Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 43. kapitola

12.04.2012 (09:00) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1826×

43. kapitola - Podozrenia

 Emmett: 

„Kde sa celý čas túlaš?” spýtal som sa Alice s úsmevom, keď sa konečne objavila doma a sadla si vedľa mňa na gauč. Len pokrčila ramenami a zadívala sa na prebiehajúci zápas v telke.

„Aké je skóre?” spýtala sa.

„Alice!” okríkol som ju. Snažila sa odviesť tému inam, a to som naozaj nemal rád.

„Čo je?” spýtala sa trocha naštvane a vrhla na mňa jeden z jej výhražných pohľadov.

„Kde si bola?” spýtal som sa zvedavo.

„Nikde.”

„Neštvi ma! Kde si bola?” spýtal som sa znova. Alice sa s povzdychom pozrela smerom ku schodisku, kde bola len Lilly, a potom opäť na mňa.

„Bola som za Bellou,” šepla.

„Načo?”

„No načo asi? Kvôli Edwardovi, samozrejme.” S povzdychom som zobral zo stola ovládač a pridal som hlas. Nechcel som, aby nás manželka môjho brata počula pri takomto rozhovore. O Belle nemala ani šajn. Teda, asi.

„Predpokladám, že nič nové nemáš,” dedukoval som po chvíli. Pokrútila hlavou.

„Nie. Bella je proste príšerne tvrdohlavá. Celý čas opakovala niečo o tom, že to dieťa potrebuje oboch rodičov a musí vyrastať v kompletnej rodine.” Povzdychla si.

„Hrozne ma mrzí, že Lilly otehotnela práve teraz,” pripustil som. „Proste som veril, že to bude dobré. Edward sa celý mesiac stretával s Bellou, aj keď so všetkou početnosťou, ale stretával, a potom, keď sme si boli všetci istí tým, že sa k nám Bella vráti a Edward priniesol domov rozvodové papiere, všetko sa pokazilo.” Mal som Bellu veľmi rád, vždy som ju bral, ako svoju ďalšiu malú sestričku. Alice len smutne prikývla.

„Aj tak verím, že ešte nič nie je stratené,” povedala rozhodne. 

„Ako si môžeš byť taká istá? Pozri sa na našu Bellu! Dospela, je z nej žena, ktorá má v sebe povahu matky. To dieťa všetko zmenilo. Ona tomu malému nevezme otca,” namietal som. Proste - šla na mňa pesimistická nálada, aj keď som nechcel a bránil som sa jej zubami nechtami. Toto celé bolo zlé. To dieťa prišlo vo veľmi zlom čase.

„Lenže vždy, keď sa pozriem do Edwardovej budúcnosti, vidím v nej Bellu.”

„To je možno pravda, ale nezabúdaj, že nevidíš Lilly, takže ťažko povedať...” uvažoval som.

„Ja verím svojim víziám, Emmett. Ešte nie je všetko stratené. Bella ustúpi,” povedala znova rozhodne. Alice vždy verila svojmu daru.

„Nehnevaj sa na mňa, Alice, ale o tom vážne pochybujem.” Pokrútila hlavou.

„Bude mať na to veľmi dobrý dôvod,” povedala a znova svoj pohľad otočila na telku.

Chcel som ešte niečo povedať, chcel som namietať, no to by ma nesmeli vyrušiť zvuky z poschodia. Aj keď Lilly nemala dokonalý sluch, počula dobre, lepšie ako nejaký človek.

Ozvalo sa tiché otváranie dverí a následne kroky na schodišti. Lilly sa na mňa usmiala a zišla dole. Úsmev som jej opätoval, no zato Alice len pridala hlas na telke a Lilly úplne odignorovala. Škaredo som sa na ňu pozrel, no nevidela to. Drgol som do nej ramenom, no len sa na sedačke posunula ďalej odo mňa. Škaredo som zagánil. Napriek tomu všetkému, bola Lilly dobré dievča a ja som ju mal svojim spôsobom rád, aj keď sa k Edwardovi vôbec nehodila. Mrzelo ma, že sak nej Alice správa tak chladne.

„Nechaj ju tak, Emmett. Som v pohode. Zvykla som si, že má Alice nemá rada,” povedala Lilly a zamierila ku dverám.

„Kam ideš?” spýtal som sa. Lilly ustrnula v pohybe a pomaly sa na mňa otočila.

„Von. Idem si trocha vyvetrať hlavu a nadýchať sa čerstvého vzduchu,” povedala a trocha kŕčovito sa usmiala. Prižmúril som oči, no nechal som to tak. Nie je to moja manželka. Takéto záležitosti nech si rieši Edward.

„A nemohol by som ísť s tebou? Celkom sa nudím, a tak sa môžeme spolu zabaviť, čo povieš?” navrhol som s úsmevom.

„Prepáč, Emm, vážne si cením tvoju ponuku, ale potrebujem byť chvíľku sama.” Tak, a toto ma celkom dostalo. Nebol som zvyknutý na odmietania. Teda, až na Edwarda. Keď mal zlú náladu, správal sa zle na všetkých okolo. Tuším sa na ňom ten jeho slušný vek začína odzrkadľovať. No chápal som Lilly, ale aj tak som si neodpustil malé divadielko. Skrížil som si ruky na hrudi, zatváril som sa nanajvýš urazene a otočil som sa k telke. Lilly sa len jemne zasmiala.

„Neber si to tak, Emm,” povedala, a potom som už len počul buchnutie dverí a po chvíli aj štartovanie auta

„Nepríde ti to zvláštne?” spýtala sa Alice neprítomne.

„Čo také?”

„Lillyino správanie v poslednej dobe. Skoro vôbec nie je doma, stále chodí niekam na prechádzky.”

„Čo je na tom zvláštne?” spýtal som sa. „Chce si utriediť myšlienky, to je predsa normálne, no nie?” Alice vypla telku a natočila sa na mňa celým telom.

„Nie je to normálne, pretože tie jej prechádzky začali zrovna vtedy, keď sa v meste objavil David.”

Edward: 

Sal som teplú krv pumy, až pokiaľ v nej nezostala ani kvapka. Znechutene som odhodil mŕtve telo zvieraťa a zašiel som si prstami do vlasov.

Bol som naštvaný. Naštvaný sám na seba pre všetko, čo sa dialo. Mal som pocit, že už ani nemám právo byť šťastný, no, čo bolo horšie, bral som šťastie aj tým bytostiam, na ktorých mi záležalo najväčšmi.

S tlmeným vzlykom som sa zviezol na zem. Sadol som si vedľa mŕtvej pumy a zľahka som sa oprel o strom. Nechcel som ničiť ešte aj prírodu.

Pozoroval som pumu a mal som chuť vymeniť sa s ňou. Cítil som sa príšerne a moja hlava mi odmietala dať pokoj. Stále dookola myslela na to všetko, čo sa deje a ja som nevedel, ako prestať myslieť. Bolo to, akoby ma bolela. Práve v tejto chvíli som pochopil ľudský výraz: ide mi roztrhnúť hlavu. Presne tak som sa teraz cítil.

Sedel som tam už niekoľko hodín, no bolo mi to jedno.

Chcel som vrátiť čas. Chcel som sa vrátiť do Forks, na to isté miesto, kde som sa s Bellou rozlúčil a chcel som povedať niečo úplne iné. Chcel som povedať, že ju milujem a chcem s ňou byť. No nedalo sa to. Nešlo to, dopekla!

Keby som sa aspoň neoženil! Keby som počúval Emmetta a Alice! Mám taký pocit, že Emm má vážne pravdu, keď povie, že som idiot. Som! A ešte aký!

Bol som hlúpy a teraz na to doplatíme všetci. Dal som Belle falošnú nádej, žeby sme mohli byť spolu a po niekoľko týždňovom prehováraní mi uverila. Teraz som jej tú nádej bez milosti zobral a znova som jej ublížil.

No ja chcem byť s Bellou aj naďalej, chcem stráviť budúcnosť po jej boku. No nemôžem. Keby som Lilly a naše dieťa opustil v tejto chvíli, stal by sa zo mňa len väčší hajzel a Bella by to nikdy nedovolila, pretože ona bola iná, dobrá a správna. Myslela na ľudí okolo seba a nebola sebecká. Nikomu neubližovala, práve naopak. Ona pomáhala. Pomáhala druhým so širokým úsmevom na tvári. To bola len jedna z vecí, ktoré som na nej tak šialene miloval.

No nie jediná. Miloval som ju celú, miloval som každú jej časť. Tú nežnú a láskavú aj tú výbušnú, miloval som obe tie časti rovnako. Pretože obe boli jej a obe ju tvorili a robili dokonalou.

Síce to už nebola tá istá Bella, akú som poznal. Už viac nebola to sladké, tiché dievčatko, bola to dospelá žena, ktorá vedela, aký je život. No stále rovnako starostlivá. Aj naďalej sa starala o Renée a s Charliem pravidelne komunikovala. Podľa toho, čo som pochytil, komunikovala aj so svojimi priateľmi.

Väčšinou to bola žena menom Ashley, alebo jej manžel Jack. Taktiež častokrát spomínala Julianu a Sama. Popravde, nemal som ani šajn, kto tí ľudia sú.

Ruth aj Renée sem-tam na niektorého z nich mysleli a vedel som tak, aspoň ako vyzerajú, ale všetko ostatné mi bolo skryté. John tých ľudí vôbec nepoznal a Lilly taktiež nie. Aj keď Lilly o nich toho vedela veľa. Mala s Bellou veľmi úzky vzťah a mne bolo jasné, že pozná všetky detaily jej terajšieho života. Detaily, ktoré mne nikto povedať nechcel.

John mi nič povedať nevedel, Ruth a Renée si myšlienky chránili veľmi dobre a ja som nemal tú odvahu spýtať sa ich.  Bolo mi jasné, že by mi aj tak nič nepovedali. No a Lilly... To bolo celkom o inom. V tomto smere som s ňou nemohol počítať a bolo by nápadné mať toľko otázok ohľadom jej sestry.

Neznášal som, keď o sebe rozprávali, ako o sestrách a v tejto chvíli mi tá myšlienka poriadne zhoršila náladu.

A to som si myslel, že viac to ani nie je možné. Mýlil som sa. Opäť. Už ma to ani neprekvapuje. Som upír, mal by som byť dokonalý a nemal by som robiť chyby, no ja ich robím toľko, že mi ani moja dokonalá matematická časť upírskej mysle nestačí na to, aby som ich všetky porátal.

V tomto smere som si pripadal tak ľudský, alebo skôr neskúsený. Ťažko povedať...

S povzdychol som vstal, oprášil som si nohavice od hliny a ihličia, zakopal som telo pumy a rozbehol som sa domov. Beh ma vždy dokázal aspoň trochu upokojiť a vedel som sa pri ňom dokonale odreagovať. Na túto situáciu však nestačil.

S rovnako mizernou náladou, akú som mal som dorazil domov. Emmett a Alice sedeli na gauči, a to bolo všetko. Nikoho iného som nepočul.

„Kde sú všetci?” spýtal som sa.

„Carlisle pracuje - ako vždy. Esmé šla s Rosalie na nákup ľudských potravín a nejakých nových doplnkov do domu. Chápeš, hra na ľudí. No a Jasper im robí poskoka. Dnes on, nie ja. Vyhral som stávku,” odpovedal mi s nadšeným úsmevom Emmett a hneď na to začal nadšene fandiť hráčom v telke. 

„A tvoja manželka šla na prechádzku,” dodala s iróniou v hlase Alice. Emmett do nej drgol, no ona sa len nepríjemne ošila.

„Čo?” spýtala sa ublížene. Emm začal divoko gestikulovať, a pritom myslel na samé hlúposti. 

Len som nad tým pokrútil hlavou a vybral som sa po schodoch do mojej a Lillyinej spálne.

Bella: 

Vzhľadom na to, že som svoju domácnosť za posledné dni naozaj zanedbávala, rozhodla som sa napraviť to. Upratať, oprať prádlo a spraviť nejaký väčší nákup potravín. Moja chladnička, špajza aj všetky skrinky boli úplne prázdne.

Obliekla som sa, v zrkadle som sa na seba samu usmiala, aj keď to bol úsmev falošný, ale bol. Takže - môžem vyraziť medzi ľudí.

Zastavila som pred obchodným domom a prvé, čo som spravila, bolo, že som zamierila k potravinám. Všetko ostatné počká.

Prezerala som všetky regály a hádzala som do košíka všetko, čo by som mohla využiť. Nákupy nepatrili k mojim obľúbeným činnostiam a ja som sa s nimi nemienila zapodievať nejak extra často.

„Ahoj, Bella,” ozvalo sa mi za chbrtom a ja som sa prekvapene otočila.

David sa usmieval a podľa toho, že aj jeho košík bol preplnený som usúdila, že nielen ja zanedbávam svoju domácnosť. Hneď sa mi dýchalo ľahšie. Usmiala som sa naňho.

„Ahoj.”

„Pozerám, že tiež máš prázdnu chladničku.” Ukázal k môjmu skoro preplnenému košíku.

„Hej. Tak nejak nestíham chodiť do práce, upratovať a aj variť, nakupovať...” Mávla som nad tým rukou a David len chápavo prikývol.

„No ja bývam v práci podstatne menej, takže to zvládam, ale nechcelo sa mi vstať z gauča a zájsť do obchodu, ale prázdny žalúdok ma nakoniec prehovoril.” Potľapkal si po bruchu.

„Tak to je tvoj žalúdok naozaj šikovný.” Usmiala som sa.

„Ani nie. Bol som za Lilly, takže keď už som v tom meste...” Nechal vetu nedokončenú a usmial sa. Tentoraz bol ale ten úsmev úplne iný. Nebol určený pre mňa, bol akoby vzdialený. Prižmúrila som nad tým oči. David mal očividne k Lilly veľmi blízko. Má však smolu, ona je vydatá a podľa všetkého David nevie, že aj tehotná.

„Vyzeráš spokojne,” konštatovala som.

„Hej, s Lilly je vždy zábava, len mi dnes prišla akási zvláštna. Nevieš, či sa náhodou niečo nestalo?” spýtal sa. Pokrčila som ramenami. Nech už bolo medzi Lilly a Davidom čokoľvek, ja nie som vhodná osoba na to, aby som ho informovala o tom, čo sa deje v ich... vzťahu. Asi vzťahu.

David len s úsmevom prikývol, ale už ten úsmev nebol vôbec veselý. Bol smutný a ja som vedela úplne presne, ako sa teraz cíti. Taktiež som vedela, že to nepotrvá dlho a bude sa cítiť ešte mizernejšie...

Ja pevne dúfam, že som odpovedala na všetky otázky, ale pokiaľ nie, môžte sa pokojne pýtať. ;) Rada objasním všetky nejasnosti.

No, a poviem vám, dievčatá, za to, že tu tá kapitola vôbec je, môžte byť vďačný Vilinke, lebo keby ma ona nekomanduje, tak sa k písaniu nedokopem... Tieto kapitoly sa mi píšu ťažko, veľmi ťažko a očakávam, že to bude aj dosť vidno...

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 43. kapitola: