Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Femme au masque - 25. kapitola

knihy


Femme au masque - 25. kapitola„Chceš si to vymeniť? Vieš, čo je to mať v bruchu niekoľko kilové dieťa, ktoré sa pýta na svet? Nevieš, rada si to s tebou vymením, tak ma neser,“ rozčuľovala som sa, pretože sa nemôže diviť, že tu kričím od bolesti.

Edward:

 

Neprišli, nik sa neprišiel rozlúčiť. Naozaj som až tak veľmi ublížil svojej rodine? Čo je to za otázku, samozrejme, že áno. Čo som čakal, že si ma prídu vyobjímať a vybozkávať pred odchodom? Alebo, že mi nebodaj zaželajú veľa šťastia do života? Určite som nečakal darček na rozlúčku, ale aspoň suché ahoj, no ja som sa nedočkal ničoho. Som naozaj smiešny. Zaslúžim si ich opovrhovanie, ale prekvapilo ma, že ani samotný Carlisle neprišiel. On predsa vedel, aká bola dohoda. Mojimi poslednými spomienkami na nich budú pohľady opovrhnutia a nechuti zo svojho syna a brata. Ja som musel takto konať, konal som s čistým srdcom, ale to vie iba môj otec. Ostáva mi iba dúfať, že mi to raz všetci odpustia. Nie teraz, ale možno o pár rokov, keď sa znova stretneme a ja dostanem možnosť im to vysvetliť.

***

„Drahý priateľu, tvoj ľudský syn je veľmi talentovaný a ja ho chcem do svojich služieb. Aby ti bolo jasné, toto nie je prosba, ale rozkaz,“ oznámila ta slizká krysa môjmu otcovi. Kým stihol Carlisle zareagovať, skočil som tej kryse do reči ja.

„Ja tu neostanem, nemôžete ma tu držať proti mojej vôli,“ začal som sa slovne brániť, čo vyvolalo príval smiechu u Ara.

„Môj milý, teraz ti niečo prezradím. Ja nikdy nikoho nenútim, poviem ti dôvody, pre ktoré tu ostaneš sám a s radosťou. Ver mi. Za prvé, ak tu neostaneš, tvoja rodina umrie. Porušili pravidlá, chovali si doma teba ako zvieratko. Za druhé, tvoja milovaná Isabella je plodom lásky, ktorá nemala byť započatá. Už chápeš? Buď ostaneš tu z vlastnej vôle, alebo pošleš svojich milovaných na popravu. Tak?“

Po jeho slovách som iba zalapal po dychu, pretože i keď sa mi to ťažko priznávalo, mal pravdu. On mi dal na výber z možností, pri ktorých bolo automaticky jasné, že tu ostanem. Nemal som nad čím uvažovať, tu sa nedalo povedať nie. Ak by som nesúhlasil, zabije moju rodinu a moju Bellu. To som nemohol dopustiť. V mojich rukách bol osud všetkých, ktorých som miloval. Musel som sa posadiť, očami som rýchlo našiel miesto, kde som si mohol sadnúť. Oprel som sa o opierku a rukami zakryl oči. Vedel som tri veci. Nechcel som tu ostať, nechcel som ohroziť svoju rodinu a nechcel som ublížiť milovanej žene. Týmito troma vecami som si bol stopercentne istý. Pozrel som sa do tváre môjho otca, ktorý vedel, čo urobím. Vedeli sme to obaja.

„Nemám na to celý deň, tak čo volíš pre svojich milovaných? Smrť alebo slobodu?“ opýtal sa ma nedočkavo Aro a v jeho tvári bolo vidieť víťazstvo.

„Slobodu,“ vyslovil som to, dokázal som sa vzdať svojich najbližších. Teraz, v tejto chvíli som si uvedomil, aké je ťažké mať v rukách osudy toľkých ľudí. Všetko záležalo na mne a ja som rozhodol najlepšie, ako som vedel.

„Ako dlho tu musí ostať?“ do nášho rozhovoru sa zapojil Carlisle.

„To ti teraz neviem povedať. Dar, ktorý nadobudne po premene, bude pre mňa vzácny, nedám si ho prekĺznuť pomedzi prsty. Samozrejme, záleží aj na tom, ako rýchlo ten svoj dar začne ovládať. Ale dobre vieš, že ak bude chcieť po pár rokoch odísť, nebudem mu brániť. Jeho nemôžem k sebe pripútať ako iných, na neho dar Chelsea fungovať nebude, lebo je zamilovaný. Zatiaľ si dáme dobu po sto rokov. Čo je to sto rokov, keď nestarneme,“ zasmial sa psychopatickým smiechom a mne div oči nevyskočili z jamiek. 

***

Moja rodina ma neuvidí sto rokov a ani sa neprišli rozlúčiť, ale prečo by chodili. Nevedia o tom, myslia si, že o nich nestojím. A Emmetta som počul dosť zreteľne, nepatrím do rodiny a tá rana, ktorú som od neho dostal, bola bodkou za všetkým. Ale zaslúžil som si to, bol som k nej nespravodlivý, ale všetko bolo klamstvo. Bolí ma, že mi tak ľahko uverila, ako mi mohla uveriť? Predsa som jej toľkokrát povedal, že ju milujem a je pre mňa jediná. Teraz aspoň vidím, že to bolo zbytočné. Neverila pravde, ale klamstvu uverila okamžite.

„Drahý priateľu, tvoja rodina práve opustila brány Volterry a s poľutovaním ti musím oznámiť, že ťa nedali pozdravovať,“ zasmial sa Aro. Z jeho hlasu bolo počuť nefalšovanú radosť, tešila ho moja bolesť. Teraz som bol bezbranný, ale keď mu budem rovný, nech sa teší. Nie nadarmo som vyrastal s Emmettom, a keď si myslí, že tu zhnijem sto rokov, je na veľkom omyle. Nájdem spôsob, ako sa odtiaľto dostať. Nie nadarmo nosím priezvisko Cullen.

„Ja som hlavne rád, že už sú v bezpečí a ďaleko od teba,“ odfrkol som, ale nereagoval na moju uštipačnosť.

Vedel som, že mi neublíži, vlastne, ublížiť mi môže, ale nezabije ma. Som pre neho zlatý vtáčik a ja si to náležito budem vychutnávať. Nie on bude mňa držať v šachu, ale ja jeho. Možno som človek, ale nie hlúpy. Na mňa aj samotný Aro Volturi bude prikrátky.

„Chcel som s tvojou premenou počkať, ale je to zbytočné. Určite vieš, aká je premena dlhá a bolestivá, preto nie je na čo čakať. Rozhodol som sa, že ťa premením ja sám. Nedovolím, aby sa niekto neudržal a pripravil ma o tvoj dar. Ty si pre mňa bezvýznamný, ale tvoja hlava je cenná. Si pripravený na tri dni bolesti?“

Mykol som ramenami, pretože som nebol pripravený, ale jemu som to povedať nechcel. Vždy som si myslel, že ma premení Carlisle alebo moja láska, no ani v tom najhoršom sne by som si nepredstavoval túto krysu. Pomalým krokom som šiel k oknu, aby som sa poslednýkrát pozrel na vychádzajúce slnko očami človeka. Vedel som, že keď sa o tri dni prebudím, všetko bude úplne iné, nič nebude rovnaké. Bál som sa len jednej veci, nechcel som zabudnúť na tých, ktorých milujem. Chcel som otvoriť okno a ešte raz sa z plných pľúc nadýchnuť čerstvého vzduchu, ale nestihol som to. Miesto toho som ucítil na krku chladný dych a potom nastala tma.

 

Bella:

 

O tri mesiace neskôr...

„Bella, ja nie som žiadna pôrodná baba, musíš počkať na Carlislea,“ rozkrikoval sa po mne Emmett, ktorý sa odo mňa za celé tri mesiace nepohol ani krok.

Niekedy mi to išlo neuveriteľne na nervy, ale na druhej strane som mu bola vďačná. Obskakoval ma, plnil moje rozmary a správal sa nie ako ujo môjho nenarodeného syna, ale ako otec, ktorého moje dieťa mať nebude. Musím povedať, že všetci sa správali úžasne, boli voči mne pozorní a plnili mi všetko, čo mi na  očiach videli. Alice mi zaobstarala všetky potrebné veci pre tehuľky. Rosalie mi zariadila s Esme detskú izbičku. Jasper mi každý deň zháňal čerstvú krv, aby som bola dostatočne silná. Carlisle mi tu zariadil vlastnú nemocnicu, aby sme boli pripravení na všetko. Nikdy mi však nikto z nich nemohol nahradiť Edwarda. Prešli už tri mesiace, ale neprešla sekunda, kedy by som si na neho nespomenula. Najprv som cítila neopísateľnú bolesť z jeho slov, potom bolesť nahradil hnev, ktorý spôsobil ničenie všetkého, čo sa mi dostalo do rúk. Teraz sa utápam v sebaľútosti. Keby som bola lepšia, možno, keby som bola iná, tak by o mňa stál a neopustil ma. Už som nehľadala chyby v ňom, ale v sebe. Nikdy za rozchodom nie je iba jeden, vždy za tým musia byť dvaja. Ja som premýšľala, kde som urobila chybu, že som si ho nedokázala udržať.

„Emmett, ja tu som tá, ktorá bude rodiť, tak sa upokoj. Dýchaj zhlboka, ako nás to učil Carlisle? Tri dlhé a tri krátke, dýchaj,“ upokojovala som ho a dúfala, že prestane stepovať po miestnosti. Takou rýchlosťou tu vychodí dieru. „A rodiť nebudem, kým tu nebude Sophie, ááá,“ vykríkla som v návale bolesti a s ním trhlo.

„Nekrič, akoby ťa rezali, skoro som dostal infarkt.“

„Chceš si to vymeniť? Vieš, čo je to mať v bruchu niekoľko kilové dieťa, ktoré sa pýta na svet? Nevieš, rada si to s tebou vymením, tak ma neser,“ rozčuľovala som sa, pretože sa nemôže diviť, že tu kričím od bolesti. Dieťa chcelo na svet, ale ja som nemohla rodiť, kým tu nebol Carlisle a Sophie.

Je pravda, že so Sophie som nehovorila skoro dva mesiace, ale mohla si za to sama. Po našom rozhovore, ktorý sme viedli o dva dni na to, čo sme sa vrátili z Volterry, mi povedala všetko. Ako spoznala môjho otca, že jej ponúkol peniaze za to, že ma bude sledovať a jemu donášať informácie. Nevadilo by mi, že pozná môjho otca, alebo na mňa dozerá. Náhodou mi to dosť lichotilo, že sa o mňa môj otec zaujímal po celú dobu, ale mala mi to povedať. No ona mlčala, nič mi nepovedala, to som jej odpustiť nemohla, aspoň nie hneď.  Už sa však na ňu nehnevám, sila nášho priateľstva je oveľa viac ako nejaký hnev. Všetko, čo sme zatiaľ spolu zažili, sa nedalo iba tak zahodiť za hlavu.

„Bella, upokoj sa, ublížiš môjmu synovcovi,“ upokojoval ma Emm, ale malo to opačný efekt. Vždy mal taký dotieravý hlas? Bože, nech aspoň na päť minút zavrie ústa, nemôžem ho počúvať. „Všetko bude v poriadku. Aj Sophie, aj Carlisle tu budú za pár minút.“

„Ja nemám pár minút, maximálne tak pár sekúnd. Za všetko môže tvoj brat, keby si nechal vtáka tam, kde patrí, nemusela som teraz trpieť,“ rozčuľovala som sa a on chvíľu naštvane pozeral a potom sa rozosmial. Vedela som, že v tomto dome je téma Edward zakázaná. Každý trpel jeho neprítomnosťou, i keď si to niektorí nechceli priznať. Emmetta to hnevalo najviac, pretože on jediný s ním prišiel do konfliktu. Nikto ho za to neobviňoval, lebo všetci vedeli dôvod jeho konania.

„No počkaj, raz v celom svojom živote Edward urobil správnu vec a to keď tou svojou včeličkou opelil tvoj kvietok,“ prehlásil úplne vážnym hlasom a uznanlivo si prikyvoval. Keby som nemala tie strašné bolesti, aj sa zasmejem, ale teraz som nemohla. Schmatla som ho za ruku a div, že som mu ju nerozdrvila.                       

„Dieťa chce ísť von,“ zrevala som a stlačila som mu ju ešte silnejšie.

„Nemôžeš, ešte tu nie je Carlisle, nejako ti to upcháme a dieťa ostane pekne dnu, kým nepríde lekár.“ On si naozaj myslí, že on povie nechoď von a dieťa ostane dnu? Prečo sú chlapi takí hlúpi.

„Zavolaj Carlislea a nech ti povie, čo máš robiť. Emmett, okamžiteee,“ skríkla som a on okamžite vytáčal číslo. V návale bolesti som vnímala iba to, že pôrod musí byť prirodzený, lebo cisársky neprichádza do úvahy. Emmett dal hlasný odposluch a robil všetko, čo mu Carlisle kázal.

Po celý čas som sa bála, že moja pôrodná baba odpadne, lebo sa tváril naozaj divne. Stále lamentoval, že od dnes sa bude na Rosalie pozerať inak a že toto je ako z hororového filmu. To som ešte tolerovala, ale keď nazval môjho syna votrelcom, tak to bola moja posledná kvapka. Chcela som to mať za sebou, aby som mu mohla jednu vraziť.

„Bella, už len raz zatlač a budeš to mať za sebou, no tak,“ povzbudzoval ma. Vyzeral, akoby pozeral nejaký zápas v telke. Neviem, ako dlho to celé trvalo, ale keď som v jeho náručí uvidela svojho syna, bola som tou najšťastnejšou osobou na svete. Dokonca aj Emm vyzeral, že keby mohol, rozplače sa od dojatia.

„Nabudúce už nebudem potrebovať asistenciu po telefóne, už to zvládnem sám.“ S týmito slovami mi podával do rúk môj syna.

„Je taký malinký, akoby z oka vypadol svojmu...“ Odmlčala som sa, bolo ťažké si priznať, že toto malé nevinné stvorenie vyzerá úplne ako jeho otec. Ten istý nos, tie ústa, zelené oči, jedine vlásky mal mojej farby. Bolo ich síce iba pár, ale mali moju farbu. Pichlo ma pri srdci pri predstave, že Edward nevie o narodení svojho syna. On tu mal byť, nie Emmett, ale on. On mal byť ten, ktorý ho po prvý raz bude držať v rukách a mal plakať od dojatia.

Nevadí, môj syn bude tým najšťastnejším dieťatkom na svete. Dám mu všetko, čo mu na očiach uvidím. Nič môjmu synovi nebude chýbať, bude mať šťastné detstvo, i keď tu nebude mať svojho otca. Nikdy mu však nebude chýbať mužský vzor, pretože tu sú traja muži, ktorí majú všetko, čo môj syn bude potrebovať. Carlisle ako hlava rodiny bude pre neho autoritou, ktorú bude počúvať. Jasper bude vedieť, ako sa moje dieťa cíti a vždy mu bude bútľavou vŕbou a Emmett? Ten bude priateľom do nepohody. Môj syn bude mať troch otcov, ktoré dieťa sa bude môcť týmto pochváliť? Žiadne.

„Ako sa bude volať?“ spýtal sa šeptom Emmett a ja som konečne vedela, aké meno mu dám. Do dnešného dňa som si nebola istá. Vždy som hovorila, že matka pomenuje svoje dieťa, až keď sa mu zahľadí do tváričky. Podľa mňa prvý pohľad presne prezradí, aké meno sa hodí.

„Eric Anthony Cullen,“ vydýchla som a on sa usmial.

Eric bude po mojom otcovi a Anthony je druhé meno Edwarda. I keď tu nie je, chcem, aby moje dieťa nieslo aj jeho meno. Dokonca môjmu synovi budem o ňom rozprávať, keď o to bude stáť. Nebudem mu klamať a nahovárať, že jeho otec umrel. Bude vedieť pravdu, ja nechcem, aby moje dieťa vyrastalo v klamstve. Klamstvo bolo príčinou nášho rozchodu s Edwardom, pretože keby mi povedal, že si chce užiť, vyhneme sa bolesti. Môjho syna bude viesť k tomu, že s pravdou ďalej zájde. 



A máme bábo. :) Dúfam, že vám nevadí syn. Je to a osobné požiadanie Ivky77. Vydupkala si dieťa a dokonca aj meno. Však, cicuška? :) Čo by som pre teba neurobila. 

Ďakujem za milé komentáre pri predchádzajúcej kapitolke. S radosťou oznamujem fakt, že mám už kapitoly napísané po 31. Hehe. :) 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Femme au masque - 25. kapitola:

 1
08.08.2013 [12:23]

Já doufám, že to bude dřív než za sto let a že Eward něco vymyslí. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. marcela
08.08.2013 [12:14]

A za sto let by mohla být dcera,co ty na to??? Emoticon Emoticon
Nádherná kapitola,jenom se nemůžu dočkat,až uběhne těch sto let. Emoticon Emoticon Emoticon

4. Jana
07.08.2013 [18:56]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

07.08.2013 [16:06]

Ivka77 Emoticon Zlato, ja a vydupkala? No možno som len pekne poprosila. Emoticon Inak viem, že som ti to už komentovala inde, ale poviem to aj tu: krásna kapitola. Šup, pekne píš ďalej. Emoticon

2. DAlice
07.08.2013 [15:12]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

07.08.2013 [14:50]

kiki11Syn mi vůbec nevadí. Emoticon Skvělá kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!