Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 30. kapitola

18.08.2012 (12:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 50× • zobrazeno 8550×

Edward:

Plánovať fyzickú lásku? Šialené. Ja som ale nemal na výber. Vždy je dom plný upírov. Bella je človek a preto ju nemôžem vziať von. Milovať sa na čerstvo napadnutom snehu by mohlo byť úžasné, blyslo mi hlavou. Vlastne, čo ja o tom viem. Potrebujem dostať z domu šesť upírov a jedno poloupírie dieťa. Nemusí to byť na dlho. Bude to naše prvýkrát a skôr mám pocit, že to bude o troche nemotornosti, istej dávke rozpakov a pre Bellu trocha bolesti. Pre mňa, a to nesiem zabúdať, aj o krvi, čo bude asi trocha náročné.

Od chvíle, čo Isabella prijala môj návrh, je celý dom hore nohami. Všetci sa do toho náramne vžili. Moje sestry sú nadšené omnoho viac, ako keď plánovali vlastné svadby. Carlisle však nebol potešený tým druhým, na čom sme sa s Bellou dohodli, a na čo som sa ja naopak tešil.

„Edward, možno by si mal radšej počkať, kým bude upírom,“ povedal mi, keď sme boli na drevo.

„Poviem ti to na rovinu a bez okolkov, ako musím ja bez okolkov prijímať všetky vaše myšlienky. Do toho ťa nič! Milujeme sa a obaja to chceme. Pre Bellin ľudský život je to rovnako dôležité, ako pre ten môj,“ povedal som nekompromisne.

„Viem, že ma do toho nič nie je, ale tá bolesť, ktorú som videl v Jamesových očiach, keď jeho láska umierala pri pôrode ich dieťaťa, to si jednoducho nechcem zopakovať,“ povedal trpko.

„Dám si pozor. Nie som predsa hlúpy. Bella a ja v tom máme jasno. Myslíš, že som nerozmýšľal nad tým, či ako každá žena nezatúži po dieťati? Trocha som sa aj obával, že by ma o to mohla požiadať. V niektorých veciach je nevyspytateľná ako počasie v horách. Zhovárali sme sa o tom. Môj názor pozná a sama povedala, že jej stačí naša Renesmee. Miluje ju rovnako ako ja,“ šepol som. Carlisle trocha neveriacky pokrútil hlavou.

„Každá ľudská žena to v sebe má. V inej sa tie hodiny roztikajú skôr, v inej neskôr. Každú upírku to trápi. Ber si Rosalie. Tá by dala čokoľvek za tú možnosť...“

„Bella nie! Sama sa rozhodla stať upírkou a dovolím si povedať, že jej dieťa ani nenapadlo. To ja som tú tému vytiahol. Chcel som jej pripomenúť, čoho sa vzdáva, no ona ma odbila tým, že dcéru má a miluje ju.“ Vzal som obrovský kmeň stromu a začal ho v rukách štiepať na menšie. Carlisle si založil ruky na hrudi a chvíľu sa na mňa díval.

„Nie si si istý, však?“ opýtal sa.

„Prestaň! Som si istý. Ak mi chceš trochu pomôcť, tak dostaň všetkých z domu, nech s Bellou môžem byť chvíľu sám,“ povedal som už trochu podráždene, lebo ma tieto rozhovory vedeli dosť rozladiť. Nikdy by som Bellu nevystavil takému riziku. Radšej by som s ňou vôbec nespal, než riskovať, že otehotnie. Neustál by som to. Existuje predsa toľko spôsobov, ako sa chrániť.

„Ja ti mám pomáhať?“ opýtal sa Carlisle zarazene.

„A nedlžíš mi to?“ zodvihol som obočie a Carlisle sa trocha zahanbene uškrnul. Koľkokrát som všetkých dostal z domu, aby sa mohli nerušene venovať jeden druhému a o Nessie ani nehovorím. Niekedy sa prebudila a vysvetľovať jej, čo sa v dome deje, nebolo jednoduché.

„Vezmem ich v stredu na lov. Spokojný?“ precedil cez zuby, keď som mu na chrbát vyhodil obrovský kmeň. Rozbehol sa s ním k domu.

„Streda mi vyhovuje,“ šepol som.

Streda sa blížila a ja som chodil okolo Isabelly po špičkách. Využili sme každučkú sekundu, keď sme boli sami. Neskutočne nás to k sebe priťahovalo. Obaja sme boli odvážnejší. Bolo to aj tým, že sme pripravovali svadbu a aj tým, že sme pred sebou už viac nemuseli nič skrývať. Obaja sme boli spokojný. Obaja dostaneme, po čom túžime. Môj život sa jej príchodom zmenil.

Keď si spomeniem na prvé dojmy, ktoré vo mne zanechala a tie prvé nesmelé dotyky a to, ako sa vo mne budili tie veky spiace city. Ja som to vlastne vedel od prvej chvíle. Pripadala mi ako z iného sveta. Bola to moja Jana Eyrová a ja jej Edward Rochester. Ako ma mohla ľudská žena tak opantať? Veľa som myslel na Jamesa. Jeho osud mi bol istou výstrahou, no na druhej strane... On mal odvahu milovať ľudskú ženu, ale nedokázal ju ochrániť. Mne sa to nestane!

V stredu ráno som poriadne prikúril do krbu v našej izbe. Chcel som, aby tu bolo teplo. Ak by jej bolo chladno, celé by sa to pokazilo. Najprv si nič nevšimla. Netušila, čo mám pre ňu pripravené. Tešil som sa ako chlapec, no aj som sa poriadne bál. Tú nervozitu dokonale vsiakol Jasper. Vždy, keď som prechádzal okolo neho, zaplavil ma pocit pohody.

„Ďakujem,“ šepol som zakaždým. Len som ľutoval, že na mňa nemôže pôsobiť neustále.

Všetko som mal pripravené. Prezliekol som posteľ a dokonalo ju ustlal. Renesmee mi to asi päťkrát celé rozhádzala, ale nemohol som sa na ňu hnevať. Zohnať v Rusku voňavé sviečky a v tomto ročnom období aj kvety, bolo dosť aj na upíra. Prehovoril som Alice, aby so mnou zašla na nákup. Nešlo ani veľmi o prehováranie, lebo po slove nákup skočila ako ryba po háčiku. Nemusela zo mňa ani ťahať, o čo ide, lebo keď prechádzala okolo obchodu so spodnou bielizňou, na chvíľu sa tam stratila. Vyšla s ružovou taškou a širokým úsmevom. Otrčila ju predo mňa nechala ma nazrieť dnu. Videl som len kúsok drahej, bieloružovej čipky. Venoval som Alice spýtavý pohľad.

„Bude v tom dokonalá,“ šepla spokojne a ja som sa usmial. Mala videnie, ktoré si predo mnou skrývala. Nesnažil som sa jej ani veľmi dostať do hlavy. Lepšie sa pozrieť na originál. Kúpil som kvety, sviečky, víno, to najlepšie, aké sa dalo zohnať, kaviár, šampanské a jahody. Keď budeme upírmi, postačí ako afrodiziakum pár kvapiek krvi. Odskočil som si ešte do lekárne, po to najdôležitejšie. Nemyslím, že niektorí upír niekedy kupoval prezervatívy. Možno Emmett, pre zábavu, ale inak... Na čo by aj normálnemu upírovi boli.

Za pokladňou stála približne metrák vážiaca Ruská dáma. Presne stodvadsaťtri kilogramov vážiaca Ruská mašina Máša. Hodil som na ňu oslnivý úsmev, keď za mnou vkráčala Alice. Nikdy som si nemyslel, že sa to stane, ale zrazu som sa cítil ako sedemnásť ročný chlapec. Pozrel som roztržito na Alice, ktorá sa oprela znudene o pult.

„Čo to bude, fešák?“ opýtala sa Máša. Zarazene som pootvoril ústa.

„Aspirín,“ šepol som. Alice sa na mňa pozrela, ako na totálneho cvoka.

„Máš strach, že ju z teba rozbolí hlava?“ opýtala sa ma moja sestra a keď Máša položila na pult škatuľku aspirínu, Alice nakrčila čelo.

„A škatuľku prezervatívov,“ povedala uvoľnene. Máša sa na mňa pozrela, premerala si ma pohľadom a dvihol sa jej kútik úst do úškľabku. Otočila svoje obrovské telo a rukou ukázala na celý jeden regál s prezervatívmi. Boli tu teda dobre vybavený.

„Ktoré?“ Kývla hlavou. Naozaj sa mi pootvorili ústa. Alice s pokojom Angličana natiahla krk cez pult.

„Ktoré sú dobre?“ opýtala sa. Máša sa zatvárila ako profesor astrológie na škole kvantovej fyziky.

„Tak najprv veľkosť,“ povedala znalecky a mrkla na mňa. Začal som zvažovať, že utečiem.

„To sa nenatiahne?“ opýtala sa moja sestra a ja som šiel do kolien. Máša sa zas uškrnula. Najradšej by ma požiadala, aby som stiahol nohavice.

„Da, natiahne, ale nie až príliš. Sú malé, normálne, veľké a extra veľké,“ povedala a pre mňa hluchonemého rukami naznačovala veľkosti. Pozrel som na Alice, ktorá sa skvele bavila.

„Čo povieš, Edward?“ opýtala sa. Pretočil som oči.

„Tie veľké,“ šepol som. Máša kmitla pohľadom do môjho rozkroku. Najprv sa v mysli pousmiala, že si fandím, no potom zvážila veľmi dôležité telesné proporcie, ako sú veľkosť postavy, dĺžka mojich prstov na rukách, ktorá sa jej zdala aj na tie extra veľké a veľkosť nôh.

„Tieto sú veľké a natiahnu sa, aj keby bolo treba troška väčšie. Teraz ešte záleží na tom, či ultra tenké, so zdrsnením, pre jej potešenie, alebo krúžkami, pre jeho potešenie, extra lubrikované, alebo voňavé, farebné alebo...“

„Proste len chcem jednu škatuľku,“ precedil som cez zuby.

„Počkať, Edward. Vybrať správne je dôležité,“ uťahovala si Alice. Keď sa Máša trocha potočila, prudko som vystrelil rukou, vzal jedno modré balenie a jedno biele do vrecka.

„Ďakujem. To bude všetko. Len ten aspirín.“ Položil som na stôl peniaze a schmatol Alice. Vyšli sme z lekárne a moja sestra sa šla udusiť smiechom. Nepočkal som na výdavok, aby nemala Máša v pokladni málo peňazí a ťahal toho uleteného škriatka k autu. Keď sme konečne nabrali smer domov, a ja som bol šťastný, že o chvíľu uvidím Bellu a Nessie, Alice mi siahla do vrecka a vybrala môj lup.

„Takže, máme tu jedny veľké, zlatá edícia,“ šepla a uškrnula sa. Vzala druhú škatuľku. „Veľké prezervatívy s jemnými vrúbkami pre jej intenzívnejšie potešenie,“ prečítala z obalu a pojašene sa smiala.

„Prestaň s tým,“ zasyčal som. Alice to hodila za seba na zadné sedadlo.

„Nebudeš to potrebovať,“ šepla a ja som na ňu vyvalil oči. Pochopil som to tak, že nič nebude. Prečítala môj výraz, akoby listovala v knihe. „Miluješ ju, Edward. Budeš na ňu dávať tak prehnaný pozor, aby si jej neublížil, že ich ani nebudeš potrebovať. Včas to prerušíš. Nemôžeš si dovoliť byť vášnivý a spontánny. Musíš byť opatrný. Poriadny sex si užijete, keď bude menej krehká. Teraz jej len daj pocítiť, ako ju miluješ. Nečakaj, že si to obzvlášť užiješ.“ Usmiala sa. Prikývol som a trocha som si aj vydýchol.

„Ja viem. Je to pre ňu dôležité a pre mňa tiež.“ Usmial som sa.

„Mal by si jej povedať, čo vás dnes čaká. Tiež sa bude chcieť pripraviť,“ povedala milo a oprela si hlavu do opierky.

„Myslím, že keď jej dáš to z tej tašky, dôjde jej to,“ šepol som.

„Edward, hovoríme o Belle. Ty si ju žiadal o ruku a ona ťa chcela fiknúť na schodoch.“ Pozrela sa na mňa s neskrývanou grimasou pobavenia. „Bolo to sladké požiadanie o ruku. Si jednotka,“ pochválila ma.

„Prestaň si zo mňa konečne uťahovať,“ zavrčal som.

„Už budem dobrá,“ šepla. Po hodine sme zastali pred domom. Bella sedela v obývačke s mojou dcérou. Dívali sa na nejaké rozprávky. Rosalie s Esme listovali svadobný katalóg. Bella o mne ešte nevedela a moju dcéru som nezaujímal, lebo práve medveď ukradol košíček a začal z neho vyjedať koláče.

„Chceš vidieť nadšenú nevestu?“ opýtala sa ma Rose v myšlienkach a ja som nesúhlasne zavrčal, no mal som smolu.

„Bella, čo povieš na tento závoj? Mohol by tu byť do týždňa aj s tými topánkami,“ povedala Rosalie a otrčila na Bellu stranu z časopisu, na ktorej bola veľká reklama na prací prášok. Bella k tomu kmitla pohľadom a potom sa pozrela späť na televízor.

„Je to nádherné, Rosalie. Máš skvelý vkus. Objednaj to,“ šepla a ja som si založil ruky na hrudi. Esme postrčila káravo Rosalie do rebier. Moja sestra sa zachichúňala.

„A mám objednať ten prášok, či aj tú aviváž, Bella? Vôbec si sa nepozrela,“ napomenula ju. Bella pokrútila hlavou.

„Ja sa môžem vydávať aj hneď a nepotrebujem k tomu žiaden závoj a topánky. Potrebujem na to jedného upíra, dve prstene, dvoch svedkov, kňaza a nič viac!“ preniesla direktívne. Nessie si dotknuto odkašľala. „Samozrejme jednu prekrásnu, malú družičku, ktorá mi ponesie...“ Bella sa odmlčala a potom si vzdychla. „Chceš mi niesť závoj?“ opýtala sa Renesmee, ktorá horlivo prikývla. Bella sa zodvihla a prešla k Rosalie. Vzala si časopis a vtisla sa medzi moju matku a sestru. Začala listovať a prezerala si detailne stránku za stránkou.

„Ahoj, dámy,“ povedal som s úsmevom na tvári. Bella sa na mňa tiež usmiala a jej pery naznačili slovíčko ahoj. Chcel som ju pobozkať, no sedela medzi dvoma upírkami a prišlo mi to trocha nevhodné. Sadol som si k Nessie a jej som vtisol krátky bozk na vrch hlavy. Alice sa postavila pred Bellu.

„Poď so mnou. Niečo pre teba mám,“ šepla a schmatla Isabellu za ruku. Ťahala ju za sebou takou rýchlosťou, že sa časopis o svadbách ocitol vo vzduchu a potom dopadol na podlahu.

„Pomalšie,“ skríkla Bella. Esme s Rose sa na seba pozreli a pokračovali vo výbere drobností bez nevesty.

Na izbe sa pribuchli dvere. Ja som sa pohodlne usadil a sledoval dianie na poschodí.

„Vyskúšaj si to,“ šepla moja sestra. Belle sa zrýchlil tep. Taška jemne zašuchotala.

„To je nádherné,“ šepla unesene. „To je pod svadobné? Nemalo by to byť biele?“ opýtala sa nechápavo.

„Nie, to je na dnes večer,“ povedala jej moja sestra. Belle sa roztĺklo srdce ako šialené a zalapala po vzduchu.

„Na dnes?"

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 30. kapitola: