala do očí.

„Dokelu, Bella! Tak už sa konečne spamätaj! Buď trocha sebecká, dobre? Bože, vieš ty vôbec, ako neuveriteľne ma štvú tie tvoje reči?” kričala a ja som otvorila ústa v úžase. Nikdy som nevidela Lilly naštvanú a páni, naozaj vyzerala desivo. Skoro ako upír.

„Myslím, že to tuším,” pípla som a nepohodlne som sa zavrtela pod Lilliným dotykom. Automaticky ma pustila a o krok cúvla. 

„Rozvediem sa s Edwardom, Bella. Pokiaľ to neurobí on, urobím to ja, pretože toto manželstvo nikam nevedie, rozumieš? Tak mi povedz, prečo sa proste nevzdáš? Prečo ho proste neprijmeš späť?” naliehala.

„Nechcem, aby ste sa rozvádzali kvôli mne, Lilly. Nie je to správne a ja si to budem vyčítať,” snažila som sa jej to vysvetliť.

„Toto nie je len kvôli tebe-”

„Nie? Takže mi chceš povedať, že keby sa len tak náhodou neobjavím v Kanade, tak sa rozvádzate tiež?” spýtala som sa sarkasticky.

„Hej, presne to sa ti snažím povedať. Medzi mnou a Edwardom nie je láska, on sám ti to už povedal. Takéto manželstvo nemá budúcnosť. Rozvediem sa tak či onak a byť na tvojom mieste, využijem príležitosť, Bella. Edward bude voľný, ty si voľná a obaja sa ľúbite, tak kde je ten problém? A len pre tvoju informáciu, Bella, už som požiadala o rozvod. Do konca týždňa budem mať papiere v rukách,” povedala s úsmevom, pobozkala ma na líce a vybrala sa ku dverám.

„Lilly, ja ti ďakujem,” šepla som nakoniec a ona sa na mňa otočila. Milo sa usmiala.

„Nemáš za čo, zlato. Mám ťa rada,” povedala, poslala mi vzdušnú pusu a stratila sa na chodbe. Po chvíli buchli vchodové dvere a ja som sa s povzdychom posadila do kresla.

Pokrútila som hlavou. Nevedela som, čo mám teraz robiť, no hrozne som túžila veriť Lilliným slovám o tom, že by sa s Edwardom rozviedla, aj keby som tu nebola. Pretože to by znamenalo, že mám šancu a to ma napĺňalo obrovským šťastím.

No taktiež je tu možnosť, že Lilly klamala, ale prečo by to robila? A navyše je tu aj David. Možno ho Lilly úprimne ľúbi a robí to aj kvôli nemu.

Ťažko povedať, ale ja sa tým už viac nebudem zaoberať. Ako povedala Lilly, budem trocha sebecká. Tí dvaja sa aj tak rozvádzajú a ja mám šancu. A nenechám si ju ujsť. Zabojujem.

Usmiala som sa, postavila som sa a zodvihla som zo zeme záves. Bude trocha problém ho zavesiť, ale ja to nejako zvládnem. Lilly mi tu narobila pekný neporiadok, ale zase... Nedokážem sa na ňu hnevať. Robí pre mňa veľa. Ja som jej ublížila, zviedla som jej manžela a ona mi pomáha.

 

Po necelej hodine trápenia záclona zase visela a ja som sa spokojne usadila na gauči aj s mobilom v ruke. Začínam so sebeckosťou.

S úsmevom na perách som vytočila Edwardovo číslo, po prvýkrát po neskutočne dlhej dobe, a čakala som, kým zodvihne. Samozrejme, netrvalo to dlho.

„Bella?” spýtal sa neveriacky a ja som sa usmiala ešte viac. 

„Vyrušujem?” spýtala som sa. 

„Nie, kdeže, ja len, že som prekvapený. Milo prekvapený, samozrejme. Hmm, čo sa deje?”

„Nič, všetko je v poriadku, ja len... Máš zajtra čas?” vybalila som to naňho.

„Čože? Teda, mám, isteže áno.” Šok a prekvapenie sa v jeho hlase nedali prepočuť. Neviem prečo, ale robilo mi to veľkú radosť. Usmievala som sa ako slniečko.

„Tak fajn. Chcela by som s tebou hovoriť. Mohol by si prísť do parku okolo obeda?”

„Iste,” povedal stále prekvapene a ja som s úsmevom zložila. 


V prvom rade sa ospravedlňujem, že ste museli na kapitolu čakať tak dlho, ale v škole je toho na mňa veľa, mám doučovanie a aj kamarátov... Proste niekedy nemám toľko času, koľko by som chcela. Hrozne ma to mrzí, ale snáď vám to čakanie vynahradí aspoň dĺžka kapitoly - 3400 slov. Takže - ešte raz sa ospravedlňujem.

V ďalšej kapitole sa dočkáme stretnutia Edwarda a Belly v parku a taktiež nám do kapitoly opäť na chvíľu zavíta Lilly. No a ja pevne verím, že budem mať viac času a kapitolu pridám čoskoro. =)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 45. kapitola:

 1
10. lucka2010
27.04.2012 [19:36]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

25.04.2012 [21:14]

SummerLiliČakanie sa oplatilo - to bola iná dĺžka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon .
Tak dlho som čakala, že sa to začne vyvíjať v prospech E+B, že keď to prišlo, tak ma to mierne sklamalo, lebo to bolo také, neviem, nereálne, rýchle.
Inak, skvelé Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

25.04.2012 [16:24]

11dalia11 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. martty555
25.04.2012 [10:37]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. marcela
25.04.2012 [6:29]

Jenom doufám,že to Bella zase nějak nerozsekne.Krásná kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon

24.04.2012 [21:33]

lenuskaemmOOO... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Dočkali sme sa!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Konečneeee!!! Krásne! Ako vždy! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. florida
24.04.2012 [21:26]

Ta povídka je čím dál krásnější,napínavější, prostě úžasná. Těším se na další pokračování. Emoticon Emoticon Emoticon

3. Jana
24.04.2012 [21:23]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

24.04.2012 [20:20]

Sanasamino proste B O Ž S K É Emoticon B O Ž S K É Emoticon B O Ž S K É Emoticon B O Ž S K É Emoticon B O Ž S K É Emoticon ty si proste anjel a hraješ na moju notu ja proste milujem túúúúúúúúto poviedku Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. leluš
24.04.2012 [20:00]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon nechápem prečo sa Lily neprizná aj Edwardovi alebo skôr Davidovi Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!