Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hmla - 1 Tajomstvá

15.03.2009 (21:56) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1901×

Hmla

Tajomstvá

„ Teda ty si vlkodlak?“ zmätene som čumela na Jacoba ktorý stál predo mnou a tváril sa ublížene.

„Áno, vadí to veľmi?“

„Nie len ja ...že .. tak si to na mňa vyhúkol že sa chvíľu budem z toho spamätávať“, vysvetľovala som mu to celkom kludne.

„ Bella ale to hádam nič medzi nami nemení, ja milujem teba a ty miluješ mňa no nie?“ pozeral sa na mňa tými psími očkami a mne to celkom prišlo komické vlk psími očami, zachichotala som sa. Jacob na mňa len nechápavo vzhliadol a spustil ten psí pohľad „ Tu je niečo smiešne?“

„prepáč, len ty si sa na mňa pozrel takými psími očami a ...“ nestačila som to dopovedať a on vybuchol smiechom, teda aspoň viem že pochopil, silno ma objal a ďakoval mi za pochopenie.

„ Vieš Bella, pre to, väčšinou chodím tak vyletnení, mne je teplejšie ako ľuďom, mám vlastnú telesnú teplotu“ pousmieval sa nado mnou a vysvetľoval mi iné veci, ako napríklad jeho neustále meškania, alebo v jeden deň tržné rany a na druhý už po nich ani chýru, a takiež spomenul jedno slovíčko: „ Vieš mi ľudí v Forks musíme ochraňovať od studených“ pozrel sa na zem a začal prekračovať ,asi nedočkavo, čakal na moju otázku kto sú to. „ Studení? To sú? „ postrčovala som ho aby ďalej vysvetľoval. „ Studení... nooo...“ešte stále otáľal„ to sú upíri“. Ako vyslovil to slovo prebehol mi mráz po chrbte, pritiahol si ma ochraniteľsky bližšie a vysvetľoval ďalej, „niektorí nie sú až taký zlý, niektorí sa neživia krvou ľudí ale krvou zvierat, nechcú byť také monštrá, ale tých je ešte stále až primoc málo“.

„Aha“ pobozkala som ho a dúfala že bude pokračovať“ nebojíš sa?“ spytoval sa ma, no ja, i keď to nebola pravda, som zakývala hlavou že nie „ pokračuj prosím“ potichu som zašeptala a zaškerila sa na neho.

„ No a vlastne ja... teda my“... „Vás je viac?“ dychtivo som ho prerušila, „Chceš aby som pokračoval či nie?“ pokúšal ma .. „ Už som ticho“ zase som sa na neho zaškerila a čakala kým bude pokračovať „ Tak teda my sme, a vytvárame sa pre to aby sme ľudí chránili od studených“ „Už si nejakého stretol?“ nevydržala som a zase som ho prerušila, „Bellaaaa“ zavrčal na mňa a ja som sa mierne stiahla „ prepáč“ zašeptala som a kukala na zem, pobozkal ma na ucho a jemne šepol, „to nevadí“ pousmial sa a zase predviedol rad perfektne bielych zubov, nahla som sa ku nemu a jemne ho pobozkala na pery. Pritiahol si ma ešte bližšie a vášnivo začal bozkávať, v ten večer som sa už o vlkodlakoch viacej nedozvedela. Jacob mi po dobu 2 mesiacov povedal skoro všetko o svojom vlčom živote, o legendách o Quiletských kmeňoch, o jeho pradedkovi Ephramovi Blackovi, o studených, vlastne o všetkom dôležitom, bola som s ním prestrašne šťastná a myslela si že neexistuje nič čo by nás mohlo rozdeliť, alebo narušiť náš 5 mesačný vzťah, ale raz sa stalo niečo neočakávané.

Bola som v lese , skracovala som si chvíľku kedy som sa nemala čo učiť a nebol pri mne môj Jacob. Len tak som sa prechádzala a rozmýšľala nad mojím skoro dokonalým životom, v každom páde hlavne kvôli Jacobovi bol teraz ešte dokonalejší. Rozmýšľala som nad mojím nečakaným príchodom do Forks, tatko mi zomrel ešte keď som mala 7, bol policajt a jedna prestrelka mu bola bohužiaľ osudová, a mamka tá je hotová pubertiačka niekedy s názormy psychológa, dosť často sa na jej názoroch dá výborne pobaviť, a pravdaže je moja najbližšia osoba a kamarátka... začula som v lese niečo zašuchotať, vyrušilo ma to s mojich myšlienok, poobzerala som sa dokola a nič som nevidela, len som si povzdychla nad tým aký som stresant a strachoput a pokračovala ďalej, z neďalekého kríku na mňa čumela dvojica červených očí, nežmurkali, zrazu sa s tadiaľ vyrojil velikánsky vlk, vzdychla som si a poradovala sa určite to musí byť môj Jacob, tak moc sa podobal ešte aj ako vlk, približovala som sa ku nemu s úsmevom na perách a z roztvorenou náručou, jeho reakcia bola zvláštna zhrbil sa a pripravil ku skoku, ja som stuhla a o krok sa odtiahlo, no v tom Jacob zúrivo na mňa skočil a svoje pazúre zabodávala ničivou bolesťou do môjho dekoltu a zadné pazúre do mojich nôh. Ja som len bolestivo kričala jeho meno a prosila ho aby prestal: „Jacoooob, to som ja Bella“ už zúrivo a z posledných síl som na neho kričala a pri tom v rukách drtila jeho mohutné laby. Jacob sa zrazu zajakol, prestal, a zmizol do lesa, neprešlo ani 10 sekúnd a bol späť, výraz v tvári mal zdrcujúci „ Bella“ zúfalo na mňa kričal a bežal ku mne, mierne mi podoprel hlavu a stále sa spytoval „ Bella, Bella neumieraj, ja ..ja ...ja som nechcel“ koktal ešte stále zdrtený z celej situácie, „Mne ..mne nič nie je len, len sa bojím, čo , čo sa stalo Jacob?“ už nie v šoku som sa ho pýtala, ešte stále nehýbajúc sa na zemi, „ Bella, ja ja, keď som vlk , tak sa neovládam, a ja som nevedel kto si, je ...je mi to tak ľúto“ nahol sa na do mňa a spustil tichý plač nad mojím nehýbajúcim sa telom, poobzerala som sa dookola a hľadala nejakú inú chybu na mojom tele, či mi náhodou nechýba nejaká končatina, nie v celku som bola v poriadku, iba hlboké rany na mojom dekolte a nohách boli viditeľné hlavne kvôli krvy, pomaly som sa podoprela, mierne stenajúc si sadla, už aj bol pri mne a pridržiaval ma a cez slzy sa mi už asi po miliónty krát ospravedlňoval „ Jacob , ty za to nemôžeš“ pohladila som ho nežne po tvári , no jeho reakcia bola chybná, odvrátil odo mňa tvár a tým moju ruku od svojej tváre dal preč, ja som len nechápavo na neho hľadela a pokračovala, „Zlato, veď si ma nezabil, a ani si mi moc neublížil, ja sa na teba nehnevám, to nie je tvoja chyba, ty si si nevybral tento život, ty za to nemôžeš“ , dychtivo som mu to vysvetľovala kým ma neprerušil, „ nie nevybral, ale mohol som si vybrať predtým, predtým som sa mohol ísť pozrieť a uistiť sa že si doma a nie niekde v lese kde by som ťa mohol zraniť“ ešte stále vzlykajúc zhadzoval na seba vinu, ja som sa na neho zamračila, a on nechápal pre čo sa mračím, „ Jacob , ja, ja ťa milujem, nikoho som ešte nemilovala, a aj keby si mi neviem ako ublížil ja ti to odpustím, ty , ty si mi vniesol slnko do života, ty si môj stratený princ“ pousmiala som sa na neho a pokúsila pobozkať. Najprv sa odtiahol nechápajúc že ja i po tom všetkom ho chcem pobozkať, ale ako vzhliadol na mojej tvári ten zdrťujúci pohľad sklamania, nahol sa a nežne ma pobozkal, ja som sa len pousmievala, po tom si ma opatrne ,ešte mierne stenajúc, vzal do náručia, a rýchlejšie ako 70 km v hodine so mnou bežal do La Push. Položil ma jemne na pohovku a utekal za ostatnými z vlčích chlapcov. Do izby vošla ich najväčšia autorita Sam ich Alfa ako hovorievali, venoval mi letmí pohľad a potom dodal „ Bella je to nezvládnuteľné, teda myslím tá bolesť?“ ustarane sa na mňa pozrel „ Nie je to celkom ok, daj mi hodinku a bude už dobre“ usmiala som sa na neho skôr grimasov bolesti, a dúfala že pochopil. Z kuchyne som počúvala zvuky hádajúcich sa bratov:

„ A to si myslíš že ju tu nechám len tak trpiac na sedačke bez lekárskej pomoci?“ dohadoval Jacob Samovi.

„ A čo im chceš povedať? Že veľký vlk na ktorého sa meníš ju nechtiac poranil? Vieš čo sa stane ak porušíme zmluvu?“

„ Tak im poviem že to bol medveď“ pokúšal sa Jacob nejako prehovoriť Sama.

„ Nie, to je až primoc riskantné, bude tak ako som ja povedal a už o tom nebudeme diskutovať“ odvrkol Sam a čakal na Jacobovu odpoveď.

„ Fajn“ odpovedal Jacob ešte rozzúrene a pokračoval ku mne ochraniteľsky ma objal a bozkával po temene hlavy a šeptal do ucha ako moc ho to mrzí.

„ Jacob chceš aby som skončila v blázinci?“ napomenula som ho.

„ Čože? Prečo? Čo sa deje?“ domáhal sa nechápajúc odpovede.

„ Keď sa mi ešte aspoň raz ospravedlníš tak mi už z toho dočista šibne, tak prosím prestaň“ dívala som sa na neho karhajúc a potom som sa na neho zacerila. On zase dostal záchvat smiechu a pokyvoval na mňa: „ Vieš Bella , prepáč, ale ty si ten najväčší a najpriťahujúcejší magnet na problémy aký kedy existoval“ a zase sa hurónsky rozosmial, ja som na neho urobila len šialenú grimasu, a v tom okamihu zaspala na jeho príjemne teplej hrudi. Zdal sa mi sen, ale bol šialený nič nikoho som nevidela, iba tmu, len som cítila že tá teplá hruď sa vymenila za studenú a srdce ktoré som počula byť už nebilo, ale i tak neviem prečo som sa cítila šťastná, cítila som vo vzduchu prekrásnu vôňu letných kvetín, hlavne slnečníc, bolo to úžasné. V tom na mňa dopadla žiara slnka a ja som sa z toho prestrašne hrozného a taktiež krásneho sna zobudila. Môže sa stať že raz budem bez môjho Jacoba? Veď on je pre mňa všetkým, a môže sa stať že raz budem s niekým ešte šťastnejšia? Tá predstava ma mierne desila, a taktiež rozosmievala, pretože by som si nevedela predstaviť byť šťastnejšia ako teraz. Vstala som z postele a smútila nad tým že budúcich 6 hodín neuvidím môjho Jacoba. Obliekla som si modrú košeľu a čierne obtiahnuté nohavice, umyla sa upravila si vlasy aspoň tak ako sa dali, a zišla dole. Čakala tam už na mňa mamka z úsmevom na tvári, „ tak poď inak zmeškáš“ podpichovala ma ako každé ráno, „ už idem“ odvetila som usmievajúc sa na ňu a vyrazila som do školy. V škole ma čakala novinka, noví študenti, aká radosť boli stredobodom celej školy a fantasticky každého jej študenta najprv oblbovali svojou krásou a správaním a potom ešte lepšie odignorovali, pravdaže Jessica už na mňa čakala s najnovšími informáciami o týchto nových študentoch, takže ani som moc netúžila po obednej prestávke. „ Bella Bella“ kričala už na mňa z diaľky mávajúc na mňa, „ videla si ich už?“ spytovala sa ma celá mimo, „nie , nevidela, a moc po tom ani netúžim“ jemne som sa zasmiala pri tejto vete , veď každí sa ku nim správa ako ku nejakej atrakcii zo Zoo, som dosť rada že nie som teraz na ich mieste, pousmievala som sa jedným kútikom úst prichádzajúc do jedálne, a tam som uvidela ten stôl. Bol od ostatných úplne vyradený, sedelo pri ňom 5 osôb, prvý bol muž štíhly , ale i tak dosť svalnatý s blond polodlhými vlasmi v ruke zvieral dlaň jeho polovičky,“ elfej dámy“ ktorá sedela na jeho stehne, mala čierne na všetky strany roztrapkané vlasy a v očiach ten najmilší výraz zo všetkých tam sediacich, ďalej tam sedela prekrásna blondína ktorá po boku toho svalnatého hrôzostrašne vyzerajúceho chalana po jej boku, vyzerala ako barbína, a posledný, ten bol dokonalý, ani primoc chudý ani primoc svalnatý, jeho vlasy boli sťa hrdza ako sa odrážali od tých pár slnečných lúčov, čo dokázalo slnko na dnešok vyprodukovať, oči ako diabol, čierne ako uhoľ, a to tričko priam provokovalo väčšinu dievčat zízať na neho, mal ho mierne obtiahnuté a tak mu bolo vidno jeho dokonalú hruď, a pery tie boli asi naj, mierne srdcovo krojené, ani veľké ani malé jednoducho dokonalé ako celý on. Po hodnej chvíli som sa od neho odtrhla, Jessica sa chichotala a ja som nechápala „ Ten chalan, ehm, Edward Cullen sa volá, už hodnú chvíľu na teba zíza, noo neviem čo by na to povedal Jacob“ a chichotala sa ešte väčšmi, „ Jacob by nič nepovedal, lebo on sa nič nedozvie že?“ obzrela som sa na Jessicu s výhražnou tvárou, „ dobre, dobre mlčím“ prekrútila očami a ako keby sa odula, ja som sa mierne nad tým musela zachichotať, zdalo sa mi to také detinské. Pozrela som sa na toho chalana , ale už tam nebol, nebol tam už nik z jeho rodiny. Jessica po chvíle nevydržala byť nadutá a začala mi vysvetľovať „ totižto, to sú deti pána Carlisle Cullena a Esme Cullenovej, adoptovali si ich všetkých 5- tich, pán Cullen je tu u nás novým doktorom, veď už aj bolo na čase, a plus doniesol zo seba kúsok neba v podobe toho posledného šťavnatého kúsku Edwarda“ dokončila svoje zúfalé a nenásytné snenie a pokračovala ďalej „ že vraj sa presťahovali až z Aljašky, a nevyzerajú na to že by boli moc chudobní“ chichotala sa Jessica „mlč, ty nič nevieš“ okríkla som ju a ona v nemom úžase na mňa vzhliadala a zase po chvíli sa ofučala, niekto si adoptuje 5 detí, dokonca 5 pubertiakov a ona si myslí že tie deti zneužili aby prišli ku peniazom, niekedy som nerozumela prečo sa vlastne s Jessicou bavím, jej zmýšľanie bolo také povrchné, nikdy nevidela podstatu veci, a ani si nechcem predstaviť čo si myslí o mne, sklonila som hlavu a pokúšala nemyslieť na Jessicu, bohužiaľ mala som ju až primoc rada na to aby som jej ublížila stratou jej priateľstva so mnou, až taká sviňa som nebola, vysvetlila som jej že skôr sú to skvelí ľudia že sa takto starajú o deti, a nieže z toho ťažia, tvárila sa že pochopila, ale cítila som že pre ňu niečo také ako obeta a podobne nič neznamená, niečo čo nikdy nepočula. Po tichu som vstala od stolu a rozlúčila sa s Jesiicou jedným tichým „ Tak ahoj“, a odkráčala som na hodinu, mali sme biológiu, moja obľúbená, na tejto škole sa biológia učila dvomi spôsobmi, jedny sa ju učili ako druhý predmet a niektorý ako prví, pravdaže tí čo im to išlo lepšie, bola som v prvom, a celkom ma to tam bavilo, vošla som do triedy a na mieste môjho spolusediaceho sedel Edward Cullen, čo tam robí? Kde je Erik ? ved so mnou sedáva Erik, dosť som sa čudovala, už už som chcela podísť ku Edwardovi, a vysvetliť mu že tam sedáva Erik no v tom ma vyrušil profesor Banner, „ Isabella, oddnes sedávate s pánom Cullenom je tu nový a vy ste najlepšia z triedy v Biológii, chcel ma presvedčiť že to zvládne i sám, ale ja mu to nejako moc neverím, dúfam že vám to nevadí“ vzhliadol na mňa a očakával odpoveď „ pravdaže nie pán Banner“, posadila som sa pri toho dokonalého mladíka, ten len ticho zašeptal „prepáč“, nemusel ani pokračovať aby som pochopila že sa ospravedlňuje za to trpenie že Erik nie je vedľa mňa, a ja budem musieť celú hodinu ztrpieť tú jeho dokonalosť, jeho dych bol tak sladký, pripomínal mi moje slnečnice, nenápadne som ho vdychovala a predstavovala si leto, moje krásne snenie bohužiaľ prerušil pán Banner „ dnes si ukážeme kostru človeka všetky kosti, stavce a podobne, a každá dvojica sa pokúsi z týchto kostí poskladať kosťovú podobu človeka“, absolútne som nevedela o čom je tu reč, ale pre moje dobro som sa tvárila že absolútne chápem. Ten Cullen bol zvláštny, na to že bol božsky krásny, bol teraz nejaký divný, raz sa čo najviac odsúval odo mňa držiac sa pri tom kŕčovite lavice, a potom zse približoval ako keby ma očuchával či čo, už som mu aj chcela niečo na to povedať no môj plán prerušil tým krásnym hlasom „ môžem ti pomôcť“, pousmial sa a ja som sa skoro roztiekla na podlahu „ myslím si že by si mal, je to skupinová práca a pán Banner by ma asi nepochválil za prácu jednotlivca v dvojici“ pokúšala som sa o normálny tón a o zase sa pousmial, a ja som cítila na tvári dve paradajky tam, kde som pred tým mala líca, ja som ale musela byť červená, dúfam že je slepý. Rozmýšľala som nad mojím rozmarom z neho, podišiel ku nám pán Banner „ Isabella aj pána Cullena nechávate pracovať“

„ pán Banner zatiaľ pracuje iba on, odvetila som mu mierne usmievajúc sa ,jeho ako keby to aj potešilo, a na druhú stranu naštvalo, „ tak sa o niečo prosím vás pokúste aj vy je to skupinová práca“ len som sklonila hlavu na tie ľudské kosti a hľadala nejakú ktorá by sa podobala stehennej, Edward párkrát na mňa zase zízal a potom sa niekedy prisunul a odsunul, podával mi opatrne kosti, a čo najmenej komunikoval, čo mi vyhovovalo, stačilo sa pozerať do tváre a mimikou sa povedalo viacej ako slovami, niekedy mi to vadilo, lebo pohľad do jeho tváre bol zdrcujúcia taktiež bolestivý, jednoducho bol prekrásne dokonalý, miestami až primoc. Konečne zazvonilo a ja som sa vytrhla z pút jeho očí, rýchlo si zbalila veci a vypadla preč tak rýchlo ako sa len dalo, čakala ma už len angličtina, nezáživná hodina, ktorej som ani nepripisovala žiadny význam na tejto škole, skončila a ja už som sa tešila domov, pred mojím autom stál môj Jacob opretý o kapotu, moje zranenia od neho už tak neboleli, už som si ich absolútne nevšímala, teraz existoval len on a ja, mierne krčil nosom no ja som nechápala, veď som sa dnes sprchovala, ochraniteľsky si ma ku sebe pritiahol a nežne pobozkal, ešte stále sa asi bál aby mi neublížil, no ja som sa ku nemu ešte viac pritiahla a tým si vyžiadala jeho bozky, venoval mi dva náruživejšie a potom si ma odtiahol a začal objímať, „ chýbala si mi“ šeptal mi do ucha tým svojím najkrajším hláskom „ to vieš že aj ty mne“ zacerila som sa na neho a on mi venoval ešte jednu dlhú pusu, podišla som ku dverám auta, a sadla si za volant, naštartovala a letmo sa zapozerala na parkovisko. Stál tam ten Cullen aj so svojími súrodencami, ostatní nastupovali do auta, no on stále stál pri ňom zízajúc zase na mňa zamračila som sa a v duchu si pomyslela že čo ma asi za problém, vyrazila som nehľadiac na neho ale na môjho Jacoba a užívala si tú chvíľu že sme spolu.

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hmla - 1 Tajomstvá: