Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 42. kapitola

07.04.2012 (07:15) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1839×

42. kapitola - (Ne)milé prekvapenie

Bella:

„Edward, vypočula som si ťa a tým to hasne. Veľmi dobre vieš, čo si o tomto celom myslím.”

„Rozvediem sa,” vyhŕkol, keď som chcela už opäť odísť.

„Čo, prosím?” spýtala som sa. 

„Rozvediem sa,” povedal znova a uprene sa mi díval do očí. Šokovane som mu pohľad oplácala. Nečakala som, že niečo také povie, aj keď ma to mohlo napadnúť a proste sa mi to nepáčilo.

„Zbláznil si sa?”

„Nie, Bella, ja-”

„Buď, dopekla, ticho, Edward! Čo si o sebe vôbec myslíš?! Že ti patrí svet?! Ty sa chceš rozviesť?! Toto by si spravil Lilly?! Si normálny?!” kričala som a v tejto chvíli mi bolo úplne jedno, že sú tu ľudia, ktorí sú viac než zvedaví a natŕčajú tie ich zvedavé uši.

„Bella, prosím, nechaj ma ti to aspoň vysvetliť,” prosil a taktiež úplne ignoroval všetkých naokolo.

„A čo chceš vysvetľovať? To, že si chceš zničiť manželstvo a šťastie? To, že chceš ublížiť mojej sestre?”

„Bells, prosím, počúvaj ma,” opakoval stále dookola a mne to len dvíhalo adrenalín v krvi.

„Nemienim ťa počúvať, pretože rozprávaš hlúposti!”

„No tak, Bella!”

„Žiadna Bella! Už ma to vážne nebaví!” zakričala som mu priamo do tváre, zobrala som si kabát aj tašku zo stoličky a zamierila som ku vchodu. A tá mladá servírka sa bude musieť zaobísť aj bez mojej chvály.

Ľudia sa mi uhýbali a vypliešťali na na mňa okále. Ja som zase len dupotala ako kôň a pozerala som sa priamo pred seba, až po kým ma nezastavilo pevné objatie okolo ramien.

Edward ma nadvihol nad zem a aj so mnou na rukách zamieril k nášmu stolu. Začala som sa brániť, hádzala som sebou, kopala som, aj keď som vedela, že mi to nepomôže. Najskôr si ublížim. Edward ma posadil na stoličku a postavil sa nado mňa. Zablokoval mi tak jediný možný únik.

„Pusť ma,” zasyčala som.

„Nepustím ťa, pokiaľ ma nevypočuješ,” povedal pokojne a dokonca sa usmial. Zamračila som sa a ruky som si zložila na hrudi.

„Ja už proste neurobím znovu tú istú chybu, čo pred rokmi, Bella. Som ochotný bojovať za svoje šťastie,” šepol.

„Nie, Edward. Ty si práve šťastie ničíš a ničíš ho aj Lilly.”

„Nie som takto šťastný, Bella. Nemilujem Lilly. Koľkokrát to ešte potrebuješ počuť, aby si ma pochopila?”

„Nebaví ma počúvať ťa. Chcem ísť preč! Hneď!” prskla som.

„Nie, nikam nepôjdeš. Ešte som neskončil.” Pokrútil hlavou.

„Budem kričať,” začala som sa detinsky vyhrážať. Samej mi to prišlo hlúpe, ale bolo mi to jedno.

„Nebudeš,” povedal sebaisto. Zamračila som sa naňho a potom som otvorila ústa. Nestihla som však zakričať, pretože mi na pery nalepil tie svoje a ústa mi zaplnil jazykom. 

Začali sa vo mne miesiť pocity. Vzrušenie a túžba dominovali. Nech to bolo akokoľvek, Edwarda som ľúbila, páčil sa mi a priťahoval ma. To bol môj najväčší problém. No v mojej hlave stále blikala kontrolka, ktorá vedela, že toto nie je správne. Opakovala som si to každý deň, stále dookola. Nebola som viac ochotná ponúknuť svoje srdce na bolesť a trápenie. To sa mne už viac stať nemôže! Proste nie!

Pozbierala som v sebe všetko sebaovládanie a Edwardov bozk som úplne ignorovala. Nechala som ho, nech si poslúži, aj keď som vedela, že budem mať neskôr obrovské výčitky kvôli Lilly. Nevedela som však ovplyvniť Edwardove správanie a ani moje city. Nešlo to.

Po chvíľke ho to očividne prestalo baviť a prestal. Uľavilo sa mi. Nevedela som, ako dlho by som ešte vydržala odolávať.

„Prosím, Bella, ja sa nechcem hádať,” povedal a nahodil jeden z tých jeho dokonalých trpiteľských pohľadov. A to ma tiež štvalo! Všetko spojené s ním ma neskutočne hnevalo, ale bola vo mne časť, ktorej sa nepáčilo, keď bol smutný, čast, ktorá mu to žrala aj s navijákom. Nenávidela som sama seba za také myšlienky!

Aspoňže mne ich čítať nevedel.

„Nemôžme ísť odtiaľto preč, prosím? Všetci na nás pozerajú,” povedala som. Zdravý rozum sa mi začal vracať a všetky tie pohľady začínali byť vážne nepríjemné. Nikdy som nestála o pozornosť a to sa už zrejme nezmení.

„Fajn, zaplatím a môžeme ísť inam, ale nepustím ťa do práce skôr, než ma vypočuješ,” povedal a potom zavolal servírku. Všetko vyplatil a pozrel sa na mňa. Stále som sedela na stoličke a čakala som. Usmial sa a podal mi ruku. S povzdychom som ju prijala, zobrala som si veci a nechala som sa viesť.

Edward zastal pred malým parkom, ako vždy mi otvoril dvere a opäť mi podal ruku. Prijala som ju, ale len pokiaľ som nevystúpila. Držanie sa za ruku bolo len ľahké gesto, ale bolo intímne a intimita v našom prípade neprichádzala do úvahy.

Posadila som sa na lavičku pri menšom jazierku a Edward si po chvíli sadol vedľa mňa.

„Neviem, ako začať,” priznal.

„Proste mi povedz, čo mi povedať chceš a odvez ma do práce. Nemám na teba celý deň.”

„Bella, môj vzťah s Lilly je o ničom. Nie je to žiadne dokonalé manželstvo, aké majú Carlisle s Esme, Emmett s Rosalie alebo Jasper s Alice. Toto je iné, nefunguje to tak, ako by malo. S Lilly sme proste spravili obrovskú chybu, keď sme sa dohodli na svadbe,” začal zrazu rozprávať a ja som ho pozorne počúvala.

„Chceš sa rozviesť, lebo spolu nie ste šťastní? Ale chce to aj Lilly?” pýtala som sa.

„Nerozprával som sa s ňou o tom. Ale nie je to len preto, Bella. Teraz si tu ty a ja proste viem, že sa tým všetko mení. Tá mizivá šanca na vzťah s Lilly je definitívne preč, pretože ja v nej nedokážem vidieť nič viac len priateľku. Dobrú kamarátku.”

„Nechcem byť dôvod rozpadu manželstva. Nijakého, ani toho vašeho,” namietala som.

„Bella, no tak. Toto nie je len o tebe. Toto je o nás všetkých. Proste by to takto neklapalo a moje mŕtve srdce sa dožaduje pozornosti, ktorú mu môžeš dať len ty,” povedal a pozrel sa mi do očí. Opäť to spravil.

„Nemyslím si, že je to správne.”

„Je to správne, pretože ja ťa ľúbim a verím, že aj ty mňa. Niečo ku mne proste cítiť musíš, Bella. Vidím, ako na mňa reaguješ, cítim to a počujem.”

Povzdychla som si.

„Edward, ja-”

„Nie, prosím, Bella, pochop ma! Ja ťa nechcem stratiť. Už viac nie. Potrebujem ťa!” Natočil sa na lavičke mojím smerom a pomaly a nežne ma pohladil po líci. Privrela som oči pod tým dotykom. Bol tak nežný a ja som ho proste milovala. Čas ani manželstvo v tejto chvíli neznamenali nič. 

Jeho dotyk na mojom líci ustal a ja som zacítila prsty na mojej spodnej pere. Prudko som otvorila oči a stretla som sa s Edwardovým pohľadom. Jemne prechádzal ukazovákom po mojej pere a jeho tvár bola zrazu tak blízko. Príliš blízko.

Cítila som na tvári jeho chladný dych a moje srdce sa rozbúšilo neuveriteľnou rýchlosťou. Bilo ako na poplach.

Druhú Edwardovu ruku som zacítila na páse. Pritiahol si moje telo bližšie k tomu svojmu a svoju tvár priblížil ešte viac. Mala som pocit, že vyskočím z kože. Tak veľmi som v tejto chvíli túžila pobozkať jeho pery. Tak krásne vykrojené a ľadové pery.

Edwardov prst opustil moju spodnú peru a ja som ústa mierne pootvorila. Chýbal mi jeho dotyk, no ten po chvíli nahradil dotyk omnoho krajší a dokonalejší. Priložil na moje ústa svoje pery a začal nimi jemne pohybovať. Okusoval a sal, a ja som mu to s radosťou oplácala. Bola som ako zmyslov zbavená. Hladná a nenásytná.

Bozk musel ukončiť Edward, pretože mne bolo úplne jedno, že mi dochádza dych a mohla by som sa zadusiť. Jemne odtiahol svoje pery, oprel čelo o to moje a díval sa mi do očí. Usmieval sa.

„Musíš ku mne niečo cítiť,” šepol s takou istotou, že aj keby nemal pravdu, uverila by som mu. Ale mal pravdu. Zase sa vo mne začali miešať pocity. Nevedela som, či je to dobre, alebo zle. No nechcela som čeliť ďalším výčitkám. Dokelu!

O dva mesiace neskôr:

„Lilly, čo sa deje?” spýtala som sa. Sedela u mňa už dobré dve hodiny a tvárila sa nanajvýš trpiteľsky.

„Nič,” povedala a mávla nad tým rukou. Troška kŕčovite sa usmiala. Bolo mi jasné, že sa niečo deje, ale nechala som tak. Pokiaľ by sa o tom chcela rozprávať, povedala by mi to. 

„Tak fajn. Ja som celkom hladná, dáš si niečo?” spýtala som sa a postavila som sa. Lilly pokrútila hlavou.

„Radšej nie.”

„Radšej?” Len prikývla a zadívala sa z okna. Prižmúrila som oči. Toto sa mi vážne prestávalo páčiť. S povzdychom som si opäť sadla, no tentoraz bližšie k Lilly. 

„Tak vrav,” popohnala som ju, „čo sa stalo? A neskúšaj mi klamať. Nie som taká hlúpa, aby som ti uverila.” Lilly sa na mňa pozrela s odhodlaním v očiach, ktoré však hneď pohaslo. Z očí sa jej začali kotúľať slzy ako hrachy. Priznám sa, že ma to vydesilo. Nikdy som nevidela Lilly plakať. Toto bolo naozaj po prvýkrát.

„Lilly,” šepla som vydesene a natiahla som k nej ruku. Bez váhania si ju vzala pevne do oboch dlaní a plakala. 

„Bella, ja... Ja som... Som asi tehotná,” dostala zo seba pomedzi vzlyky a rozplakala sa ešte intenzívnejšie.

Zostala som na ňu nemo pozerať. Bol to šok. Dieťa. Lilly je tehotná. Bude matkou a Edward bude otcom. Tá bodavá bolesť, ktorá mi zrazu zasiahla srdce sa nedala zniesť. Pustila som Lillinu ruku a postavila som sa. Otočila som sa jej chrbtom.

Objala som si hrudník a cítila som, ako mi jedna nezbedná slzy stiekla po líci. S hnevom som ju zotrela a zhlboka som sa nadýchla. Celé to bol len a len môj problém. Dovolila som si dúfať, dovolila som si veriť, že by Edward mohol byť opäť môj. Vravel, aké je ich manželstvo prázdne a bez citov, vravel, že sa rozvedie a budeme spolu, a ja som mu uverila.

No týmto sa všetko mení. Lilly je tehotná, čaká Edwardovo dieťa a ja nedovolím, aby nejaké dieťa vyrastalo bez rodičov alebo v nekompletnej rodine. Nikdy!

Zozbierala som všetky sily, ktoré som mala, a s úsmevom som sa otočila na Lilly. Pomaly som si k nej sadla a objala som ju okolo ramien. Ona potrebovala moju podporu a ja ju nesklamem. Lilly si to nezaslúži. Bohato stačí, že som ju takmer pripravila o manžela.

„Lilly, zlato, prečo plačeš?” spýtala som sa potichu. Lilly len znova vzlykla a pokrčila ramenami. „Mať dieťa je ten najkrajší dar, uvidíš. Budeš šťastná.” Znovu pokrútila hlavou. 

„Bojím sa, Bella,” šepla a uprela na mňa vlhké oči.

„Prečo? Nemusíš sa báť, budeš skvelá matka. A nebudeš sama. Máš Edwarda a rodinu.”

„Nie, Bella, ja sa nebojím tohto. Bojím sa, čo na to povie Edward,” priznala a sklopila oči.

„Čo by na to povedal? Bude sa tešiť, že bude otcom,” povedala som, aj keď ma to stálo veľa úsilia. Bolela ma predstava Edwardovej rodiny. Závidela som Lilly a to bolo veľmi, veľmi zlé.

Lilly len prikývla na moje slová, ale bolo na nej vidno, že so mnou nesúhlasí. Mala som pocit, že je za tým niečo viac. Niečo viac, čo mi Lilly nechcela povedať. Nechala som to však tak a len som ju silno objala. Vedela som, že skôr, či neskôr zistím, o čo ide.

Edward:

Už asi po tisícikrát som si čítal rozvodové papiere. A úplne zbytočne, pretože som ich už poznal naspamäť. No nedalo mi to. Mal som obavy z Lillinej reakcie na to, že sa chcem rozviesť, ale veril som, že to pochopí.

Ona sama dobre vedela, ako to medzi nami bolo. Mali sme manželstvo so všetkým, čo k tomu patrí, no bolo to aj napriek tomu iné. Ja som nemiloval ju a ona nemilovala mňa. Z tohto žiadna šťastná večnosť nehrozila. A ja som sa nechcel celú svoju existenciu trápiť v nezmyselnom manželstve s vedomím, že som premárnil šancu byť po boku ženy, ktorú som skutočne miloval.

Bol som ochotný vzchopiť sa a bojovať za našu lásku. Za lásku mňa a Belly.

Počítal som aj s tým, že mi Bella ešte narobí problémy, ale nevadilo mi to. Ona ma ľúbila, vedel som, že áno a vedel som, že po čase ustúpi. Všetko vyriešia tieto papiere. A ja chcem, aby to bolo čo najskôr.

„Keby si ma vtedy vo Forks počúval, mohol si to mať bez starostí,” ozvalo sa mi za chrbtom. Otočil som sa na Alice aj s papiermi v ruke.

„Ja viem,” priznal som, „ale asi som proste musel pochopiť, čo Bella pre mňa znamená.”

„Držím ti palce, Edward. Síce si to možno nezaslúžiš, pretože si až prehnane tvrdohlavý, ale si môj brat a ja chcem, aby si bol šťastný. A taktiež chcem mať Bellu späť.”

„Ja viem. Za všetko ti ďakujem, Alice,” šepol som a pevne som ju objal.

„Ešte neďakuj, Edward. Ešte si nič nevyriešil,” nemiatala, keď sa odtiahla. Prikývol som.

„Dobre to dopadne. Musí!” povedal som rozhodne. Alice len s úsmevom prikývla, dala mi pusu na líce a s tým, že pôjde aj s ostatnými na lov, odišla.

Ani nie o pätnásť minút som počul pred domom parkovať auto a následne nato buchli vchodové dvere.

„Som doma,” zavolala Lilly do útrob domu. Vyšiel som z izby a zamieril som ku schodom. Papiere som nechal v izbe. Zatiaľ.

„Všetci sú na love,” povedal som, keď som zastal na poslednom schode. Lilly sa na mňa usmiala, podišla bližšie a dala mi pusu na líce. Tiež som sa slabo usmial a rozmýšľal som, ako jej to povedať. Jedno bola pravda, a to, že som nechcel Lilly ublížiť.

Len prikývla a máličko sa ošila. Vyzerala inak, zvláštne.

„Prečo si nešiel s nimi?” spýtala sa po chvíli a zamierila k pohovke. Sledoval som, ako sa ladne hýbe a sadá si na gauč. Pokrčil som ramenami.

„Chcel som s tebou hovoriť,” priznal som potichu. Lilly na chvíľu preblesklo hlavou niečo o tom, že nie som jediný, ale hneď na to si myšlienky začala chrániť. Zvykol som si, že je to tak. Vadilo jej, že jej vidím do hlavy a mne zase nevadilo, že si myšlienky kryla. Bolo to jej súkromie a mňa doň nebolo vôbec nič.

„Ja s tebou vlastne tiež,” povedala a pozerala sa do zeme.

„Začni,” navrhol som jej. Bolo mi jasné, že potom, čo jej poviem, sa asi k inej téme nedostaneme. A navyše som bol zbabelec. 

Lilly sa na mňa pozrela, no po chvíli svoj pohľad opäť zavŕtala do podlahy. Vyzerala neisto. Podišiel som k nej a sadol som si hneď vedľa.

„Tak - o čo ide?” spýtal som sa a jemne som ju pohladil po paži. Lilly sa zhlboka nadýchla a potom sa na mňa otočila celý telom. Zadívala sa mi do očí a začala plakať. Vlastne nie, len ticho ronila slzy bez vzlykov, či akýchkoľvek iných zvukov.

Lilly mlčala a ja som bol netrpezlivý. Mal som chuť zakričať čo, dopekla, sa deje, ale už nebolo treba.

„Som tehotná, Edward,” šepla. Skamenel som a zostal som na ňu zarazene pozerať.

„Čože si?” spýtal som sa a pevne som dúfal, že som možno len zle počul, že sa mi to zdalo a že to nie je pravda, pretože v opačnom prípade...

„Som tehotná,” povedala znova a mne sa v tej chvíli zrútil svet.

Alice:

Sedela som v obývačke na gauči a listovala som módny časopis, no bolo to skôr zo zvyku, než zo zábavy. Myseľ mi zaplavovali úplne iné veci.

Počúvala som zvuky v celom dome, no bola to nuda. Carlisle bol v práci, Esme hore šuchotala s nejakými papiermi, Emmett a Jasper sa zdržali na love a Rose si so širokým úsmevom prezerala časopisy len kúsok odo mňa.

Ona bola nadšená, ja nie. Lillino tehotenstvo prekazilo Edwardove plány s rozvodom. Aspoň zatiaľ.

Ticho sedel vedľa Lilly na posteli, sledoval ako spí a zamýšľal sa nad tým, čo ďalej. Vedel, že to dieťa všetko zmenilo od základov. Nechcel to malé nechávať vyrastať bez otca, no preňho bola aj tak dôležitejšia Bella.

Bili sa v ňom dve ja. Jedno sa chcelo zachovať ako džentlmen a správny chlap, a postarať sa o svoju rodinu, no tá druhá časť túžila po láske a šťastí. A to mohol mať len po boku Belly.

„Mohla by si sa láskavo prestať tak idiotsky škeriť?!” prskla som smerom k Rose. S totálnou eleganciou zdvihla hlavu z časopisu, pohodila tou jej zlatou hrivou a pozrela sa na mňa.

„Prečo? Nemôžem za to, že máš náladu pod psa, kvôli tomu, že sa Edward nerozviedol,” povedala s takou škodoradosťou, až ma zamrazilo. Mala som Rose rada ako sestru, ale niekedy dokázala byť vážne protivná.

„Vieš čo, Rose? Poviem ti k tomu len toľko, nerob si nároky na to dieťa, pretože je Lillino. Lillino a Edwardovo,” povedala som s ľadovým pokojom, odložila som časopis a zamierila som hore. Rose si len odfrkla a zase strčila ten svoj nos do časopisu.

„Nechcem, aby ste sa kvôli mne hádali,” povedal Edward, keď sa zjavil na schodišti. Len som pokrútila hlavou a silno som ho objala.

„To bude dobré, braček. Nejako sa to vyrieši,” šepla som mu do hrude.

„Kiežby si mala pravdu, Alice. Kiežby.”

Takže - zase poriadne dlhá kapitola. 2800 slov. Ja keď sa rozpíšem, neviem prestať. =D

No a čo sa týka toho prekvapenia, SummerLily uhádla. Ako vždy. =D Ani ma to neprekvapuje. No nič. Týmto to však nekončí... =)

V ďalšej kapitolke sa dočkáme bližšieho pohľadu Edwarda na celú vec a taktiež budú aj dva menšie rozhovory, no podstatné. =)

Taktiež pridávam kapitolku dosť skoro (6.4.), len preto, že tá minulá skončila tak, ako skončila, a priznám sa, že som túto písala niekoľko hodín. Bola to fuška. =D Ale žijem.

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 42. kapitola: