Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 29. kapitola

14.08.2012 (11:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 56× • zobrazeno 8561×

Bella:

Prudko som sa otočila a zbehla pár schodov. Nemohla som uveriť vlastným ušiam.

„Čo si to povedal? Povedal si áno?“ opýtala som sa s neskrývaným potešením. Žeby naozaj súhlasil?

„Povedal som áno, ale pod jednou podmienkou,“ šepol takmer nepočuteľne. Zhlboka som sa nadýchla a široko usmiala. Takže si chce klásť podmienky?  To je vlastne jedno. Hlavne, že súhlasil.

„Čokoľvek chceš,“ pípla som rozpačito, lebo sa mi uprene díval do tváre. Pery mal v tenučkej linke, pevne zomknuté k sebe. Pôsobil nervózne a trocha sa mi zdalo, že aj neisto. Takéhoto som ho nepoznávala.

„Bella, si človek a myslím si, že by si ešte ako človek mala zažiť niektoré veci...“ Nervózne podišiel ešte bližšie. Ja som chápavo prikyvovala. Celkom mi nedochádzalo, čo chce povedať. „Chcem, aby si vedela podrobnosti o tom, čo ťa čaká. Kedykoľvek môžeš rozhodnutie zrušiť.“

„Nemienim nič rušiť, Edward!“ povedala som rázne, lebo som vedela, že to na neho zaberie. Musí vidieť, že som v tejto otázke rozhodná a pevná ako skala.

„Chcem len povedať, že by si ešte mala zostať chvíľu človekom, aby si sa mohla viac oboznámiť s tým, čo to v sebe nesie - stať sa upírom a aby si ako človek ešte prešla určitou etapou života, lebo potom by sme na to museli čakať veľmi dlho. Novorodení upíri sú nestáli a okrem krvi ich nič nezaujíma.“

Pozeral sa mi do očí a mne nad hlavou konečne zasvietila žiarovka. Do líc mi stúpla červeň, keď mi docvaklo, na čo myslí. Má pravdu. Že som na to sama nemyslela. Chcem to zažiť ako človek. Chcem sa s ním milovať. Chcem si to potom vedieť porovnať s upírskym milovaním. Má pravdu. Rok budem vlastne mimo a na sex myslieť nebudem. Nervózne som si olízala peru. Zrazu mi bolo celkom nepríjemné, že nás všetci počujú.

„Máš pravdu. Ako človek by som chcela ešte niečo zažiť,“ šepla som značne v rozpakoch.

„Bella, milujem ťa. Si pre mňa všetkým a túžim...“ Priložila som mu prst na ústa. Budem radšej, ak to nepovie nahlas. Potrvá mi večnosť, zvyknúť si na to, že tu majú aj steny uši.

„Nie, nehovor nič. Viem o čom hovoríš a chcem to, Edward. Veľmi,“ šepla som zahanbene. Edward sa na mňa prekvapene pozrel a potom sa široko usmial.

„Chceš?“ opýtal sa rozjarene, no stále trocha neisto. Ako môže pochybovať o tom, či ho chcem?

„Iste, že chcem! Túžim po tom,“ povedala som nadšene. Tvár ma pálila, ako sa mi v nej nahromadila krv. Musela som vyzerať ako zrelé, červené jabĺčko. Edward ma prudko strhol do náručia a pevne ma objal. Pritlačil sa mi na pery a vášnivo ma pobozkal. Jeho jazyk mi drzo vnikol do úst. Cítila som, ako sa popri bozku usmieva. Objala som ho a nechala sa strhnúť jeho radosťou. Odtiahol sa a nadšene si ma vyhodil do náručia. Krútil pri tom hlavou a na tvári mu hral šťastný úsmev.

„Kedy by si to chcela? Stanovme dátum,“ šepol mi pri uchu a pobozkal ma na lalôčik.

„Na to hádam nemusíme stanovovať dátum?" povedala som posmešným tónom. Také veci sa predsa neplánujú. Večer budeme spolu a podľahneme čaru chvíle. Nemienim nič plánovať.

„A ako inak? Musíme stanoviť dátum a zabezpečiť všetko potrebné,“ povedal pobavene aj on a niesol ma v náručí hore schodmi, do izby. Neustále ma zasypával bozkami. Bola som šťastná, že som dosiahla svoje a k tomu je tak spokojný.

„Čo k tomu okrem mňa potrebuješ?“ Myslela som, že so mnou žartuje. Pri mojej neskúsenosti to od neho nebolo veľmi pekné, ale aj tak ho ľúbim.

„Predsa svedkov, kňaza, zabezpečiť šaty a všetko ostatné.“ Stuhla som a Edward to zaznamenal. Neisto sa mi pozrel do tváre. Ja som šokom otvorila ústa.

„Postav ma!“ vypískla som a on ma okamžite položil na zem. Uistil sa, či dokážem sama stáť. Oprela som sa vydesene o stenu. „O čom to hovoríš?“ Vyvalila som na neho oči a on sa na mňa díval, ako na úplného blázna.

„O čom hovoríš ty, Bella?“ Nervózne si prehrabol vlasy. Robil to vždy, keď som ho nahnevala, alebo vyviedla z miery.

„No o tom...“ povedala som zúfalo. Nebola som ešte pripravená vypustiť pred ním z úst slovo sex.

„O čom?“ Edward vyzeral, že vybuchne. Napäto sa oprel tými svojimi obrovskými rukami o stenu za mnou a uväznil ma tak pár centimetrov od svojej tváre.

„Milovanie,“ šepla som tak ticho, že som sa ani nepočula. Edward vyvalil oči, spustil ruky a oprel sa o stenu naproti mne. Prekvapene sa na mňa díval. Dramaticky sa odmlčal a ja som jednoducho potrebovala, aby niečo povedal, lebo mi bolo neskutočne trápne.

„Bella, ja som hovoril o svadbe.“ Povzdychol si a spustil ramená. Ja som momentálne prechádzala všetkými štádiami šoku. Pulz sa mi zrýchlil a dýchať som najskôr prestala už pred minútou. Dívala som sa na neho ako v tranze a až po pár sekundách sa hrdzavé závity môjho zimou zmrazeného mozgu začali otáčať.

„Svadba?“ Moje telo reagovalo samo od seba. Nesúhlasne som pokrútila hlavou a Edward sklonil nešťastne hlavu. Všetko to nadšenie, ktoré v ňom bolo ešte pred chvíľou sa vyparilo ako snehová vločka, keď dopadne na žeravý kov.

„Nevezmeš si ma, však? Mohlo mi to hneď dôjsť, že by si tak ľahko nesúhlasila.“ Pozrel mi do očí a potom sa trocha pootočil, akoby chcel odísť. Vyzeral sklamane a ubolene a ja som bola tá, čo mu ublížila. Dočerta, čo je to so mnou? Celý život v duchu nadávam na svoj osud. Nikto ma nikdy naozaj neľúbil a teraz tu stojí úžasný muž, ktorý ma miluje a chce si ma vziať. Čo je na tom, že je upír, veď aj ja budem a nikto nie je dokonalý. Nech je aj sám diabol. Ku mne sa vždy správal ako anjel. Milujem ho.

„Nepožiadal si ma o ruku,“ povedala som nesmelo. Edward kmitol pohľadom do mojich očí a potom sa mi do nich uprene díval, akoby sa snažil vo mne čítať.

Váhal, akoby sa bál, že s ním budem hrať nejakú pre neho nepríjemnú hru. Podišiel ku mne a kľakol si staromódne na koleno. Postavila som sa krok od steny a zhlboka dýchala, aby som neodpadla. Toľko zmiešaných pocitov sa vo mne miesilo a bola som doslova vzrušená z očakávania. Je to tu. Chvíľa, o ktorej sníva toľko žien a ja som sa neodvážila ani dúfať.

„Isabella, milujem ťa viac, než dokážem vypovedať. Chcem ti dať všetko, čo sa len milovanej žene dá dať. Čokoľvek budeš žiadať, je tvoje a chcem za to jediné. Teba. Vezmi si ma,“ šepol a ja som pritisla ruky k hrudi. Bolo to to najnádhernejšie, čo som v živote počula. Doslova som sa hodila na kolená k Edwardovi a skočila mu okolo hrdla. Natisla som sa do jeho náručia a on ma ochotne zovrel v objatí. Z očí mi tiekli slzy a  dokázala som v tejto chvíli myslieť len na jeho pery. Najsladšie bozky môjho života. Každý mi vrátil, no po chvíli ma zo seba doslova surovo stiahol.

„Ešte,“ povedala som nesúhlasne, keď sa odo mňa pokúšal odtiahnuť na dĺžku paže.

„Povedz áno, Bella,“ šepol s pokriveným úsmevom na perách. Vtedy som si uvedomila, že som na to v tom návale eufórie zabudla. Znova som sa mu pritlačila na pery a v krátkych prestávkach medzi bozkami som to slovo šepkala dokola.

Edward ma objal a so mnou v náručí sa postavil. Nevnímala som, že niekam ideme. Ja som bola zamestnaná jeho ústami. Položil ma na zem v izbe a nežne ma pohladil po líci.

„Takže sa vezmeme?“ Znelo to ako otázka, ale bolo to skôr udivené konštatovanie.

„Áno,“ šepla som.

„Kedy?“ opýtal sa so širokým úsmevom.

„Čo najskôr,“ povedala som pohotovo.

„Bella, chce to prípravy, ako som povedal. Chcem, aby si dostala vysnívanú svadbu.“ Pretočil ma k sebe chrbtom a oprel si ma o hruď. Položil mi hlavu na plece.

„Potom ma premeníš,“ povedala som polohlasom. Čakala som, že bude protestovať, no on sklonil hlavu a zhlboka sa nadýchol mojej arómy.

„Po svadbe ťa zmeníme, ale ja to neurobím, Bella,“ povedal potichu.

„Prečo?“ Prudko som sa otočila a odtiahla sa od neho.

„Lebo som upír a neodolávam ľudskej krvi tak dobre, ako napríklad Carlisle. Mohol by som ťa zabiť a to by som nikdy nedopustil. V tvojich žilách koluje tá najlahodnejšia tekutina a nebudem riskovať, aby sa mi dostala na jazyk,“ povedal tajomne, s istým náznakom nevyslovenej hrozby.

„Chceš ma vystrašiť?“ opýtala som sa podráždene.

„Nie. Oboznamujem ťa s realitou, ako som ti sľúbil. O novorodených vieš už dosť. Vieš, že budeš neovládateľná a budeš mať problém sústrediť sa aj na niečo iné, než je krv. To som ti už vysvetlil a aj Carlisle ti to predsa hovoril. Rok ťa nebude trápiť nič, okrem snahy uhasiť smäd. Vezmeme sa a ja do toho s tebou pôjdem. Ustriehnem si ťa. Urobím všetko pre to, aby si nezabila človeka, ale nemôžem ti to sľúbiť. Po roku sa v tebe preberie svedomie. Vtedy začneme žiť ako rodina.“ Edward sa na mňa zadíval, akoby čakal, že zaváham. Ja som si to však nemohla dovoliť. Čo je rok k večnosti.

„Čakáš márne na nejaké zaváhanie. Ja nemám inú možnosť. Nechcem viac starnúť a byť tak nesmierne krehká. Chcem robiť všetko s vami a nechcem, aby mi bola neustále zima,“ šepla som. Edward pokrútil hlavou.

„S tým sa dá veľa urobiť, aj keď zostaneš človekom.“ Zodvihol obočie.

„A dosť! Jediné bytosti, na ktorých mi záleží, sú nesmrteľné, tak prečo nechápeš, že chcem byť s vami?“ Rozhodila som bezradne rukami.

„Ja to chápem, len sa nedokážem zbaviť strachu z toho, že ťa máme zabiť,“ šepol.

„Mám sa vydriapať na strechu a skočiť, aby si mal čisté svedomie?“ opýtala som sa trpko.

„Nie. To by som ti nedovolil, len chcem mať istotu, že si zvážila všetky možnosti.“ Nechápala som, prečo kazí tak peknú chvíľu. Otočila som sa mu chrbtom.

„Povedal si, že ma premeníš, keď splním tvoju jedinú podmienku. Ja ju splním. Všetci počuli, že si to sľúbil. Mám svedkov. Nebola reč o tom, že ma má premeniť Carlisle. Chcem, aby si to urobil ty.“ Zazrela som na neho a on nespokojne krútil hlavou. „Prečo mi stále protirečíš?“

„Bella, ja som nič nepovedal,“ šepol.

„Krútiš hlavou,“ povedala som panovačne.

„To je pravda. Žasnem, aká dokážeš byť tvrdohlavá. Veď ja ti som ochotný dať všetko na svete. Robím ústupky a...“

„A ja ich hádam nerobím?“ skočila som mu do reči.

„Je nevychované niekomu skákať do reči, zlatko,“ šepol a zaškeril sa. „Viem, že si bola veľmi zhovievavá k všetkému, čo si sa dozvedela a čo sa udialo. Si úžasná žena. Premeníme ťa, ale nemôžem ti sľúbiť, že to urobím ja.“ Podišiel ku mne a nežne ma objal.

„O dva týždne by sme sa mohli vziať,“ povedala som nesmelo. Edward zaboril hlavu do môjho svetra a zasmial sa. Spýtavo som sa na neho pozrela.

„Len sa Alice trocha čertí, že do dvoch týždňov šaty nezoženie,“ povedal pobavene.

„Ja sa môžem vydávať aj v tomto svetri,“ povedala som akoby nič. Edward odstúpil a prezrel si ma.

„A čo tak to pyžamo s mačkou?“ zaškeril sa na mňa.

„Už som ti vravela, že som ho dala Nessie. Ty si na tie mačky dosť zaťažený, však?“ Natiahla som k nemu ruku a pohladila ho po širokej hrudi.

Edward ma pevne objal a pobozkal. Intenzívne ma hladil po chrbte a kde-tu mu ruka skĺzla aj nižšie. V izbe ma začal vášnivo bozkávať. Cítila som sa úžasne. Moje telo na jeho dotyky reagovalo. Chvela som sa a v bruchu mi poletoval kŕdeľ roztopašných motýľov. Narazila som stehnami o rám postele a spadla som chrbtom na mäkkú prikrývku. Edward si pomaly ľahol na mňa. Obopla som ho nohami a skrížila som ich za jeho chrbtom. Z boku mi pobozkal krk v mieste kde prechádza krčná tepna a ja som na sekundu stuhla. Spozoroval to.

„Stále sa ma bojíš?“ opýtal sa trochu zarazene. Pohladila som ho po vlasoch a uprene som sa mu dívala do tmavých očí, ktoré začali zas naberať odtieň jemne karamelovej.

„Strach už dávno nemám. Len si teraz jasnejšie uvedomujem, aké je to pre teba celé ťažké, byť pri mne tak blízko,“ povedala som polohlasom.

„Ťažké a krásne zároveň.“ Nádherne sa usmial.

„Budeš sa so mnou...“ Nedokázala som to zas povedať. Sčervenela som a nervózne privrela oči.

„Milovať?“ Nahol hlavu na stranu.

„Áno. Kým budem ešte človekom,“ šepla som. Pohladil ma po ruke, ktorou som ho stále objímala.

„Ty to naozaj tak veľmi chceš?“

„Ty nie?“ Nervózne som si zahryzla do pery. Prešiel mi po nej bruškom prsta a usmial si.

„Nevieš si predstaviť ako veľmi...“

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 29. kapitola: