Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hviezda Súmraku - 7. Kapitola

tttttttttttttttt


Hviezda Súmraku - 7. KapitolaTak.. je tu pokračovanie... celkom krátke... ale aby ste sa vôbec dočkali :D A MillieCull ma neúnavne poháňala. :) Tak jej dakujem :D a aj vy by ste mali. :D Tak... V tejto kapitole sa Mel a Alec rozlúči s Cullenovými... prečo? :D Príjemné čítanie. :D

A venovanie: MillieCull, Ostruzinka, sMiley, Doda 040506, Cukricek, Simoneccka, Nesssie, MirushQka, Ilovetwilight4ewer .

 


„Tak čo teraz?“ spýtal som sa ešte stále so sklonenou hlavou, no napokon som ju zdvihol, aby som videl tváre ostatných. Ich tváre boli nečitateľné, ale aj tak som mal pocit, že sú zamyslené.

  

„Mali by sme zistiť, prečo ju nemôžeme premeniť,“ navrhol Carlisle, s čím sme všetci súhlasili.

Alice sa zapozerala do diaľky a potom sa k nám s Mel otočil.

„Odídete pozrieť jej babku. Potom však neviem, čo sa stane. Akoby bola jej budúcnosť chránená a ja som ju nemohol vidieť,“ povedala nám a pri tom sa nespokojne zamračila. Takže... odchádzame?

 

Pozrel som sa na Mel, ktorej státie už muselo byť poriadne nepríjemné. Vzal som ju teda na ruky a sadol som si na sedačku.

„Čo na to hovoríš?“ spýtal som sa jej.

„Alice nás vidí odísť a zrejme samých, tak potom sa to asi stane,“ povedala zamyslene.

„Ak nechceš...“

„Alec,“ prerušila ma nespokojne. „Ak by som nechcela, tak by Alice nemala takú víziu, ako mala.“

 

Nakoniec som teda uznal, že odchod bude najlepšie riešenie. Najmä po tom, ako sa o mojom tajomstve dozvedela Jane. Zistila pravdu o mne a Mel...

Cítil by som sa zle, ak by sa Cullenovi kvôli mne dostali do nebezpečenstva. Takto im môžu dokázať, že som ju chcel premeniť, ale som nemohol. Mali by byť v bezpečí, aspoň v tom prípade, ak by ich vypočuli.

 

Väčšinu vecí som zbalil ja, keď v tom za mnou prišla Rose aj s dopisom pre mňa. Nič nehovorila a tak som nevedel, čo to znamená, no nepríjemný pocit sa ozval.

Vrhol som jeden rýchlo pohľad na spiacu Mel a potom som otvoril obálku. Vytiahol som z nej papier, na ktorom bol odkaz pre mňa napísaný úhľadným písmom. Isto to písal upír.

 

Alec,

Len ti chcem pripomenúť, že každým dňom sa tvoj čas kráti a Aro sa ma hocikedy môže dotknúť. Možno vám ostávajú už len dni, tak by som ti radila sa rozhýbať.

Tvoja sestra, Jane.

 

Podľa toho suchého oslovenia by som typoval, že to písal nejaký upír, ktorého som videl raz v živote. Ak by som písal list Carlislovi alebo niekomu, kto mi je blízky, začal by som srdečnejšie. A potom že kto tu je kus ľadu! Ja rozhodne nie! To moja sestra píše dopis vlastnému bratovi, akoby to bol posledný upír, ktorého by chcela stretnúť!

 

Papier som skrčil a len veľmi ťažko som sa ovládol, aby do koša neputoval roztrhaný. Potom som sa vrátil k baleniu. Pre seba som vzal len pár vecí a Mel som vzal oblečenie, ktoré sa mi na nej najviac páčilo.

Po chvíli prišla Alice a povedala mi, ktoré tričká by si chcela Lanie obliecť a tak som pribalil aj tie spolu so sukňou a jednými šatami.

„Mali by ste vyraziť za hodinu, aby ste stihli lietadlo. Letenky si tam stihnete kúpiť a miesta budete mať hneď vedľa seba,“ vravela mi naša jasnovidka.

„Ďakujem. Ak sa nenahneváte, tak sa s vami rozlúčim len ja. Nechcem Mel budiť a k tomu, nelúčime sa navždy... dúfam.“

„Nie, navždy nie, ale stretneme sa až za iných okolností. A rovnako príjemných,“ usmiala sa tajomne, potom ma objala na rozlúčku a šepla mi názov mesta, kde by sme mali hľadať.

„Bližšie vám však nič povedať nemôžem. Tá jej babička... neviem ako to robí, ale jednoducho ju nevidím.“

 

„Aj tak sme vám strašne vďačný,“ prehovoril som, keď už v izbe stáli všetci členovia rodiny.

„Budete nám chýbať. Ešte sa ale uvidíme,“ prehovorila Rose a prišla ma objať aj ona. Hneď za ňou som sa rozlúčil s Esme, Bellou a nakoniec aj mužskou časťou rodiny. My sme si však len potriasli rukami a Emmett neodolal a vyhodil ma do vzduchu ako dieťa. Bola pravda, že som vyzeral mladšie, ale bol som skoro o 250 rokov starší. Preto som ho zamrazil, keď som už bol vo vzduchu, tam som urobil salto a dopadol som za neho. Lenže on sa chudák hýbať nemohol.

„Takáto výchovná metóda by sa nám hodila,“ prikývol súhlasne Carlisle a tiež mi podal ruku.

„Nič na neho neplatí, ani zákaz k Rose do izby. Takto by sa to ale dalo riešiť,“ smial sa Jasper.

 

„Tak fajn, ideme a dúfam, že sa ešte uvidíme. A tiež dúfam v to, že vás Volturriovi nebudú nijako obťažovať. Tak sa majte dobre,“ zaželal som všetkým, vzal som Mel do náručia a odniesol som ju do auta.

„Takto je to pre ňu lepšie. Trápila by sa viacej, ak by sa mala s nami lúčiť. A uvidíme sa, len aby si sa odhodlal,“ povedala mi Alice, keď som dával naše veci do kufra.

„Odhodlal k čomu?“ nechápal som.

„Mal by si vyraziť, inak nestihneš lietadlo. Poletíte najskôr do New Yorku a tam prestúpite na lietadlo do Madisonu.“ Alice, zase raz, povedala to, čo chcela, a potom sa zmizla.

 

S povzdychom som nastúpil do auta a vyrazil som. Na letisku sme boli asi o hodinu. Mel sa zatiaľ nezobudila, tak som teda vzal do jednej ruky kufor a do druhej ruky ju. Musel to vyzerať zvláštne, ale čo som mal robiť?

 

Prechádzal som letiskom až som našiel halu, z ktorej nám išlo lietadlo. Položil som mel na jednu z lavičiek a k nej som položil aj tašku. Išiel som k najbližšiemu terminálu, kde som vybavil lístky a išiel som zobudiť svoju lásku, lebo mi tí ľudia neverili, že ju nechcem uniesť. Dúfam však, že nebudú počuť jej prekvapenie, keď zistí, že nie sme doma.

„Mel. Musíš sa zobudiť. Mel,“ budil som ju opatrne a ona otvorila oči.

„Mel, nevydes sa, ale nie sme doma. Museli sme odísť. Vieš, ako mala Alice víziu o tvojej babičke. Teraz sme na ceste za ňou. Asi bude vedieť, ako budeme môcť zrušiť kúzlo, ktoré mi bráni ťa premeniť,“ vysvetľoval som jej situáciu.

Mel sa len ospalo posadila, žiadnu scénu nerobila, len sa na mňa pozrela.

„Dobre. A rozlúčil si sa za mňa?“

„Áno, ale nebolo to nutné, Alice vravela, že sa ešte uvidíme.“

„Keď to vraví Alice,“ kývla s úsmevom a s mojou pomocou sa postavila.

 

„Kam ideš?“ chcel som vedieť.

„Do lietadla. Nebude predsa čakať na nás,“ usmiala sa. Rýchlo som k nej pribehol i so zavazadlom v ruke a ťahal som ju najskôr k pultu, kde sa batožina odovzdávala a až potom do lietadla. Ten muž, čo mi nechcel veriť sa nespokojne usmieval, akoby dúfal, že to bol pokus o únos.

 

V lietadle sme sa pohodlne usadili, Mel sa oprela o moje rameno a spokojne spala ďalej. Len čo sme pristáli v NY, tak som ju opäť musel prebudiť, no nenechala sa rušiť dlho, lietadlo ju zase uspalo do pokojného spánku.

 

Do Medisonu sme prišli až na večer, takže som sa nemusel báť prezradenia. S Mel v náručí som sa vydal hľadať našu tašku. Len čo som držal aj ju, musel som pre nás zohnať auto. Chvíľu som váhal medzi kúpou a ´pôžičkou´, no rozhodol som sa, že si pôjdem vybrať vlastné.

Taxíkom som sa nechal doviesť k auto salónu, zaplatil som za taxík a následne aj za auto, ktoré sa mi videlo najrýchlejšia a najpohodlnejšie pre Mel.

 

V ceste som potom pokračoval podľa inštrukcií od Alice. A aké boli? Žiadne. Len sme sa dohodli, že budem brázdiť mesto a že ma prezvoní, ak sa jej stratíme z vízií.

Už dobrú hodinu som bezcieľne jazdil po meste, keď som zrazu ucítil slabé vibrovanie. Sme blízko.

 

Otvoril som si okno na aute a dúfal som, že ucítim vôňu podobnú tej Melinej. Popravde, veľkú šancu som nemal, ale chcel som to aspoň skúsiť. Nebol som veľmi dobrý v stopovaní, na to sme mali Demetriho. A ešte k tomu, ako môžem stopovať niekoho, koho som v živote nevidel?

 

Bol som už poriadne znudený z pomalej jazdy, keď v tom som ucítil takmer známu vôňu. Lenže... to bol pach upíra. Som na dobrej stope? Mal by som to preveriť. Ale je to bezpečné? S Mel?

***

6. Časť  - Zhrnutie - 8. Časť



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hviezda Súmraku - 7. Kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!