Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hviezda Súmraku - 8. Kapitola

17.04.2010 (11:30) • Elanor • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1446×

Bol som už poriadne znudený z pomalej jazdy, keď v tom som ucítil takmer známu vôňu. Lenže... to bol pach upíra. Som na dobrej stope? Mal by som to preveriť, ale je to bezpečné? S Mel?

Zahľadel som sa na spiacu Mel a rozhodoval som sa, či je bezpečné overovať si totožnosť toho upíra s ňou.

Keby niečo, som talentovaný – pomyslel som si a opatrne som zobudil svoju lásku. Bola taká krásna, keď sa zobúdzala, nemohol som si pomôcť a pobozkal som ju. Ona sa zo to na mňa ospalo, no roztomilo, usmiala.

„Na blízku je upír, takže buď opatrná... Neboj sa, budem s tebou, len som ťa varoval,“ doplnil som, keď som videl jej nesúhlasný pohľad, v ktorom som zazrel aj strach.

Len prikývla, posadila sa a ponaťahovala sa. Upírskou rýchlosťou som vystúpil a obehol som auto.

„Al...“ chcela zakričať moje meno, no to som ju už bral na ruky.  

„Ide sa,“ povedal som a nadhodil som si Mel v náručí. Len sa mi oprela o moje tvrdé, kamenné rameno a so zavretými očami sa nechala niesť.

Zadul vietor a moje telo stuhlo. Neznámy upír bol oveľa bližšie, než som si myslel. Pomaly som kráčal za tou vôňou, ktorá ma zaviedla k domu, na okraji dediny. Stál trochu ďalej od ostatných, mal obrovskú záhradu a aj samotná stavba bola honosná. Zaujímalo by ma, koľko upírov tam býva. Avšak pach, ktorý sa vznáša v okolí stavby a okolí ako takom, pochádza len z jedného upíra.

Pristúpil som k bráne a zazvonil. Mel som postavil na zem a posunul som sa pred ňu tak, aby som ju mohol chrániť. Lanie sa na mňa zmätene pozrela, no ja som neodpovedal, pretože sa otvorili dvere a v nich sa objavila nejaká žena, ktorá mi veľmi pripomínala Melanie.

„Želá... te si?“ začala, pri pohľade na Mel za mnou sa zasekla a potom opäť pokračovala.

Chvíľu som sa na ňu pozeral a uvedomil som si, že stále upiera pohľad na krásku za mojím chrbtom. Nebol to však hladový pohľad, lež láskavý a starostlivý.

„Ste jej babička?“ vyletelo zo mňa skôr, ako som sa stihol zastaviť.

Upírka sa na mňa prekvapene pozrela a potom sa zamračila. Nepriateľky privrela oči, mierne sa nakrčila a zdvihla ruku, akoby si k sebe chcela pritiahnuť Mel.

Rýchlo som jej v tom zabránil tým, že som sa medzi ne úplne postavil. Cítil som jemné ruky svojej lásky, ako sa mi obmotali okolo pása.

„Moja babička?“ spýtala sa. „Nevravel si o neznámom upírovi?“

„Vravel a mal som pravdu. Smer cesty sme ale aj tak našli.“

Jej jemné telíčko sa za mnou napälo a potom uvoľnilo. Povolila zovretia, ktorým sa ma držala a opatrne sa snažila dosať predo mňa.

Nevedel som, či je to bezpečné a tak som ju jemne zatlačil späť za mňa.

„Alec...“

Začala protestovať, no upútal ma prudký pohyb upírky. Povolila svoj stuhnutý postoj, no zároveň to vyzeralo, že je pripravená na skok.

„Volturi,“ zavrčala, no nehýbala sa.

„My... sme prišli kvôli Mel,“ snažil som sa ju mierniť v neuváženom pohybe.

„Opováž sa jej skriviť čo i len jediný vlások na hlave a ja ti prisahám...“ začala hrôzostrašným hlasom, no Mel ju prerušila.

„Nič mi neurobí. Prišli sme, lebo potrebujem tvoju pomoc.“

Upírka sa na ňu pozrela a potom zaletela na chvíľu pohľadom aj ku mne. Jej postoj sa úplne uvolnil a pozornejšie sa mi zahľadela do očí.

„Dal si sa na vegetariánstvo?“ spýtala sa úžasnuto – znelo to až urážlivo.

Zdalo sa, že ju to príjemne prekvapilo, no snažila sa to zakryť slovami, „rada by som si s vami v pokoji pohovorila. Nechcete ísť ďalej?“

Obaja sme len prikývli a nasledovali ju. Chodníček, po ktorom nás viedla naprieč záhradou bol z jemného kameňa a hráva obklopujúca ho bola upravená. Prekvapilo ma, koľko kvetov tu bolo, krásnych farebných, ktorý dal tomuto prostrediu akýsi rozprávkový nádych.

Prešli sme aj okolo domu, ktorý bol poskladaný z malých tehličiek, čo mu dodávalo starý vzhľad.

Nakoniec sa pred nami ukázal altánok, ktorý sa mi javil ako cieľ cesty. Nemýlil som sa.

Upírka sa posadila a rukou nám pokynula, aby sme si tiež sadli.

„Volám sa Maria. Vaše mená už poznám, takže by ste mali prejsť k veci,“ prehodila priamo, bež chodenia okolo horúcej kaše.

„Chcela som sa spýtať, prečo ma... žiadny upír nemôže premeniť. A prečo strácam zrak,“ povedala rovnako vecne Melanie. Vôbec sa nesprávala, akoby videla (ehm, ona ju asi nevidela) svoju babičku.

„Pretože som to zariadila tak, aby ti nikto neublížil, zlatko. A o zrak nás pripravila už tvoja prababička,“ s láskavým výrazom v tvári odpovedala svoj vnučke.

„Nerozumiem. Ako za to môže tvoja mama?“

„Obviňuješ ju síce právom, ale o zrak nás pripravila kliatba. Ten príbeh nepoznám, ale určite ho nájdeš v knižnici na chate v Modrých Horách.“

„Takže môžeš tu kliatbu zvrátiť?“ spýtala sa neisto.

„Zatiaľ čo budeš preč, tak pokúsim zistiť, čo s tým zmôžem. Nič však nesľubujem.“

„Máme ísť sami s Alecom na tvoju chatu?“ bola neistá. Správanie jej babičky ju isto vyvádzalo z rovnováhy. Musím priznať, že ani ja som nevedel, čo mám čakať.

„Keď ti tak záleží na tom, aby si opäť videla, tak by si tam ísť mala,“ prikývla a otočila sa.

„Nepatríte medzi mladších upírov, je to tak?“ spýtal som sa teraz ja.

„Nie, som na tomto svete už veľmi dlho. Dosť na to, aby som videla, čo všetko Volturiovci robia,“ odvetila priamo a meno vládnucej rodiny povedala s nenávistným podtónom v hlase.

„Tak potom ako je možné, že ste babka Mel?“

„Mám dar ako aj ty. Dokážem si ponechať svoju ľudskosť a tým pádom otehotnieť a porodiť čisto ľudské dieťa.“

Zamračil som sa. Je to síce dar, no videl som, že v niečom nie je až taký úžasný.

„V čom je háčik?“

Upírka sa na mňa pozrela a rozhodovala sa, či som vôbec hodný ten informácie.

„Čo je na tom dare zlé?“ podporila ma Melanie a jej babka sa rozhodla.

„Počas tehotenstva a následne času, kedy dieťa musím kojiť... starnem. Môj život akoby pokračoval a ja som ten čas potom neni schopná vrátiť späť,“ vysvetľovala, no kvôli mojej prítomnosti to bolo veľmi neochotné.

Bola to úžasná schopnosť. Keby chcela, mohla by byť človekom, ale niečo ju na tomto svete držalo. Bol to len strach zo smrti? Alebo to malo nejaký vyšší zmysel?

„Kde by sme našli tú chatu?“ chcela vedieť Mel, hoci by som túto otázku mal položiť ja. Alebo si snáď všimla, že mne by ani za nič odpoveď nedala?

Bol by som rád vedel, prečo ma tá upírka nemá rada...

Zvyšok dňa sme strávili s Mariou, ktorá nám síce o sebe viac nepovedala, ale i tak rozhovor nestál. Upírka si mala stále čo povedať s mojou Mel a mňa otvorene ignorovala.

Melanie teda neúnavne rozprávala, no občas sa ma pokúsila zapojiť do konverzácie. Keď si v niečom nebola istá, tak sa ma spýtala. Chcela tiež, aby som niečo povedal aj ja, ale bolo mi to nepríjemné.

Moja láska to cítila a tak ma len objímala jednou rukou a druhou si pomáhala pri vysvetľovaní. Bola neuveriteľne roztomilá.

Keď už na nás pomaly padal súmrak, rozlúčili sme sa s Mariou a vyrazili sme na jej chatu.

„Som rada, že sme preč,“ povedala Mel, len čo sa za nami zavreli dvere brány. Upírka túto vetu počula, tým som si bol istý.

„Prečo?“ nechápal som. Stretnutie s rodinou, nebolo to presne to, čo chcela? Čo by mala chcieť?

„Bola k tebe hnusná a odmeraná. Veď si jej ale nič nespravil,“ bránila ma a ja som ju za to pobozkal.

„Myslím, že sa jej nepáčilo, komu som slúžil.“

„Aj tak. Poďme už,“ priam si dupla nohou, ako stála za svojim. Pomohol som jej prísť bez úrazu k autu, kde som jej otvoril dvere. S mojou pomocou nasadla a ja som neodolal a tesne pre tým, ako som zavrel dvere, som ju nežne pobozkal.

Miloval som ju. Povedal som jej to už niekedy?

„Milujem ťa,“ napravil som chybu. Musel som jej to už povedať, ale dlho som tak neurobil.

„Ja viem,“ zasmiala sa a dodala, „aj ja teba. Straaašne moc.“

Jemno slovo sa jej však kvôli zívnutiu natiahlo a tak to vyzeralo, akoby vyjadrovala veľkosť svojej lásky. Usmial som sa.

„Spinkaj, čaká nás dlhá cesta,“ povedal som jej, zabuchol som za ňou dvere a upírkou rýchlosťou som nasadol do auta. Bol čas vyraziť, kým nám nie sú Volturiovci v pätách.

***

7. Časť - Zhrnutie - 9. Časť, 

Autor: Elanor (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hviezda Súmraku - 8. Kapitola: