Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 30. kapitola

21.07.2011 (18:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 110× • zobrazeno 16138×

Bella:

Či som chcela, alebo nie, jediným spôsobom ako pokojne a bezbolestne spať, bola Edwardova prítomnosť. Kým ja som jeho prítomnosť musela pretrpieť, moje maličké si to doslovne užívalo. Niekedy som mala celý deň pokoj. Mohla som sa najesť, osprchovať, ísť na prechádzku, ale keď sa začalo trocha hýbať a okamžite nepribehol Edward a nepritlačil svoje ruky k môjmu bruchu, bolesť sa stupňovala. Na Edwardov dotyk a hlas reagovalo dieťatko zázračne. Bolo mu jedno, čo chce jeho mama, ono chcelo otecka a mala som pocit, že to Edward zneužíva.

Rovno zo školy dobehol okamžite domov a dieťatko si na to behom jedného týždňa aj celkom zvyklo. Okamžite priskočil ku mne, nech som robila čokoľvek, padol na kolená a pritlačil ruky na brucho s krátkou vetou: Som doma, zlatko. Počúvaš maminu? Na to ma vždy pobozkal na brucho. Keď som protestovala, tvrdil, že bozkáva svoje dieťa a to mu upierať nemôžem.

Na Edwardovu častejšiu prítomnosť som si začala celkom zvykať a to hlavne preto, že sa snažil neprovokovať ma a rozprával hlavne s dieťatkom, nie so mnou. Ja som o to ani nestála. Už som sama sebe pripadala ako psychopat. Alice mi neustále vyhadzovala na oči, ako sa Edward snaží, no ja som mala pred očami len ponižovanie a to, ako sa správal a čo všetko mi urobil. Predstavila som si ho so všetkými tými ženami. Muži ako on sa nemenia. Prečo by som mala byť tak naivná a myslieť si, že sa zmenil len preto, že prespal človeka, o ktorého vlastne ani nestál.

* * * * *

„Kde si bol tak dlho?“ vypískla som a uprela na Edwarda svoje uslzené oči. Zachvel sa a okamžite ku mne priskočil. Odtiahol ruky z môjho brucha a vyhrnul mi tričko až pod prsia. Zahľadel sa na moje modriny a bolestne skrivil tvár.

„Zas kopalo?“ šepol a pritlačil ucho na moje brucho.

„Kopalo? Mlátilo ma a nič nezaberalo. Vôbec som nespala,“ povedala som žalostne.

„Musel som na lov. Je mi to ľúto, už tak ďaleko nepôjdem. Budem pri tebe,“ povedal tichým, chlácholivým hlasom. Nevedela som síce, či to hovorí mne alebo nášmu dieťatku, no na chvíľu ma to upokojilo. Bola som tak vyčerpaná, že som sa okamžite zvesila na Edwardovo rameno a omotala mu ruky okolo krku. Úplne som ignorovala, že som sa na neho zavesila ako vrece zemiakov. Zavrela som oči a vzdala sa svojej únave. Zaregistrovala som ešte, ako ma Edward berie do náručia a obrovskou rýchlosťou ma nesie niekde do mäkka a tepla. Neotvorila som oči a po chvíli som konečne spala.

Otvorila som oči do úplnej tmy. Ležala som na posteli a hlavu som mala zloženú na tvrdej hrudi svojho manžela. Opatrne som sa zodvihla na lakťoch a rukami som začala hmatať okolo seba.

„Mám zasvietiť?“ opýtal sa šeptom. Nečakal na odpoveď a zasvietil malú lampu pri posteli. Edward mal jednu ruku pod hlavou a druhou ma znova objal. Začala som ho odtláčať, no nenechal sa.

„Ešte spi. Je málo hodín.“ Rukou mi prešiel po čele a odhrnul pár prameňov vlasov. Košeľu mal ledabolo rozopnutú a rovnako mal povolený opasok na nohaviciach. Prešla som po ňom pohľadom a trocha sa zachvela.

„Je ti chladno,“ opýtal sa rýchlo a začal na mňa sťahovať prikrývku. Bol až prehnane starostlivý, čo sa týkalo nášho dieťatka. O mňa mu vôbec nešlo. Bola som len inkubátor pre malé upírča. V poslednom čase si však moje hormóny robili čo chceli. Nie len môjmu bábätku sa páčila Edwardova prítomnosť, ale začala sa páčiť aj mne a to ma hnevalo. Robilo mi dobre, že sa stará a začala ma pohlcovať nepochopiteľná žiarlivosť. Mala som sebecký pocit, že Edward patrí len mne a môjmu dieťaťu. Nie ako muž, ale ako otec a ochranca. Nechcela som to, ale každý jeho dotyk vo mne vyvolával chvenie. Predsa len som zdravá žena a moje telo prechádzalo hormonálnymi zmenami. V každom prípade je Edward pekný a sexuálne príťažlivý muž, ktorý si svoje prednosti uvedomuje a ja som hormonálne nestála tehuľka.

Rukou ma pohladil cez chrbát až na pás a jemne ma na seba viac vysunul. Zodvihla som hlavu a pozrela mu do očí. Vtedy sa dieťatko pohlo. Nebolo to bolestivé, ale už som bola zvyknutá na to, že ma pohyby väčšinou boleli, a tak som trocha sykla. Edward ma rýchlo prevalil na chrbát a vyhrnul mi tričko. Priložil pery k môjmu bruchu a neuveriteľne nežne sa dotkol mojej pokožky. Zostala som ležať ako omráčená. Jeho vlasy ma trocha šteklili a obranne som rukami vystrelila k jeho hlave. Edward ma chytil za zápästia a prirazil mi ich k telu.

„Spinkaj, miláčik,“ šepol dieťatku a intenzívnejšie pritlačil pery na moje brucho. Bolo mi to príjemnejšie, než som sa odvážila si priznať. Edward kľačal medzi mojimi roztiahnutými stehnami. Košeľa mu na jednej strane skĺzla z ramena a aj nohavice mal stiahnuté nebezpečne nízko. Prešla mnou vlna jemného vzrušenia. Zachvela som sa. Edward moje ruky pomaly pustil a nehanebne si urobil pohodlie medzi mojimi stehnami. Jemne na mňa doľahol a zasypával moje bruško drobnými bozkami. Začal ma aj jemne hladiť po trocha napnutej pokožke. Moje bruško bolo ešte malé, ale pokožka ma dosť pálila. Celé moje telo sa začalo uvoľňovať. Moja ruka sama vyštartovala k Edwardovej hlave a zaplietla som prsty do jeho vlasov. Na chvíľu prestal s pusinkovaním môjho bruška, ale pohľad nezodvihol. Vzal moju druhú ruku a prezrel si moju dlaň. Potom ma do nej opatrne pobozkal. Bolo to zvláštne. Mala som pocit, že to bol ten najkrajší bozk, aký som dostala. Nechápala som, čo so mnou dokáže urobiť letmý bozk do dlane. Možno sa mi páčilo, že na tom nebolo nič sexuálneho a pritom vlastne bolo, lebo mi zabrnelo až v malíčku na nohe.

Vzal moju ruku a priložil ju na svoju hlavu. Ďalej sa perami venoval brušku, ale boli to iné bozky. Každý bol dlhší, než ten predošlí. Prechádzal stále vyššie, až sa ocitol pri leme vyhrnutého trička. Zatiaľ som ho nechala a privrela som oči. Vyčkávala som, čo bude.

Jeho váha sa presunula trocha vyššie a ucítila som jeho dych na svojej tvári. Moja myseľ pracovala na plné obrátky. Na moje pery sa zrazu pritlačili tie jeho. Prudko som otvorila oči a celou silou som sa zaprela do jeho hrude.

„Prestaň!“ zhíkla som. Edward sa odtiahol a zarazene sa díval do mojej tváre. Okamžite som sa posadila a nenávistne som zavrčala.

„Čo to dočerta robíš!“ vyštekla som.

„Ja len, myslel som si, že sa ti to páči,“ pošepol a hľadel na mňa tak previnilo, až mi ho prišlo na chvíľku ľúto. Naozaj len na chvíľu, lebo hneď potom mi hlavou preblesklo, kto je tento muž.

„Nepáči. Nikdy sa mi nepáčilo. Trpím ťa pri sebe len preto, že to vyžaduje dieťatko. Keď bude von, tak ťa pri sebe neznesiem,“ zasyčala som pomedzi zuby.

„V tom prípade dúfam, že tam bude čo najdlhšie,“ povedal s jemným úsmevom a mňa to zasa vytočilo. Protichodnosť mojich citov bola príšerná.

„Čo?“ Pritiahla som kolená k sebe a čakala na to, čo povie.

„Ja som pri tebe rád. Plne si to užívam. Nebudem ti klamať.“ Jeho hlas znel tak arogantne, že som mala chuť nakopnúť ho. Chcela som okamžite odísť z izby, no dieťatko zas zradilo a bolestne sa otočilo. Do očí mi vyhŕkli slzy. Edward ma rýchlo objal a pridržal na svojej hrudi.

„Bella, viem, že sa na mňa stále veľmi hneváš, ale nemohla by si to konečne prehrýzť. Bude to pre všetkých jednoduchšie a hlavne pre teba. Môžeš mať z tehotenstva radosť a nič ťa nemusí bolieť. Ja sa dokonca postarám o to, že vám obom bude božsky príjemne,“ pošepol a mne hneď došlo na čo naráža. Zasa som sa prudko odtiahla.

„Čo, máš málo sexu? Už si spal so všetkými na škole a žiadna ťa už nechce?“ vyprskla som. Edward sa zamračil.

„Áno. Presne tak.“ Nahnevane sa postavil. „Ak ťa to zaujíma, tak ja si cením manželský sľub. Od tej noci, čo som bol s tebou, som sa žiadnej inej nedotkol. Vieš prečo?“ Z jeho očí šľahali blesky. Bol veľmi nahnevaný a ja som sa nezmohla na viac, než na pokrútenie hlavou.

„Inú nechcem, Bella. Od prvej chvíle chcem len teba, ale ty ma stále odmietaš. Vieš už celú pravdu o upíroch. Myslel som, že ma nechceš preto, kým som, ale ku všetkým ostatným sa správaš normálne, len ku mne nie. Viem, že som ti ublížil, ale teraz ubližuješ ty mne a ubližuješ aj sebe. Ja viem, že ti nie som ľahostajný. Chveješ sa pri mojom dotyku. Keď spíš, tvoje telo na mňa samo reaguje. Nie som z kameňa. Tiež cítim a už miliónkrát som sa ti ospravedlnil. Nemusíš ma bozkávať a milovať sa so mnou. Stačí, keď sa ku mne budeš správať aspoň tak, ako k ostatným. Je to až tak veľký problém, Bella?“ Nahnevane prešiel miestnosťou a buchol dverami tak silno, až som na posteli podskočila. Oči mi zaliali slzy a začala som hlasno vzlykať. Doľahla na mňa ťažoba jeho slov. Moje telo sa začalo chvieť a ja som len usedavo plakala.

„Edwa...“ Zarazila som sa uprostred slova. Vtedy sa dvere rýchlo otvorili a Edward držal ruky z oboch strán na mojom bruchu.

„Prepáč mi to. Neuvedomil som si, že na to malé hneď zareaguje a bude ťa to bolieť.“ Rýchlo ma zvalil na chrbát a ľahol si ku mne. Zozadu ma objal okolo brucha a ticho ležal. Ja som ešte stále vzlykala. Dieťa sa ani nepohlo, ale nebudem mu to vysvetľovať. Rýchlo som zavrela oči a bola som rada, že je späť pri mne.

Začal si pobzukovať tú príjemnú melódiu ako vždy a ja som zavrela oči.

„Aká je to skladba?“ opýtala som sa po chvíli.

„Napísal som ju pre teba. Esme ju volá Bellina uspávanka. Chcel som ti ju zahrať, ale nemala si vtedy náladu,“ šepol.

„Zajtra mi ju zahráš. Teraz mi spievaj,“ šepla som a znova privrela oči. Edward sa opatrne ovinul okolo mňa a príjemne mi hmkal do ucha. Usínala som plná pocitov.

29. kapitola - 31. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 30. kapitola: