Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 6. kapitola

25.05.2011 (10:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 63× • zobrazeno 11892×

6. kapitola

Bella:

Bolo mi už pár dní poriadne zle. Charlie si to všimol a keď som znova raňajky vyvracala do záchoda, nekompromisne rozhodol.

„Mala by si ísť k lekárovi. Pôjdeš sama alebo mám ísť s tebou?“ opýtal sa zamyslene, keď som vyšla z kúpeľne. Pretočila som oči.

„Skočím tam hneď po škole, ale najskôr mám len pokazený žalúdok,“ povedala som s pokriveným úsmevom.

„Choď ešte pred školou. Dobre?“ Prikývla som. Pekne som sa obliekla a šla som do mesta. Na recepcii som vypísala papiere a sadla si do čakárne. Po hodine čakania prišla sestra.

„Slečna Swan, môžete ísť na ambulanciu štyri.“ Než som stihla čokoľvek povedať, bola preč. Vzala som si veci a šla na štvorku. Zaklopala som a vošla.

„Odložte si,“ povedal lekár bez toho, aby sa na mňa pozrel. Zložila som si veci na stoličku a sadla si na lehátko. Doktor sa otočil a mne to vyrazilo dych. Bol nádherný. Svetlá pleť a zlatisté oči. Okamžite mi napadlo jediné meno: Cullen. Zhlboka som sa nadýchla a sklopila pohľad.

„Slečna Swan? Ste Charlieho dcéra, však?“ Prikývla som.

„S otcom sa priatelíme. Je to skvelý chlap.“ Natiahol si rukavice a podišiel ku mne.

„Aké máte ťažkosti?“ opýtal sa s úsmevom.

„Vlastne žiadne. Ja už pôjdem,“ povedala som rýchlo a vyskočila na nohy. Doktor ma chytil za rukáv.

„Máte fóbiu z lekárov?“ opýtal sa so smiechom a posadil ma.

„V poslednom čase je mi dosť často zle. Zvracala som. Myslím, že mám len pokazený žalúdok, ale otec trval na tom, že mám ísť k lekárovi,“ vyklopila som rýchlo. Znova sa usmial. Bol milý.

„Od kedy je vám zle?“

„Týždeň,“ šepla som.

„Tá nevoľnosť je po jedle, pred jedlom, ráno, večer...“ Vzal papiere a začal listovať v mojej karte.

„Väčšinou ráno po jedle, ale niekedy aj na lačno.“ Pozrela som sa na neho. „Myslela som, že ste neurológ?“ povedala som po chvíli. Znova sa zasmial.

„Zastupujem na ambulancii kolegu,“ šepol.

„Aha.“ Sklopila som pohľad. Bolo mi to trocha trápne.

„Pôjdete na odber. Dáme vyšetriť krv.“ Podal mi papierik na odber a ja som odišla do laboratória. Tá sestra ma bodla tak bolestivo, že mi oči zaliali slzy. Počkala som pol hodiny na výsledky a šla späť k ambulancii. Práve vychádzal starší muž a len čo ma doktor Cullen zbadal, okamžite ma vzal dnu. Vzal mi z rúk papiere a prekvapene sa na mňa pozrel.

„Slečna Swan. Mám pre vás asi dosť prekvapivú správu. Podľa výsledkov ste tehotná,“ povedal trocha udivene. Ja som vyvalila oči.

„To nie je možné...“ šepla som šokovane.

„Aj ochrana niekedy zlyhá a...“ pozrel sa na mňa a nepokračoval. Z očí sa mi liali slzy. Povzbudivo ma pohladil po chrbte.

„Nie je to tak zlé. To sa stáva. Nie je koniec sveta. Máte množstvo možností ako sa zachovať. Mali by ste sa poradiť so svojim otcom a povedať to svojmu priateľovi,“ šepol. Vtedy som sa rozplakala na plno.

„Musíte to hlásiť môjmu otcovi?“ opýtala som sa skleslo.

„Nie ste plnoletá. Mali by ste mu to povedať sama. Je mojou povinnosťou informovať ho, ale dám vám čas. Povedzte mu to a ja zatiaľ odoslanie výsledkov trocha zdržím,“ povedal milo. Chcela som umrieť. Bolelo ma celé vnútro. Najprv sa mi zdalo, akoby to všetko bol len sen, ktorý plynie popri mne. Keď som sadla do auta, došlo mi to. Čakám dieťa s Edwardom Cullenom. Čakám dieťa s netvorom, s hajzlom, s odpornou kreatúrou.

Šoférovať som bola schopná asi po dvoch hodinách. Prišla som domov. Na moje prekvapenie bol doma aj Charlie. Hneď, keď ma uvidel, zdesene priskočil ku mne.

„Čo sa stalo? Bella, si v poriadku!“ triasol mnou, no ja som nebola schopná nič povedať. Len som stála a plakala. Charlie ma vzal do náručia a odniesol ma do izby. Posadil ma na posteľ.

„Zlatko, čo sa stalo. Prosím. Ublížil ti niekto?“ domáhal sa odpovede. Ja som bezradne pokrčila ramenami a hlasno zavzlykala.

„Mňa to tak mrzí, ocko,“ šepla som a znova sa rozplakala.

„Bella, čo sa stalo!“ zakričal. Pozrela som mu do tváre.

„Oci, ja som... Bola som u lekára a ja som... Odpusť mi to,“ zaplakala som. Charlie akoby dostal facku. Stál bez pohybu a uprene sa na mňa díval.

„Si tehotná?“ šepol svoju otázku. Prikývla som a zvalila sa s plačom na posteľ. Zrazu hlasno buchli dvere na mojej izbe. Obzrela som sa, no Charlie tam už nebol. Z prízemia sa ozval televízor. Dal ho tak nahlas, že som jasne počula, že ide zápas. Sedela som v izbe a plakala ešte aspoň tri hodiny. Snažila som sa upokojiť. Pozbierala som všetku odvahu a zišla dole po schodoch. Charlie sedel pred televíziou a uprene hľadel na obrazovku.

„Ocko,“ šepla som. Rýchlym pohybom vypol telku a úplne pokojným tónom prehovoril: „Bol to ten Mike?“

„Nie,“ šepla som.

„Kto to bol!“ zasyčal. Sklopila som oči.

„Mne je to ľúto. Nechcela som ťa sklamať. Nepoviem ti, kto to bol.“ Charlie sa prudko postavil.

„To teda povieš a ja mu pôjdem odtrhnúť hlavu,“ vyštekol. Zas som sa rozplakala. Bolelo ma, že mu ubližujem.

„Bola som opitá. Ja ani neviem, kto to bol,“ šepla som zahanbene. Charlie sa napäl a zrazu mu ruka vyletela a udrela ma po tvári. Prvýkrát v živote sa ma môj otec dotkol. Strelil mi facku. Chytila som sa za líce a rozplakala sa ešte viac. Charlieho jeho reakcia samého vydesila. Skočil ku mne a rýchlo mi stiahol ruku z tváre.

„Prepáč, zlatko. Ja...“ Pozrel mi do tváre a v jeho očiach sa zaleskli slzy.

„Choď si ľahnúť. Ráno sa porozprávame a pôjdeme spolu na kliniku.“ Zhlboka som sa nadýchla a prikývla.

Ráno sme sa vlastne ani nerozprávali. Charlie ma posadil do auta. Pred klinikou sa na mňa pozrel.

„U koho si včera bola?“ opýtal sa.

„U doktora Cullena,“ šepla som. Na recepcii sa Charlie pýtal priamo na neho a on behom pár minút prišiel. Usmial sa a vzal nás na ambulanciu. S Charliem si podali ruku a doktor sa na mňa pozrel. Súcitne sa usmial.

„Som rád, že ti to Bella povedala sama. To sa stáva...“

„Stáva? Bella sa nikdy takto nesprávala. Sklamala ma,“ vyštekol Charlie. Ja som sa zas rozplakala.

„Charlie, nič sa nedeje. Je na Belle, ako sa rozhodne. Je viac možností.“ Nahol sa ku mne. „Rozmýšľala si, čo ďalej?“ opýtal sa. Mykla som ramenami.

„Dá ho preč!“ povedal Charlie tvrdo. Ja som sa vyplašene pozrela na svojho otca.

„Dieťa je vzácny dar. Neunáhlite sa. Čo na to povedal tvoj chlapec?“ opýtal sa doktor. Charlie zlostne zasyčal.

„Nevie, kto to bol. Bola opitá,“ zašomral. Doktor prekvapene odstúpil.

„Aj tak si to poriadne rozmysli. V ktorom si týždni?“ opýtal sa pridusene.

„Vo štvrtom,“ šepla som. Cullen sa pozrel na môjho otca.

„Dohodneme sa, že sem prídete o dva týždne. Porozprávajte sa. Zvážte pre a proti. Potom urobíme ďalšie vyšetrenia a poviete mi, ako ste sa rozhodli. Môže byť?“ Otec prikývol. Rozlúčili sme sa a ja som šla dva metre za svojim otcom. Nezniesol ma pri sebe. Veľmi sa hneval. Ja som si to celé ešte veľmi neuvedomovala. Jediné, čoho som sa bála, bolo, že sa to prevalí. To by som neprežila. Ak by sa to dozvedel Edward, najskôr by ma zabil.

Pomaly som si začala zvykať na tú neustálu nevoľnosť a vedela som, ktoré potraviny nesmiem. Charlie sa so mnou nebavil. V škole som sa radšej všetkým vyhýbala. Najprv som sa bála, že doktor Cullen niečo doma povie, ale potom ma napadlo, že lekárske tajomstvo je lekárske tajomstvo.

Edward bol pár dní zaujatý malou aziatkou, ktorá nastúpila pred pád dňami. Po hodine som šla na obed. Dobehla ku mne Alice a začali sme sa rozprávať. Zrazu ku mne dorazil pach ryby a bleskovo mi zodvihlo žalúdok. Len tak tak som sa ovládla. Prestala som dýchať. Alice na mňa šokovane pozrela.

„Je ti zle?“

„To tá ryba. Dvíha mi žalúdok,“ šepla som a šla k oknu zhlboka sa rozdýchať. Chcela som rýchlo odísť, keď sa predo mnou zjavil Edward. Široko sa zaškľabil a strčil mi pred tvár podnos.

„Vzal som ti obed. Dáš si rybu? Máš ich vraj rada,“ povedal hnusne. Pozrela som sa na podnos a môj žalúdok zareagoval okamžite. Naplo ma a všetko, čo som zjedla skončilo na podnose a Edwardovi. Prekvapene vyvalil oči a znechutene sa otriasol. Alice ku mne priskočila. Mne prišlo tak neskutočne nevoľno, že som sa v sekunde zviezla k zemi. Nedokázala som otvoriť oči a hlava sa mi točila.

Keď som oči znova otvorila, ležala som na mäkkej pohovke na ošetrovni. Nado mnou sa skláňala Alice. Prehrabla som si vlasy a snažila sa posadiť, no Alice ma zatlačila do ľahu.

„Nevstávaj. Volala som otca. Príde sa na teba pozrieť,“ šepla.

Len to nie, napadlo mi a chcela som sa znova posadiť. Vtedy sa dvere otvorili a vošiel doktor Cullen a za ním Edward, už len v bielom tričku.

„Som v poriadku. Len mi zdvihlo žalúdok. Nič mi nie je...“ chrlila som zo seba. Doktor sa usmial.

„Bella, pozriem sa na teba,“ šepol a kľakol si k pohovke.

„Poznáte sa?“ opýtala sa Alice prekvapene. Doktor sa usmial. Zrazu niečo šialene zarachotilo. Všetci sme strelili pohľadom za zvukom. Edward stál uprostred črepín. Vrazil do stolíka s kvetinami. Váza sa rozbila. Mala som pocit, že sa zbláznil. S otvorenými ústami sa díval na mňa a doktora.

„Edward? Si v poriadku?“ opýtal sa jeho otec. Edward nepovedal ani slovo, len bleskovo vybehol von. Alice mykla nechápavo ramenami.

5. kapitola - 7. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 6. kapitola: