Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hormóny proti Edwardovi! - 2. kapitola

04.11.2012 (15:15) • Satu • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 2509×

                                                                  •••

Opatrne som otvorila dvere a vykukla z kúpeľne.

Uf, vzduch čistý, Edward nikde, pomyslela som si a uvoľnene vyšla z kúpeľne. S pyšne vysunutou bradou som prešla okolo nočného stolíka, kde nedbalo ležal Harry Potter, a nezabudla si zhnusene odfrknúť.

Zastavila som sa až v obrovskej šatni a zhlboka sa nadýchla.

„Toto bude ešte na dlho,“ zašepkala som si zničene a začala pri prvom šuplíku vpravo.

Vytiahla som niečo miniatúrne, čierne a skoro priehľadné. Zobrala som to do oboch rúk a roztiahla pred xsichtom. „Sakra, tú Alice asi zabijem,“ zavrčala som a hodila tanga naspäť.

Po štvrťhodinke márnej snahy hľadania som si naštvane sadla v strede šatne na zem do tureckého sedu.

„To snáď nie je možné, aby som nemohla vo svojom vlastnom šatníku nájsť kúsok normálneho oblečenie!“ brblala som si popod nos a naštvane si založila ruky na  nahej hrudi.

Odrazu som cítila ako sa mi okolo holého vypuklého bruška omotávajú dve studené dlane.

Vzrušenie mi zavibrovalo od končekov prstov na nohách až po korienky vlasov na hlave.

„Edward,“ šepla som a s úsmevom privrela oči.

„Prečo sedíš v strede nášho šatníka polonahá?“ zašepkal mi do ucha.

„Hľadala som niečo na seba,“ priznala som po dlhšej odmlke, červená až na zadku. „No okrem krajkovaných nočných košieľok a miniatúrneho spodného prádla, som absolútne nič nenašla,“ našpúlila som pery.

Edward ma rýchlosťou blesku postavil na nohy a v priebehu piatich sekúnd mi strkal pod nos svoju červenú flanelovú košeľu, ktorú práve odniekadiaľ vylovil.

„Ako si...?“ Vyvaľovala som naňho oči a chytila ten kus zázraku do ruky.

„Podľa čuchu,“ zasmial sa a poklepal mi prstom po nose.

„Pche, nie všetci majú tak dokonale vyvinutý čuch,“ prskla som a obliekla si jeho košeľu. „Že, ty môj malý upírik,“ vyplazila som naňho jazyk a bežala do spálne, s jasným cieľom - posteľ.

Skočila som na ňu a čakala kedy sa prirúti Edward v celej svojej kráse. Neznášal, keď som mu hovorila upírik. Ževraj to znie príliš sladko a nevinne, na netvora bez duše – preháňal, ako obyčajne.

No ono... nič. Naklonila som sa na posteli a snažila sa dovidieť za roh do šatníka, ale Edwarda som nikde nevidela. Prekvapene som zliezla z postele a šla sa za ním pozrieť, keď ma odrazu zobrali do náručia dve silné ruky.

„Tak ty si mi chcela utiecť?“ zavrčal mi Edward do ucha.  

„Možno...“ zapišťala som, keď ma hodil na posteľ, obkročmo si na mňa sadol a začal ma štekliť. Umierala som smiechom, no Edward nechcel prestať. „Vzdávam sa, prosím!“ smiala som sa a snažila sa ho odtlačiť rukami, no bezúspešne. Žulou skrátka nepohnem.

„Takže upírik, hej?“ vrčal Edward a zrejme sa na mne dobre zabával.

„Mier!“ kričala som a už nevládala, ako ma celé brucho bolelo.

„Upírik?!“ opakoval Edward a očividne nemienil prestať.

„Fájn, fajn,“ snažila som sa hovoriť normálnym hlasom. „Žiadny upírik, ale krvilačný a škaredý upírisko!“ zdôraznila som každé slovo, dúfajúc, že ma už prestane týrať.

A skutočne, Edward zo mňa odrazu zliezol. Nečakala som, že to bude také rýchle.

Prekvapene som zamrkala a posadila sa na posteli. Sedel na kraji postele a pozeral smutne do zeme. Nechápavo som k nemu po štyroch preliezla a chcela mu pozrieť zospodu do tváre. No on sa odvrátil a pevne stisol čeľusť. Čo mu zase preletelo cez ten jeho dokonale tvarovaný nos?

„Edward?“ opýtala som sa ho prekvapene a preliezla zase na druhú stranu. Znovu sa odvrátil. Skrátka sa mi šikovne vyhýbal pohľadom. „Ale no tak, čo sa stalo?“ chcela som vedieť zúfalo.

„Povedala si, že som škaredý,“ šepol skľúčene po chvíľke ticha.

„Edward!“ Plesla som ho neveriaco do ramena a zliezla z postele. „To nemôže myslieť vážne,“ krútila som nechápavo hlavou. „Najskôr mu vadí upírik a keď to chcem niečím odčiniť, aj to mu vadí,“ frflala som si po ceste dolu do kuchyne. „Je horší ako tehotná ženská,“ prevrátila som oči.

„Pekná košeľa,“ zavolal na mňa Emm, keď som sa nakláňala do chladničky, s úmyslom celú ju vyprázdniť.

Mrkla som po ňom očkom a všimla si, ako si ma s vyškereným úsmevom prezerá. Až teraz som si uvedomila, že sa mi košeľa vyhrnula nad stehná a odhaľuje mi tak celé nohy aj s čiernymi nohavičkami.

Okamžite sa mi naliala krv do líc a rýchlo som si ju stiahla pod zadok. Emmett sa len smial a ďalej sledoval niečo v televízore.

Radšej som teda svoju pozornosť presunula späť k chladničke.

Ešte šťastie, že chodí Esmé pravidelne nakupovať, inak by som už dávno umrela hladom.

Pri pohľade na už hotové palacinky sa mi zaleskli oči. Neváhala som ani sekundu, akoby mi ich mohol niekto v dome plnom upírov zjesť, a zobrala rovno celý tanier aj s malinovým lekvárom, nutelou a šľahačkou.

„To chceš vážne celé zjesť?“ opýtal sa ma neveriaco Edward, keď som si nutelou natierala už štvrtú palacinku, pekne ju zrolovala a naniesla na ňu dve vrstvy lahodnej šľahačky.

„Hmm,“ zamľaskala som, keď som sa zahryzla do tej lahody. Nutela mi vytiekla zo zrolovaného cesta na prsty, ktoré som si vzápätí na to strčila do pusy a celé ich vyoblizovala.

Edward to s nechuťou celé sledoval. Snažil sa udržať si neutrálny výraz, no jeho nakrčenému nosu sa to zrejme nedarilo.

„Nepozeraj sa na mňa tak, vieš koľko tehotných žien by za takéto palacinky vraždilo?“ On len nadvihol pochybovačne obočie. „No nedvíhaj na mňa to svoje dokonalé obočie. Je to pravda!“ stála som si za svojím a mlsne si oblizla pery od šľahačky. To mi pripomína... „Okrem toho, šľahačka sa dá využiť aj na iné veci,“ odmlčala som sa. „ako sú palacinky.“ Tak a teraz som bola červená ako paradajka.

„To je výzva pre upíra, Edward!“ zakričal Emmett so smiechom. Ignorovala som ho a spod mihalníc letmo mrkla očkom po Edwardovi. Čeľuste mal silno zaťaté a oči čierne ako noc, a to som si myslela, že bol práve na love. Zrejme pred ním všetky pumy v okolí zdrhli.

„Bella, ty ma mučíš,“ šepol Edward medovým hlasom a skrivil tvár v neidentifikovateľnú grimasu.

„Ja?“ Prekvapene mi vyletelo obočie dohora a znovu si oblizla prst od sladkej čokolády.

Edward nasucho prehltol a oči mal ešte tmavšie ako pred tým.

Skúmavo som sa zapozerala na svoj prst a potom na Edwarda. Prst, Edward, prst, Edward, Edward, prst, Edward, Edward...

Odrazu mi bliklo svetielko, zobrala som šľahačku a naniesla si ju na jeden prst. So záujmom som sledovala Edwarda, ktorý skoro až nedýchal, keď som si strčila prst do pusy a všetku šľahačku z neho zlízala.

Vyskúšala som to znovu, no tentoraz som sa priblížila k svojmu upírovi a šľahačkovým prstom mu prešla po brade. Ani sa nehýbal, tak som prešla ku kroku číslo dva a opatrne mu zlízala stekajúcu šľahačku z brady.

„Hm,“ vzdychol a zaklonil hlavu. No keď som to chcela vyskúšať do tretice, tuho mi zovrel plecia a pozeral na mňa čiernymi očami a mierne pootvorenými perami.

„Hej,“ zvreskla som, keď si ma Edward odrazu vyhodil cez plece a svojou superrýchlosťou preletel do našej spálne. Oprel ma zvnútra o dvere, ruky mi držal nad hlavou a pri tom jazykom pomaly preskúmaval môj krk a bradu, až ním nakoniec vkĺzol do mojich úst.

Podlomili sa mi kolená pri tej vášnivej hre našich jazykov.

„Chcem ťa,“ vydýchol mi na pery a nežne ma pohrýzol na bradu.

„Ja teba viacej,“ šepla som omámene a celá sa mu oddala, nech si so mnou robí čo uzná, chlapec, za vhodné. Som celá jeho.

V takejto chvíli mi boli nejaké palacinky s nutelou a šľahačkou ukradnuté. Edward bola moja palacinka, aj s čerešničkou!

Vysadil si ma do náručia, aby som mu mohla obmotať nohy okolo pása a ruky tak zapliesť do jeho krásnych bronzových vlasov. Ďalšia výhoda chodiť s upírom – môžem si s jeho vlasmi robiť čo chcem, vždy budú dokonalé.

Pevnejšie mi stisol zadok do dlaní a pri tom ma horlivo bozkával. Jeho pery zanechávali na mojej pokožke horúce stopy. Už som nechcela viacej čakať, prstami som zablúdila k jeho šedej košeli a snažila sa mu rozopnúť gombíky.

Jeho vzrušené vrčanie pri uchu ma privádzalo do šialenstva. Kašlať na gombíky, schmatla som košeľu do rúk a trhla.

Edward sa zasmial mojej nedočkavosti, odhodil svoje oblečenie niekam za seba a konečne ma položil na posteľ.

Opatrne ma priľahol a o pár minút som už o polohe svojej flanelovej košele nemala ani šajnu.

Sústreďovala som sa na nežné bozky, ktorými ma zasypával na každom kúsku môjho tela. Začínala som si nervózne hrýzť peru, už som nechcela žiadnu predohru, súrne som ho potrebovala, no on sa ďalej hral jazykom s mojimi ňadrami.

Chytila som mu hlavu do dlaní a prehla sa v oblúk.

„Edward,“ zastonala som nedočkavo.

„Milujem ťa,“ šepol, pozerajúc sa mi s láskou do očí a pomaly do mňa vnikol.

V ten moment som vybuchla v návale ohromujúceho orgazmu. Pevne som sa Edwarda chytila za plecia a vykríkla jeho meno.

• Venovanie kapitoly → VerCullen (Môj osobný rekord - napísala som kapitolu ani nie za tri hodiny! - ďakujem!)

Satu

Autor: Satu (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hormóny proti Edwardovi! - 2. kapitola :