Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 48. kapitola

15.09.2011 (18:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 90× • zobrazeno 14823×

Bella:

Keď sa večer náš anjelik zobudil, išli sme na návštevu k starým rodičom a ja som mu ešte stále nemala šancu povedať tú novinku. Bála som sa však, že by to na neho bolo na jeden deň veľa, no na druhej strane, ak mu to nepoviem, bude nafučaný, že sa o všetkom dozvie posledný.

Vo dverách ma odchytila Alice.

„Ako zareagoval?“ Nedočkavosťou celá nadskakovala. Pripadalo mi zvláštne, že nič nevidela.

„Nepovedala som mu to, lebo sa nedalo. Poviem večer, keď od vás odídeme. Ty si bola ticho, dúfam?“ Hodila som na svoju švagrinku prosebný pohľad.

„Mlčím ako hrob, len teraz musím myslieť na niečo iné, inak sa to dozvie z mojej hlavy.“ Sprisahanecky sme na seba s Alice celý večer mrkali. Edward si nič nevšimol. Najskôr bol ešte celý uveličený z môjho náhleho vyznania. Nedočkavo, ako malé dieťa, sa ma celý čas dotýkal a nenechal ma na sekundu bez svojej prítomnosti.

„Nepôjdeme už?“ pýtal sa ma už asi piatykrát.

„Teraz ste prišli. To si nemôžeme tvoju manželku a vnučku vôbec užiť?“ Esmé sa na Edwarda škaredo zadívala. Carlisle sa zachichúňal nad ostrosťou svojej manželky. Edward len ospravedlňujúco sklopil oči. Postavila som sa s Renesmé v náručí a bez okolkov ju podala Esmé. Vyvalila na mňa podozrievavo oči.

„Chceš tu dnes zostať spinkať?“ opýtala som sa dcérky a vedela som, že bude chcieť. Hneď nám ukázala obraz Jaspera a Emmetta, ako ju nosia po celom dome a robia zo seba bláznov, aby sa smiala. Edward sa na mňa prekvapene pozrel. Nechávala som ju tu len výnimočne. Dnes som na to mala dôvod a reakcia mojej svokry mi len pomohla.

„Vážne nám ju na noc necháš?“ opýtal sa Carlisle s rozradosteným úsmevom.

„Iste. Dnes vám ju nechám a garantujem, že na budúce ju už chcieť nebudete,“ zasmiala som sa. Renesmé si vyžaduje neustálu pozornosť a keď jej niečo sadne na nos, dokáže plakať aj celé hodiny. Edward ju hrozne rozmaznal. Dá jej všetko, o čo si pípne. Naša maličká ma šiesty zmysel. Odo mňa toho toľko nevyžaduje, ale ako náhle sa ocitne v náručí upíra, jej požiadavky rastú do neba. Viem si živo predstaviť, ako to tu bude dnes večer komandovať a riadiť.

Keď sme nasadli do auta, bol môj manžel nadšený, ako som to dobre vymyslela a že ma bude mať celú noc pre seba. Celý sa rozplýval. Ja som zamyslene sedela na sedadle a pozerala pred seba.

„Môžeme sa po ňu vrátiť,“ šepol po chvíli. Nechápavo som na neho pozrela.

„Vidím, aká si celá nesvoja, že ju tu nemáš.“ Hľadel mi do tváre. Moje zamyslenie si vyložil po svojom. Pohladila som ho po ruke.

„Zajtra škola nie je, a tak si aspoň trocha oddýchnem.“ Ďalej som sledovala cestu a rozmýšľala, akým spôsobom mu mám oznámiť dobrú novinu. Už som vedela, že upír skolabovať nemôže a to ma trocha upokojovalo.

Dorazili sme domov a ja som šla do sprchy. Dopriala som si polhodinový relax. Keď som prišla do spálne, všade horeli sviečky a Edward ma čakal len v čiernych boxerkách a so širokým úsmevom. Bol rozkošný. Pripadal mi ako nedočkavý chlapec. Mala som na sebe uterák. Laškovne som ho zhodila a v duchu som sa už tešila, ako ho schladím. Prešla som k posteli a on ma hneď objal a stiahol pod seba. Končekmi prstov mi prechádzal po pokožke.

„Edward, musím ti niečo povedať,“ šepla som.

„Áno?“ zašomral a nenechal sa rušiť pri bozkávaní môjho krku. Rukami blúdil po celom mojom tele. Pohodlne sa uložil medzi moje stehná. Dookola som si opakovala, že nesmiem podľahnúť. Musím mu to povedať.

„Edward, som tehotná.“ Najprv nijako nereagoval. Pokračoval v tom, čo robil. Drobunkými pusinkami mi zasypával dekolt.

„Počul si? Som tehotná,“ zopakovala som to ešte raz.  Zarazil sa, nadvihol sa na lakťoch a šokovane sa zasmial.

„Ten Emmett ťa nič dobré nenaučil. Takto si zo mňa strieľať,“ povedal po chvíli uvoľnene a prisal sa mi na pery.

Ja som však nereagovala a bozky mu neoplácala. Edward sa znova odtiahol a teraz už na mňa nepozeral šokovane, ale v očiach sa mu zrkadlila panika. Nekompromisne som sa na neho dívala a čakala, čo bude. Trocha som sa bála, že vyletí zo spálne a ujde, tak som okolo neho pre istotu zovrela stehná. Prišlo mi to z mojej strany troška uletené, ale istota je istota.

„Si tehotná? Vážne si?“ opýtal sa vydesene. Teraz som sa začala obávať aj ja.

„Myslíš, že o niečom tak dôležitom žartujem?“ Edward sa posadil spolu so mnou na okraj postele. Hľadel mi do očí. Opatrným pohybom ma zo seba zložil a potom doslova vybehol z izby. Chvíľu som nechápavo sedela a potom som nahá vybehla na chodbu za ním.

„Edward?“ šepla som a šla na prízemie za šramotom. Edward sa na mňa prekvapene otočil. V ruke držal škatuľku, ktorú mi bez slova podal. Rovnako mlčky som ju vzala. Nevedela som, čo mám čakať. Ničomu som nerozumela. V škatuľke bol prsteň s diamantom. Bol oveľa väčší, než môj zásnubný.

„Ja som nemožný, Bella. Najprv som ťa požiadal o ruku, lebo nás k tomu prinútili okolnosti. Chcel som ťa požiadať znova, bez toho, aby nás niečo ovplyvňovalo. Teraz sa dozviem, že si tehotná, ale ja už nechcem čakať, kým mi dáš druhé dieťa, aby som to urobil.“

Edward si kľakol na kolená. „Isabella, milujem ťa viac, než dokážem vypovedať. Si to najúžasnejšie, čo ma mohlo stretnúť a ja ťa žiadam, aby si sa znova stala mojou ženou. Žiadam ťa o ruku, lebo ťa milujem a chcem, aby si sa pre život so mnou rozhodla zo slobodnej vôle a nie preto, že ťa do toho niekto tlačí. Ja ťa budem naveky milovať, lebo ty si dôvodom, prečo existujem,“ povedal s pohľadom upretým do mojich očí.

Je síce pravda, že mu nebezpečne skĺzaval na moje prsia a nižšie, ale snažil sa ovládať. Prekvapil ma. To, čo povedal, ma odzbrojilo. Dívala som sa na neho a nebola schopná zo seba dostať čo i len slovíčko. Sucho som prehltla.

„Najprv mi povedz, či si rád, že budeme mať ďalšie dieťatko.“ Edward sa nádherne usmial.

„Rád? Ako to povedal Emmett pri prvom? Že som borec? Som super borec, Bella. Som nadšený. Viem, že to nebude ľahké a viem, že sa určite bojíš, ale zvládneme to.“ Oči mu žiarili.

Kľakla som si k nemu. Stále som držala krabičku, keď môj manžel už nevydržal čakať na odpoveď a vtlačil ma do mäkkej kožušiny na dlážke. Perami sa prisal na môj krk a presunul sa na bruško, kde pritlačil ucho. Prestala som dýchať, aby lepšie počul. Potom sa vrátil k mojej tvári. Končekmi prstov ma pohladil tak jemne, že som to takmer necítila.

„V jedno dúfam za nás troch. Teda štyroch.,“ usmial sa a ja som nechápavo zakrútila hlavou.

„Dúfam, miláčik, že budeš menej paranoidná a podozrievavá,“ škeril sa.

„Prestaň s tým, lebo si ťa po druhýkrát nevezmem,“ šepla som.

„Takže si ma vezmeš?“ Široko sa zazubil.

„Áno...“ vydýchla som omámene.

Nikdy som celkom nepochopila, čo to majú Cullenovci za chorý zvyk brať sa opakovane, ale v našom prípade to bolo iné. Prvá svadba za veľa nestála. Ako povedal Edward, bolo to z donútenia a vôbec som sa netešila. V jednom som mala jasno. Chcem si Edwarda znova zobrať a tentokrát budem naozaj šťastná nevesta. Nie, ja budem najšťastnejšia nevesta sveta, lebo si budem brať muža, ktorého milujem a ktorý mi dal jednu nádhernú dcéru a čoskoro sa narodí aj naše druhé dieťatko.

47. kapitola - 49. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 48. kapitola: