Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 44. kapitola

16.04.2012 (19:00) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 2138×

44. kapitola - Lilly to vie! Čo sa tým mení?

Edward:

Sedel som v izbe na posteli, ktorá tu bola len a len kvôli Lilly, a čítal som ďalšiu z kníh, ktoré tvorili moju knižnicu v každom našom dome. Boli to diela tých najlepších umelcov.

Po chvíli sa ozvali na schodoch tiché kroky. Bolo mi jasné, že patria Lilly. Za tie roky som sa to už naučil rozlišovať. Nevenoval som im však veľkú pozornosť a ďalej som sa sústredil na knihu, aj keď som ju už v podstate poznal naspamäť.

Po pár sekundách sa ozvalo otváranie dverí a tichý pozdrav.

„Ahoj,” šepla Lilly a vybrala sa k posteli. Pozrel som sa na ňu a jemne som sa usmial.

„Ahoj,” pozdravil som a Lilly si sadla na kraj postele. Bola ku mne natočená bokom a pozerala sa na svoje dlane zložené na bruchu. Prepletala si prsty na oboch rukách a nervózne si hrýzla peru.

„Deje sa niečo?” spýtal som sa opatrne a posunul som sa na posteli bližšie k nej. Lilly na mňa otočila hlavu a prikývla. Povzdychol som si, zaklapol som knihu a položil som ju na nočný stolík pri posteli. Znova som sa jej zahľadel do očí.

„Počúvam,” popohnal som ju. Lilly sa zhlboka nadýchla a začala rozprávať... 

„Edward... Ja viem o Belle,” vyhŕkla a ja som na ňu zostal nechápavo hľadieť. Myšlienky si opäť dokonale kryla, takže som musel byť len trpezlivý a čakať, čo z nej vylezie.

„Myslím, že nerozumiem,” šepol som. Lilly sa len sarkasticky usmiala a pokrútila hlavou.

„Nerob zo mňa hlupaňu, Edward.”

„Čože?”

„Pozri, ja nie som hlúpa a je mi jasné, že s Bellou niečo máš. Vlastne nie niečo,” povedala a uprela na mňa pohľad, ktorý ma vážne desil. Možno je to hlúpe, som predsa upír, ale teraz som nevedel, ako reagovať.

„Čo?” spýtal som sa zase a Lilly si len povzdychla. 

„Ona je to dievča, o ktorom si rozprával, však? Tá sladká hnedovláska z malého mestečka Forks, ktorá ti poplietla hlavu a všetky zmysly. Hnedovláska s tou najsladšou krvou,” rozprávala a celý čas sa mi uprene dívala do očí. Otvoril som ústa v nemom úžase a pripadal som si ako ešte väčší idiot než doteraz. Otváram ústa ako ľudia a myslím ako ľudia. Mohlo mi byť jasné, že Lilly na to skôr či neskôr príde.

„Odkiaľ to vieš?” spýtal som sa a tým som jej teóriu nepriamo potvrdil.

Lilly pokrčila ramenami.

„Proste som si to všimla. To, ako sa na ňu pozeráš, ako ju vyhľadávaš a strácaš sa v tej istej chvíli ako ona...” začala vymenovávať a dokonca si to aj odrátavala na prstoch.

„Lilly, ja-“ začal som rozprávať. Chcel som jej nejako vysvetliť, že aj keď Bellu milujem a ona to veľmi dobre vie, pretože som jej to opakoval niekoľkokrát, že ju neopustím. Ani ju a ani naše dieťa. Postarám sa o nich, aj keď som sa v tomto prípade otcovstva desil. Nevedel som, či budem schopný dať tomu dieťaťu lásku a pozornosť. Neodohrával sa vo mne žiaden ohňostroj radosti z toho, že budem otcom. A mal by sa. Každý otec sa teší, keď zistí, že jeho manželka je tehotná, no ja nie. Znie to hnusne, ale to dieťa mi zničilo všetky plány do budúcnosti a aj som sa naozaj nenávidel, že takto premýšľam, no bolo to jednoducho tak.

„Nemusíš k tomu nič povedať, Edward,” ozvala sa Lilly, „chápem ťa a neprekáža mi to,” dokončila vetu, slabo sa usmiala a pohladila ma po ruke.

„Nevadí ti to?” prskol som. „Ako to, že ti to nevadí, Lilly? Ničím nám manželstvo!” kričal som a Lilly len krútila hlavou.

„Keď som si ťa brala, Edward, vedela som, že miluješ inú a aj to, že sa to nikdy nezmení. Nemôžeš za to, že je Bella zrazu v meste a ty chceš byť proste šťastný,” namietala.

„Šťastný na úrok teba a nášho dieťaťa,” šepol som a strelil som pohľadom k Lillinmu zatiaľ plochému brušku.

„Nechcem, aby si takto rozprával, ani uvažoval. Proste za to, čo sa deje, nemôžeš, ty nie. Prosím,” naliehala a chytila ma za obe ruky, „Edward, prosím, nesmieš si nič z tohto vyčítať, rozumieš?” rozprávala a pohľadom sa mi do hlavy snažila vsugerovať, že má pravdu. Vyvliekol som svoje ruky z tých Lilliných a objal som ju okolo ramien.

Lilly sa ku mne posunula bližšie a objatie mi opätovala. Položila si hlavu na moje rameno a ja som cítil, že moja košeľa postupne vlhne Lillinými slzami. Darmo rozprávala, že to nie je moja vina, ja som sa cítil vinný. Rytmicky som ju hladil po chrbte a bozkával som ju do vlasov.

„Mrzí ma to,” šepol som a Lilly sa odo mňa odtiahla.

„Nemá ťa čo. Všetko je tak, ako to má byť. Ja proste nechcem, aby si bol smutný,” povedala s úsmevom a pobozkala ma na líce.

„Nie som smutný," namietal som. Lilly sa na mňa zamračila.

„Ale si. Mňa neoklameš, Cullen,” povedala prísne, no potom sa uličnícky usmiala, „no mám nápad, ako to napraviť,” dodala, vstala z postele a zamierila k šatníku.

Po chvíli sa objavila aj s kôpkou oblečenia, ktorú položila na posteľ. Nechápavo som sa pozrel najskôr na oblečenie a potom na Lilly. Len s úsmevom pokrútila hlavou a chytila ma za ruky. Snažila sa ma zdvihnúť z postele, tak som jej vyhovel a postavil som sa tesne vedľa nej.

„Obleč si to,” prikázala mi a rukou ukázala na nohavice a košeľu. Oba kusy oblečenia boli úplne nové.

„Na čo?” spýtal som sa. 

„No na čo asi? Chceš ísť za Bellou v teplákoch a tielku?” spýtala sa naoko pohoršene a ukázala na môj domácky odev.

„Čože?” Lilly sa usmiala a potom si sadla na posteľ vedľa kôpky oblečenia. Chvíľu sa dívala do zeme, no potom sa opäť pozrela na mňa. 

„Nechcem byť tá, ktorá ti bráni v šťastí, Edward, a obom nám je jasné, že šťastný môžeš byť len s ňou.”

„Mám pocit, že si navzájom nerozumieme, Lilly. Ja som ženatý a ty si moja manželka, ktorá ma práve posiela za druhou ženou,” povedal som mierne zdeseným hlasom a sadol som si vedľa nej.

„Som tvoja manželka len na papieri, Edward. Medzi nami nie sú také city a ty to vieš, tak prečo sa trápiš? Prečo trápiš Bellu?”

„Pretože sa musím postarať o svoju rodinu,” povedal som a opäť som sa pozrel na Lilline bruško.

„Edward, proste za ňou choď, dobre? Sprav ju šťastnou a nič iné nemusíš riešiť. Ani mňa, ani dieťa,” povedala, podala mi oblečenie na kolená, dala mi posledný bozk na líce a s úsmevom opustila spálňu.

Ešte chvíľu som sa pozeral na zatvorené dvere a snažil som sa spamätať. Vedel som len toľko, že v mojom živote boli dve úžasné, nesebecké ženy, z ktorých som miloval len jednu, no nezaslúžil som si ani jednu. Obe boli pre mňa pridobré, no ja som bol sebecký. Milujem Bellu a Lilly má pravdu. Postupom času sa všetko nejako vyrieši. Postarám sa o svoje dieťa a dám mu všetku lásku sveta, no nevzdám sa Belly. Nie!

S odhodlaním som sa obliekol do vecí, ktoré mi tu nechala Lilly a s povzbudzujúcim úsmevom, ktorý mi venovala Alice pri dverách som nasadol do Volva a vyrazil som k Belle.

Bella:

Bola nedeľa a ja som mala v práci voľno. A to bolo zle! Bola som si vedomá toho, že celý deň nebudem mať čo robiť, tak som len ležala v posteli a bolo mi úplne jedno, že budík na nočnom stolíku ukazuje čas 13:27. Pokojne môžem v posteli preležať aj celý deň. A vlastne, prečo nie? S úsmevom som sa ešte viac zakutrala pod paplón a pretočila som sa na druhú stranu, keď sa ozvalo rázne klopanie na dvere.

Bolo mi jasné, že sa v tejto chvíli tvárim ako masový vrah, pretože si niekto dovolil pokaziť mi plány na celý deň. Keď sa klopanie ozvalo znova, s tichou nadávkou som zo seba zhodila paplón, obula som si papuče a cez tielko a kraťase na spanie som si prehodila župan. Cestou som zo skrinky schmatla gumičku a vlasy som si stiahla do drdolu.

Pred dverami som ešte skrotila svoj nenávistný pohľad a s falošným milým úsmevom som otvorila dvere.

„Ahoj,” pozdravil ma Edward, ktorý sa zľahka opieral o zárubňu a tvár mu zdobil môj obľúbený úsmev. 

„Čo tu zase robíš?” spýtala som sa namiesto pozdravu a dala som dôraz na slovíčko zase. Ale ak mám byť úprimná, ani trošičku mi nevadí, že ho zase vidím, že je tu. A to bolo zle! Mala som chuť nafackovať si za takéto myšlienky, pretože on bude otcom a to dieťa je prednejšie než ja.

„Chcem sa len porozprávať,” povedal a spravil krok ku mne. Ja som zase o jeden krok cúvla a ustúpila som na stranu, aby mohol vojsť.

Zatvorila som za ním dvere a pevne som si uviazala župan na bruchu. Potom som sa naňho otočila a zadívala som sa mu do očí.

„O čo ide?” spýtala som sa.

„O nás,” povedal bez okolkov Edward. Povzdychla som si a zdvihla som jedno obočie.

„Túto tému sme preberali už niekoľkokrát, nemáš iný návrh?” spýtala som sa a tentoraz si povzdychol Edward. Správal sa tak ľudsky. 

„Nie, nemám a navyše si myslím, že v tejto téme máme toho ešte veľa čo riešiť.”

„Ja si to nemys-” protestovala som, no zastavila ma Edwardova dlaň na mojich ústach. Kde je ten starý gentleman? Toto by si nikdy nedovolil! No teraz sa len jemne usmial a pobozkal ma na čelo. A to sa mi teda rozhodne nepáčilo! No držal ma pevne, takže som mohla len ticho trpieť.

„Mám návrh, Bella. Ty nebudeš myslieť a ja budem rozprávať, dobre?” navrhol a žmurkol na mňa. Zúžila som oči a snažila som sa, aby v mojom pohľade videl všetku tú zlosť, ktorá mnou práve lomcovala.

Edward sa na mojom výraze len jemne zasmial a potom ma začal nežne tlačiť a posúvať smerom do obývačky. Nemusel sa snažiť dlho, šla som aj sama, ale stále som mala jeho dlaň na mojich ústach a jeho druhá ruka bola zľahka položená na mojom chrbte.

V obývačke som sa zastavila a snažila som sa Edwardovu ruku zhodiť z mojich úst. Samozrejme, bezvýsledne. On však pochopil, ako vždy. Postavil sa predo mňa a varovne sa mi zadíval do očí. Potom jeho ruka zmizla z mojich úst, no stihla ma pohladiť po líci. Automaticky mi na tom mieste naskákala husia koža.

Edward stál oproti mne, no k ničomu sa nemal. Po piatich minútach ma to prestalo baviť. Obišla som ho a zamierila som k pohovke. Pohodlne som sa na nej rozvalila a nohy som si vyložila na taburetku pri sedačke. Edward sa na mňa otočil, no stále tam len ticho stál. Ja som tiež mlčala, mala som to predsa nakázané.

„Rozprával som sa s Lilly,” povedal napokon. Nič som nevravela, len som ticho sedela a čakala. „Rozprávali sme sa o tebe a o mne,” dodal po chvíli.

„Čože?” spýtala som sa prekvapene. 

„Lilly to vie. Vie o nás.”

„Ty si jej to povedal?” spýtala som sa a mierne som zvýšila hlas. Edward pokrútil hlavou.

„Nie, prišla nato sama. Vravela, že sa to nedalo prehliadnuť,” povedal s úsmevom a pokrútil hlavou.

„Hnevala sa, nadávala ti?” pýtala som sa mierne zdesene. Nechcela som, aby mal kvôli mne Edward problémy v manželstve. Teraz sa naozaj nehodili.

„Vôbec nie. Sám som bol z toho prekvapený, ona... Ona ma sem poslala, poslala ma za tebou,” rozprával a medzitým si sadol na pohovku. Vzal z taburetky moje nohy a položil si ich na stehná. Začal ma jemne hladiť, zatiaľ čo mi rozprával detaily jeho rozhovoru s Lilly.

„Nerozumiem tomu,” priznala som nakoniec.

„Ani ja nie,” šepol a pozrel sa mi do očí, „no Lilly má pravdu, Bella.”

„Nie, nemá. Lilly na tebe záleží a chce, aby si bol ty šťastný, no zabúda na vaše dieťa!” namietala som. Edward len pokrútil hlavou, pustil moje nohy a sadol si ešte bližšie ku mne. Zľahka sa nado mňa sklonil.

„Vravel som to isté, Bella, ale nemôžeš to dieťa ťahať do každého nášho rozhovoru.”

„Ale môžem, pretože to dieťa tu je a bude! Musíš sa s tým zmieriť.”

„Bella, ja sa o to dieťa postarám. Som predsa jeho otec, ale to neznamená, že musím s Lilly žiť,” vysvetľoval potichu a zase ma začal hladiť po tvári. Zhlboka som sa nadýchla a snažila som sa odolávať jeho dotykom. Musela som si udržať chladnú hlavu.

„To dieťa si zaslúži vyrastať v kompletnej rodine,” namietala som z posledných síl, no sama som už svojim slovám neverila. Edwardove dotyky ma dokonalo zbavovali všetkého sústredenia.

Neodpovedal mi a nijako nereagoval na moje slová, len ma stále hladil po lícach, nose, čele, perách... Nevydržala som to a znova som sa mu zadívala do očí. Pozoroval ma a jemne sa usmieval.

„Si taká nádherná,” šepol po chvíli a mňa ovial jeho chladný dych. Zachvela som sa a líca sa mi začali sfarbovať do červena. „A s tými rozkošnými červenými líčkami si ešte krajšia,” dodal a ja už som musela mať farbu raka. Vyvádzal ma z rovnováhy. 

Svojou tvárou sa priblížil k tej mojej ešte viac a moje srdce začalo prudko biť. Aj po rokoch moje telo reagovala na Edwarda rovnako.

Sledovala som ako sa usmial, počul moje srdce a bol spokojný, že teraz bije doslova len preňho. Zdvihol jednu ruku a položil ju na miesto na mojej hrudi tam, kde moje srdce tak prudko bilo.

„Zbožňujem ten zvuk,” šepol. Sledoval svoju ruku na mojej hrudi, no potom sa opäť pozrel na mňa. Znova sa usmial a priblížil sa svojou tvárou až tak, že sa nám dotýkali nosy. Pootvorila som pery a zalapala som po dychu.

Cítila som, ako sa Edward pohol celý telom a nalepil sa na to moje. Cítila som na svojom tele každú jeho krivku. Jediné, čo naše telá oddeľovalo, bolo oblečenie, ktoré však bolo príliš tenké.

Edwardov pohľad prestal prepaľovať moje oči a zadíval sa na moje pootvorené pery. Automaticky som ich chcela zatvoriť, no zastavil ma jeho prst, ktorý mi na ne zľahka položil. Znova svoj pohľad uprel do mojich očí, ale len na chvíľu, potom sa znova pozrel na moje pery a jeho prst zrazu zmizol.

Jeho ruka zamierila k môjmu boku, ktorý pevne uchopil a jemne pohladil. Pritiahol si ma tak ešte bližšie a mne bolo zrazu neskutočne horúco. V tejto chvíli som túžila po jeho perách ako nikdy doteraz a rozhodla som sa s tým niečo urobiť.

Bez hanby som prilepila svoje pery na tie Edwardove, ale nič som nerobila. Nechala som ich len zľahka položené na tých jeho a čakala som. Videla som, ako Edward zatvoril oči a ja som to zopakovala. Pomaly začal perami láskať tie moje a ja som mu nevinné bozky začala oplácať.

Motýliky v mojom bruchu na seba nenechali dlho čakať a ja som sa cítila v Edwardovej náruči, s jeho perami na tých mojich, naozaj nádherne.

Bozkával ma čoraz náruživejšie a mne pomaly bozky prestávali stačiť. Moje ruky vyhľadali Edwardovu mierne svalnatú hruď a tvár. Začala som ho hladiť všade tam, kam som dočiahla a pritom som nezabúdala na bozky.

Edwardove ruky rozviazali môj župan a ja som sa mierne nadvihla, aby ho zo mňa mohol stiahnuť. Odmietala som zostať pozadu a začala som mu rozopínať drobné gombíky na košeli.

Keď boli všetky tie prekliate gombíky rozopnuté, prešla som Edwardovi po hrudi oboma rukami až k ramenám a stiahla som mu z nich košeľu...

Snažila som sa nájsť v hlave aspoň štipku rozumu a zastaviť to, čo som sa práve chystala urobiť, no nešlo to. Moje telo, moje srdce, chceli práve toto a myseľ bola na ne príliš krátka. Možno to neskôr budem ľutovať, nie, určite to budem ľutovať, no v tejto chvíli mi to bolo úplne jedno. Brala som si to, po čom som tak šialene túžila...

Opäť kapitolu venujem Sanasami, pretože ani nevieš, akou podporou pre mňa si. =) Taktiež ďakujem Vilinke, bez ktorej by som bola asi vážne v keli. =D Ale aj vám ostatným.

SummerLily - Edward sa nespráva ako otec, nemyslí na to dieťa, no ide o to, že to dieťa vlastne ani nechcel. Neviem, možno som touto kapitolou trošičku objasnila jeho pohľad na vec, možno nie... Pokojne sa pýtajte... =)

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 44. kapitola: