Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 35. kapitola

04.08.2011 (16:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 98× • zobrazeno 15621×

Edward:

Strach som nikdy nemal, až do teraz. Bál som sa o Bellu. Toho chlapa by som najradšej zabil. To, čo jej chcel urobiť, bolo veľa aj na takého hajzla akým som ja. Bella sa triasla ako osika a najviac ma bolelo, že som mal pocit, že sa ma bojí rovnako ako jeho, ak nie viac.

Keď sa hodila do mojej náruče, spadol mi kameň z môjho mŕtveho srdca. Nechcel som ju desiť. Chcel som, aby ma vnímala inak. Posledné roky som si držal ľudí od tela. Žiadne city neprichádzali do úvahy. Nemyslel som na ženy inak, než na objekty uspokojenia túžby. Vzdal som sa nádeje, že môžem milovať a byť milovaný. Bella vo mne prebudila niečo, čo som už dlho necítil. Dala mi znova nádej, že môžem byť aj ja šťastný. Presne to som cítil, keď som sa dotýkal jej bruška. Cítil som život, ktorý už vyprchal z mojich žíl. Predstava, že mŕtva bytosť dokázala zasiať semeno do tela ľudskej ženy a tá ho dokázala nechať vzklíčiť, ma napĺňala blaženosťou. Konečne som neničil, ale tvoril. Bella sa úplne dobrovoľne a oddane zverila do mojich rúk. Vo mne v tej chvíli videla ochranu a podporu. Keď som ju držal a hladil, cítil som sa kompletný. Keď nechcela preč z môjho náručia, zaprisahal som sa, že urobím všetko, aby už z neho nikdy nechcela preč. Tak dlho som hľadal zmysel svojej existencie a zrazu bol tu.

Celú noc prespala a ja som mal pocit, že je to znamenie pre mňa, že si ju musím chrániť. Tak ľahko, ako mi prišla do cesty, mi môže aj prekĺznuť pomedzi prsty a potom budem už naveky sám.

Ráno som ju nechal spať a šiel do kuchyne. Všetci sa chystali do školy.

„Ideš?“ opýtala sa Alice a uškrnula sa.

„Nie, dnes zostanem s Bellou. Včera ju to poriadne vydesilo a nechcem ju stresovať,“ povedal som sestre. Esme s úsmevom prikyvovala. Moja matka sa rozplývala blahom nad tým, že som dostal rozum.

„Môžeš mi vlastne povedať, kde si bol, keď sa do tvojej ženy pustili tie úchylné kreatúry?“ opýtal sa Emmett takým tónom, že som sa naozaj cítil previnilo.

„Pozeral som film,“ prskol som.

„Skvelé. Dúfam, že stál za to, keď si z nej pomaly nechal vymlátiť dušu,“ dodal jedovato.

„Vo sne by ma nenapadlo, že keď povie, že ide cikať, odíde z kina a vyprovokuje partiu idiotov.“ Mal som chuť Emmetta s niečím udrieť.

„U nej sa to dalo predvídať. Každý z nás si už všimol, že tvoja Bella robí všetko opačne, ako normálni ľudia. Je magnetom na problémy. Len sa pozri, koho si vzala.“ Emm nahodil vážnu tvár.

„Zostanem s ňou doma a samú ju nikam nepustím. Neboj sa.“ Emm sa len zasmial.

„Keď zostávaš doma, beriem si ten tvoj šrot. Potrebuje sa konečne poriadne prepáliť,“ dodal a nastavil ruku, aby som mu dal kľúče. Behom minútky boli všetci preč. Aj Esme odišla, keď som s Bellou zostal ja.

Po pol hodine som začul, že moja manželka vstala. Srdce sa jej roztĺklo tak rýchlo, že som chvíľu rozmýšľal, že tam musím utekať, no po minútke som začul, ako si ľahla späť do postele. Vybehol som po schodoch a opatrne otvoril dvere. Ležala v posteli. Jej tričko bolo hodené na stoličke a mala na sebe moje. Bola roztomilá a dokonca ho mala aj naopak. Opatrne som prešiel k posteli. Na to sa Bella prudko otočila. Všimla si, že sa dívam na tričko a začervenala sa. Okamžite mi začala vysvetľovať, prečo ho má na sebe, ale to ma nezaujímalo.

Bola prekvapená, že nejdem do školy. Snažil som sa naviazať tam, kde sme včera skončili, ale Bella sa zas správala trocha nevrlo. Objal som ju okolo pása.

„Je mi ľúto, ako to včera dopadlo. Viem, že som ťa vydesil asi rovnako, ako tí chlapi. Odídem zo školy, aby som mohol byť s tebou, aby si bola v bezpečí a aby si to mala jednoduchšie.“ Snažil som sa znieť uvoľnene.

„Ja neočakávam, že kvôli mne odídeš zo školy alebo prestaneš chodiť na lov,“ šepla.

„Strednú som absolvoval toľkokrát, že mi chýbať nebude a na lov musím, ale pôjdem len niekam bližšie. Mali by sme byť spolu častejšie. Keď sa obaja snažíme, tak nám to celkom ide. Nemyslíš?“ opýtal som sa. Bella na mňa hodila strojený úsmev. Už som v nej čítal ako v knihe a nepotreboval som ani vidieť jej myseľ. Odtlačila ma od svojho tela. Trocha ma to zaskočilo, lebo som si spomenul, ako sa odo mňa nechcela včera ani pohnúť.

„Edward, ja som ti sľúbila, že sa budem snažiť, ale nejde to z dňa na deň. Neviem, čo vlastne očakávaš. Porodím dieťa a ak to prežijem, čo bude potom? Ja netuším, čo chceš, aby bolo a sama neviem, čo chcem ja. Rozmýšľal si nad tým?“ opýtala sa zvláštnym tónom a uprela na mňa čokoládové oči. Prudko som sa posadil a otočil sa jej chrbtom. Vedel som presne, čo chcem a bolo mi ľúto, že ona nevie.

„Ja viem presne, čo chcem, Bella,“ šepol som polohlasom. Moja manželka sa rýchlo posadila ku mne a bosé nohy spustila na zem.

„Povieš mi to?“ Jej hlas sa jemne zachvel. Chcel som jej povedať, že chcem len ju a naše dieťa, ale neverila by mi a ani sa nedivím. Tak dlho som ju nútil, aby ho dala preč.

„Chcem, aby si bola dobré dievča a schovala nohy pod perinu, kým ti donesiem raňajky,“ povedal som s úsmevom a postavil sa.

„Nemôžeš byť ani na sekundu vážny? Ja to chcem vedieť. Čo plánuješ potom? Čo plánuješ so mnou, ak to dopadne dobre?“ povedala naliehavo.

„A ty? Nehovor, že nevieš. Určite si nad tým premýšľala. Keď sa dieťa narodí a budeš v poriadku, čo urobíš?“ opýtal som sa a netrpezlivo čakal odpoveď. Bella na chvíľu zaváhala.

„Určite nebudem v poriadku. Buď zomriem, alebo ma len tak-tak zachránite. Carlisle mi hovoril aj o možnosti premeny, ale to nechcem. Teraz ale nezáleží na mne. Ide o dieťatko,“ šepla. To som nevydržal. Priskočil som k posteli a schmatol ju za ruky. Postavil som ju oproti sebe.

„Bella, ide o teba! Neprajem si, aby si vravela, že nie. Si rovnako dôležitá, ako to dieťa. Ak nechceš žiť pre neho, tak prečo potom? Musíš zvážiť všetky možnosti,“ zakričal som na ňu. Zmeravela.

„Budem matka. Je samozrejmé, že chcem vidieť svoje dieťa rásť, ale nemienim sa preto stať upírom. Hovorili mi o novorodených a ja nechcem byť vraždiace monštrum, ktoré nebude môcť rok a možno viac opustiť dom. Nepretvaruj sa, Edward. O mňa tu nikdy nešlo. Zbytočne ma kŕmiš tými hlúposťami. Mne, ako matke, stačí, keď budem vedieť, že sa o dieťa postaráte.“ Sadla si späť na posteľ.

„Isabella Maria Swan Cullen, už ma vážne vytáčaš. Kedy konečne pochopíš, že si súčasťou našej rodiny. Teraz nezáleží na tom, ako si sa ňou stala, ale na tom, že ťa tak všetci vnímajú. Pre členov svojej rodiny sme ochotní obetovať aj život a ver, že by ho za teba každý z nás aj položil.“ Otočil som sa a šiel k dverám. Ešte som zahliadol, ako má moja manželka ústa do korán.

Bella:

Edward šiel robiť raňajky. Trocha ma jeho výlev zaskočil, ale musím priznať, že to bolo príjemné, keď to hovoril. Odrazu som sa cítila dôležito a chránená.

Pozrela som na svoje dlane a prešla som si po boľavom boku. Večer som sa nestihla ani osprchovať. Šla som do kúpeľne a rozhodla sa trocha sa vyhriať vo vani. Potom sa naraňajkujem a môžeme s Edwardom ďalej riešiť budúcnosť. Keď som privrela oči a predstavila si, čo vlastne chcem a potrebujem, videla som muža. Bol to sentimentálny obrázok. Sedela som za Charlieho domom na lavičke pod strieškou. Na hojdačke sa hojdalo nádherné dievčatko. Malo obrovské zelené oči a bronzové, jemnučké vlásky, ktoré jej v drobných lokničkách padali do čela. Pri nej čupel muž a pokúšal sa tej neposednej princeznej nasadiť čiapku. Uhýbala mu a smiala sa. Muž sa postavil a otočil sa ku mne. Jeho tvár som však nevidela. Nedokázala som sa na ňu sústrediť. Cítila som, kto to je, ale moje vnútro mu nechcelo dať tvár. Nechcela som si pripustiť to, čo sa pomaly rozlievalo mojim telom v jeho prítomnosti.

Sadla som si do vane. Dlane ma v teplej vode neskutočne pálili. Mala som odreté celé ruky a na desiatkach malých rán sa mi urobili bordovo hnedé chrasty. Chvíľu som sedela a potom som sa rozhodla umyť si vlasy. Ruky sa mi vo vode trocha rozmočili a keď som si na dlaň naniesla šampón, myslela som, že vyskočím z kože. Taká nemožná môžem byť len ja. Príšerne to pálilo. Nedokázala som zadržať vzlyky, ktoré sa mi drali z pier. Z očí sa mi rozliali horúce slzy. Okamžite som si ruky umývala pod chladnou vodou, ale stále pálili.

Dvere na kúpeľni sa zrazu rozleteli. Edward ich jediným silným úderom rozrazil. Priskočil ku mne a šokovane sa na mňa pozeral.

„Čo sa deje? Si v poriadku?“ pýtal sa naliehavo a kľačal pri vani. Pritiahla som kolená k hrudi a nechápavo na neho pozerala.

„Čo tu robíš? Vypadni!“ vyštekla som na neho a z očí sa mi stále liali slzy.

„Čo tu robím? Počul som ako vzlykáš a tvoje srdce prudko zrýchlilo. Myslel som, že sa ti niečo stalo?“ Pôsobil vydesene.

„Mal si zaklopať a nie vyraziť dvere!“ povedala som vytočene.

„Ono to pôvodne bolo klopanie, len som sa do toho viac oprel, lebo som sa zľakol.“ Edward komicky pozrel na dvere.

„Rozrazil si dvere klopaním? To je úžasné...“ pošepla som. Edward sa otočil a pozrel do mojich očí.

„Povieš mi, prečo plačeš? Bolí ťa brucho? Hýbalo sa dieťatko?“ pýtal sa naliehavo.

„Páli ma na dlaniach šampón,“ povedala som zahanbene a ukázala mu jednu šampónom podráždenú červenú dlaň. Edward pretočil oči a pokrivene sa usmial. Zakýval hlavou a vzal z boku vane šampón. Trocha som sa zachvela, keď som pochopila, čo ide urobiť. Vytlačil si trocha šampónu na dlaň.

„Nie, ja to zvládnem,“ pošepla som celá červená. Edward nepovedal ani slovo. Kĺzavým pohybom mi naniesol šampón na vlasy. Sadol si na kraj vane za mňa a opatrnými, príjemnými pohybmi mi napenil vlasy. Sedela som kŕčovito s kolenami až pod bradou. Hanbila som sa za svoju nahotu, no na druhej strane mi to bolo nesmierne príjemné. Edward vzal sprchu a nastavil príjemnú teplotu vody. Zmýval mi vlasy. Zaklonila som hlavu a zavrela oči. Pramienky vody mi stekali pomedzi prsia a na chrbát. Edward po chvíli vypol vodu a zozadu ma pobozkal na krk. Vtedy som prudko otvorila oči a jemne sa natočila na svojho manžela. Jeho oči boli úplne čierne. Prerývane dýchal. Rýchlo sa postavil.

„Idem niečo urobiť. Musím niečo... Idem...“ zahapkal a rýchlo sa stočil k odchodu. Nemohla som si nevšimnúť dôvod jeho rýchleho odchodu. Keď za sebou privrel to, čo zostalo z dverí, pousmiala som sa. Edward na mňa netlačil. Bol dokonca veľmi jemný a príjemný.

34. kapitola - 36. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 35. kapitola: