Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Femme au masque - 26. kapitola

Bella 12


Femme au masque - 26. kapitolaSlová bolia, hladia, šepkajú, aká je láska v našich srdciach. Ovinú sa okolo našej mysle, nášho srdca a rozplynú sa na našich perách ako kvapka jarného dažďa. Život je trápenie a úsmev, šťastie a sklamanie, začiatok a koniec.

Edward:

 

Láska dokáže človeka urobiť neskutočne šťastným, naplniť ho energiou, poháňať dopredu, ale aj ubližovať a trápiť dušu. Dokáže nás priviesť do raja alebo naopak na okraj zúfalstva. Vyniesť na vrchol, alebo úplne zničiť. Treba však veriť, že raz sa všetko zmení. Duša je prepojená s telom a telo s dušou. Pokiaľ duša verí, telo začne veriť tiež.

Často sa zatváram do izby, aby som ušiel pred všetkým, ale pred sebou samým ujsť nedokážem. Schúlim sa do klbka ako malý chlapec a vzlykám. Nikdy som si neuvedomil, aké je ťažké plakať bez sĺz, myslel som si, že táto ľudská vlastnosť mi chýbať nebude. Mýlil som sa, chýba mi zo všetkého najviac. Chcel by som roniť potoky sĺz, aby som pomohol uľaviť môjmu srdcu. Nejde to, je zo mňa iba mŕtva schránka, o ktorej sa hovorí, že nemá dušu a srdce. Kto to povedal, bol čistý blázon.

Upír všetko cíti stonásobne viac ako obyčajný človek. Keď som bol človek, nikdy som necítil toľko bolesti ako teraz. Tú neopísateľnú bolesť cítim v celom telom, v každej bunke. Mám chuť kričať bolesťou, plakať hnevom a ukázať všetkým, čo je skutočná bolesť.

Možno moje srdce nebije, ale vždy v ňom je jedna a tá istá osoba. V mojom srdci je Bella a jej obraz. Najviac som sa bál toho, že keď otvorím oči do nového sveta, že si nebudem pamätať jej tvár. Zmýlil som sa, pamätám si ju a je rovnako krásna v mojich predstavách ako v skutočnosti. Pamätám si každú jej malilinkú pehu na nose, každú vrásku, ktorá sa jej kedy vytvorila na čele. Túžil by som ju vidieť teraz, vidieť ju týmito očami, ktoré mám teraz.

Čo asi tak teraz robí, zabudla už snáď na mňa? Koľko je vlastne tomu, čo sme sa videli naposledy? Načo sa tu vlastne hrám, pamätám si to veľmi dobre. Sú to už tri mesiace, presne na deň. Tri dlhé mesiace, keď si vezmete v úvahu, že každý deň má dvadsaťštyri hodín. Predstavíte si, že nemôžete spať, tak je to hrozné. Bežný človek spí v priemere aspoň osem hodín, ja nemôžem zavrieť oči ani na päť minút, aby som nemyslel na nič. Bežný človek si môže zájsť do baru a opiť sa, ja nemôžem ani takto zresetovať hlavu.

Som tu, žijem, i keď som vlastne mŕtvy a s touto bolesťou budem celé roky. Naveky si budem vyčítať a predhadzovať pred oči, čo všetko som jej povedal. Do dnešného dňa nechápem iba jedinú vec. Prečo mi uverila až tak ľahko. Každú voľnú chvíľu, ktorú som strávil po jej boku, som jej hovoril, ako ju milujem. Hovoril som jej, že s ňou chcem stráviť večnosť a stať sa tým, kým je ona. Potom poviem pár viet, ktoré boli ako žeravé uhlíky na mojom srdci a ona mi uverí okamžite.

Uveriť slovám lásky nedokázala, ale krutú a boha pustú lož prijme okamžite. Prečo?! Poznala ma tak málo, že nemohla veriť mojim slovám? Prečo potom neverila hlasu svojho srdca po celý čas, keď som klamal, nikdy som jej nepozrel priamo do očí. A prečo asi. Nedokázal som jej klamať priamo do tváre, preto som sa díval do zeme alebo na Emmetta.

Zmienka môjho brata vyvolala ďalšiu vlnu smútku. Rodina, na ktorú som nikdy nedal dopustiť, sa stala mojim nepriateľom. Môj život bol pestrofarebný, ale všetky farby zmizli a nahradila ich čierňava pohlcujúca celý môj život.

Chcel by som všetko povedať Belle aj mojej rodine, nechcel som, aby im to povedal môj otec. Musím to urobiť ja, ja som im všetkým ublížil a ja musím byť ten, ktorý im povie celú pravdu. Ja budem ten, ktorý bude kľačať pri ich nohách a prosiť o odpustenie.

A prečo to neurobím hneď? Veď mi nikto nezakázal byť s nimi v kontakte. Napíšem Belle list, v ktorom jej vysvetlím všetko a možno to pochopí, je predsa nádej, že mi odpustí. So štipkou nádeje som vyskočil na nohy a prešiel k stolu. Opatrne som sa posadil a vzal do rúk pero. Nikdy som nevedel nájsť vhodné slová, ktoré vyjadrujú city. Nie som básnikom ani rozprávkovým romantikom, ale rozhodol som sa dať na papier všetko, čo cítim. Srdce bude diktovať a ruka písať.

Ale otázkou bolo, ako mám začať. Najhoršie je začať, potom to už pôjde samé. Privrel som viečka a predstavil som si usmiatu Bellinu tvár a začal písať. Zvláštne bolo, že to išlo ľahšie, ako som si predstavoval. Slová sa zo mňa priam sypali.

 

 

Láska moja najdrahšia.

 

Slová bolia, hladia, šepkajú, aká je láska v našich srdciach. Ovinú sa okolo našej mysle, nášho srdca a rozplynú sa na našich perách ako kvapka jarného dažďa. Život je trápenie a úsmev, šťastie a sklamanie, začiatok a koniec.

 

Tak ako som začal v úvode tohto listu, slová bolia a teba moje slová zranili. To je dôvod, prečo ti píšem. Snažil som sa ti napísať už dlhšiu dobu, ale stále som nemal dostatok odvahy. Ani teraz ju nemám, ale musím ti toho povedať veľmi veľa. Nájsť vhodné slová na vyjadrenie všetkých pocitov a najmä ospravedlnenia je nemožné.

Žiadne slová nemôžu, nedokážu ospravedlniť to, čo som ti povedal v deň, keď si opustila Volterru. Potrebujem však tvoje odpustenie, aby som mohol žiť. Je trúfalé od teba niečo žiadať, ale ja sa nenávidím každým dňom viac a viac.

Nahovoril som ti obrovské množstvo bolestivých a klamlivých vecí. Všetko do jedného bola obyčajná lož. Nikdy si pre mňa nebola iba jedna z mnohých, v mojom živote a v mojom srdci je miesto iba pre jednu ženu. Pre teba Bella.

Každým dňom plačem, i keď bez sĺz, ale moje už teraz mŕtve srdce krváca rovnako, ako keby bolo ľudské. Viem, že tým, čo človek stratil, nemá plakať, ale toto nie je môj prípad. Každý deň mám pred očami teba, pri každej padajúcej hviezde si želám, aby som ťa mohol znovu uzrieť. Aspoň raz, na malú – malilinkú chvíľu.

Chcel by som vidieť tvoj úsmev a slnečné lúče dopadajúce na tvoje usmiate pery. Mysľou mi víria slová... Tie slová, ktorými chcem pohladiť naše srdcia. No neviem, či smiem. Neviem, či ich budeš chcieť ešte niekedy počuť. Hovorí sa, že človek pochopí, až keď stratí milovanú osobu. Ja som to však vedel vždy, vždy som vedel, že ťa milujem.

Tiež sa hovorí, že po premene sa city zmenia, je to pravda. Moje sa zmenili, ešte väčšmi sa zosilneli. Neviem, či je to možné, ale milujem ťa omnoho viac ako predtým. Pochopil som, že láska nie sú len slová, láska, to nie sú iba dni strávené spoločne. Láska je to, ak dvaja prekonajú neprekonateľné.

Bells, láska, ja som sa musel zachovať ako úplný hulvát. Musel som ti povedať všetko, čo som povedal. Iba tak som mohol docieliť, aby si na mňa zanevrela. Ak by si vedela skutočný a pravý dôvod môjho konania, nikdy by si mi nedovolila ostať tu a odísť od teba. Bolo to nesprávne, ale zároveň správne rozhodnutie. Aro mi nedal na výber. Buď by vás všetkých bez milosti zabil, alebo nechal žiť. Cenou za váš život si určil môj život vo svojich službách. Čo by si urobila na mojom mieste ty? Hlúpa otázka. To isté čo ja. V ten deň by si konala rovnako, pretože si ma milovala.

Obetovala by si vlastný život a šťastie pre svojich najbližších. Musel som chrániť rodinu a teba. Si pre mňa všetkých, mojim stredom vesmíru. Ak by sa ti niečo stalo, neprežijem to. Musel som konať, prvý raz vo svojom živote som urobil správnu vec. Neľutujem, že som zachránil vaše životy. Ľutujem, že som vás stratil.

Nechcem, aby si si myslela, že ťa týmto listom žiadam o druhú šancu. To by som si nedovolil, pretože som ti sám povedal, aby si žila ďalej a neohliadala sa späť. Ja len chcem, aby si mi skúsila odpustiť. Nie hneď, možno časom, rokmi mi dokážeš odpustiť. A ja budem dúfať, že si šťastná a našla si svoje šťastie.

Dávaj si na seba pozor a niekedy si spomeň na mňa, ja budem na teba myslieť každú chvíľu.

Milujem ťa, Bells.


Navždy tvoj Edward.

 

„Edward, prepáč, že ťa ruším, ale Aro vyžaduje tvoju prítomnosť v sále,“ vyrušil ma Eric, keď vošiel do mojej izby. V týchto dňoch mi tu bol práve Bellin otec najväčšou oporou. Je pravdou, že najprv mi po premene odtrhol všetky končatiny a veľmi dobre sa na tom bavil, ale bola to pomsta,  že som ublížil jeho malému dievčatku. Nedokázal som sa na neho hnevať, lebo som vedel, že si to zaslúžim. Eric nechápal, prečo sa nesprávam ako každý novorodený. Nikoho som nenapadal, bol som krotký ako baránok. Ja som mal o tom vlastnú teóriu. Bolesť a utrpenie, ktoré boli v mojom srdci, boli silnejšie ako upír vo mne.

„Už idem, ale chcel som sa niečo opýtať. Mohla by tento list dostať Bella?“ spýtal som sa ho tak, aby to počuli iba jeho uši a načiahol k nemu ruku.

„Neviem ti to zaručiť, ale pokúsim sa. No mali by sme ísť, vieš, že Aro nerád čaká,“ povzdychol si a ukázal smerom k dverám. Okamžite som bol pri nich, vedel som, že Aro nepresnosť trestá hodinou v Cauisovej mučiarni pod vedením bláznivej beštie Jane. Najhoršie hodiny strávené v mojom živote. Vlastne nie, čo je to hodina fyzickej bolesti oproti celodennej psychickej zo straty milovanej osoby. Nič. Aspoň na tú hodinu som dokázal nemyslieť na ňu, pretože mi v hlave behali rôzne predstavy mučenia Jane.

Vyšli sme z mojej komnaty a smerovali do sály. Pokúšal som sa nasadiť svoju každodennú masku, ktorá sa pomaly, ale isto po kúskoch rozpadala a ukazovala moje pravé ja. To, ktoré nie je silné ako oceľ, odvážne ako lev. Pomaly som im ukazoval moju slabosť, ublíženosť, úzkosť, strach, zlosť, nenávisť a dokonca aj to nepodstatné ako je samota.

Musel som byť silný, potreboval som sa odtiaľto dostať skôr, ako uplynie tých neznesiteľných sto rokov. Prečo práve sto? Nemohol povedať rok? On si vyberie rovno sto. Myslel si, že mu budem k niečomu dobrý, ale zatiaľ to tak vôbec nevyzeralo, práve naopak. Aro prichádzal každým dňom o nervy viac a viac. Proste som nedokázal svoju myseľ sústrediť iba na to, čo chcel a potreboval on.

Mal som trénovať svoj dar, ale pod tlakom som bol iba viac nervózny a nefungovalo to. A vtedy mi to došlo, ak môj dar nedokážem ovládať, ak mu nemôžem byť k úžitku, pošle ma preč. Aspoň som v to dúfal. Zatiaľ ma vždy za to potrestal, ale to mi nevadilo. Cesta k úspechu a k mojej slobode nebude ľahká, to som vedel od samotného začiatku, ale bol som odhodlaný to ustáť. Pre moju lásku urobím všetko, aj keby ma to malo stáť vlastný život, ale aspoň umriem s vedomím, že som sa o to pokúsil.

„Edward, priateľu, som rád, že si sa dostavil. Potrebujeme tu tvoj dar,“ vítal ma s obrovským úsmevom na tvári Aro. Veď tebe ten úsmev zamrzne, keď ti budem k ničomu. To som si však iba myslel, nemohol som mu to povedať. Postavil som sa vedľa Ara, kde som mal svoje čestné miesto, čo sa viacerým nepáčilo. Ani mne, nemal som rád jeho prítomnosť, ale ako sa hovorí: Priateľov si drž blízko a nepriateľov ešte bližšie. Pre Ara som bol cenný, jeho čítanie myšlienok spočívalo v dotyku, ale ja som mohol čítať myšlienky bez toho. Preto som bol jeho zlatým vtáčikom, ktorého i keď trestal, splnil mi každé želanie. Dokonca mi toleroval aj moju stravu, nechcel som sa živiť ľuďmi a on to veľmi dobre vedel. Dovolil mi žiť tak ako žije moja rodina. Na lov som chodil iba v doprovode Erica.

„Ako sa previnil?“ spýtal som sa okamžite, lebo vždy si ma dal zavolať, keď chcel vedieť, čím sa previnil daný upír. Koľko ľudí premenil a ako porušil naše zákony.

„To mi povedz ty, je nemý a Felix sa nám akosi neudržal a trhol mu končatiny ešte skôr, ako som to stihol zistiť. Dúfam, že tentokrát tvoj dar bude k úžitku.“ Posledné slovo zavrčal smerom ku mne. Nemal so mnou viac trpezlivosti. Bolo mi to na smiech. Toľké roky je upírom a nevie, že novorodený upír nie je ľahko ovládateľný? Nie som ako iní, nie som agresívny a nekontrolovateľný, ale ovládať svoj dar stále neviem. Vnímam myšlienky všetkých, s tým nemám problém, ale nedokážem sa sústrediť iba na jedného. S tým mám veľké problémy. Pri Ericovi to funguje stále, on ma k tomu nenúti, pomáha mi trénovať môj dar, ale robí to nenásilnou formou. On však o mojom pláne nevie, nikto to nevie. Viem, že jemu do hlavy Aro nevidí, ale čím menej nás o mojom pláne vie, tým lepšie. Ja naň tiež nemyslím, lebo ak by na to prišiel Aro, je po mne a to doslovne. Tu mi nepomôže ani to, že ma potrebuje.

„Pokúsim sa,“ šepol som a začal sa sústrediť. Prehliadal som každého myseľ v miestnosti, ale všetky myšlienky na mňa kričali. Eric sa modlil, aby môj dar fungoval a aby ma nemusel dávať dokopy týždeň ako minule. Nemohol som zato, že som nevedel, komu myšlienky patrili a povedal som aj to, čo som nemal.

„Už niečo vidíš?“ spýtal sa Aro a netrpezlivo podupkával nohou vedľa mňa. Keby som bol človekom, nepočujem to tak zreteľne, ale toto ma privádzalo do zúrivosti, znepokojovalo ma to. Bolo to otravné, chcel som skríknuť, aby s tým prestal, ale zahryzol som si do jazyka. „Hovor všetko, čo počuješ, keď máš problém zamerať sa len na jeho myšlienky,“ rozkázal a ja som po prvý raz splnil jeho želanie s obrovskou radosťou. Prikývol som a v duchu sa usmial od ucha k uchu.

„Prečo stále nosí tie biele silonky, je síce vekom dieťa, ale rozumovo je ako stará ženská. Mala by sa podľa toho obliekať. Ale napriek tomu sú jej nohy dokonalé,“ povedal som a v sále sa ozval výbuch smiechu. Jedine Aro, Jane a Demetri sa nesmiali. Kmital som očami po každom jednom a čakal, čo sa stane. Nič... Sakra...

„Ďalej,“ skríkol nahnevane Aro a ja som v mysliach hľadal niečo, čo by jeho hnev ešte viac vystupňovalo. Vedel som, že on berie Jane a Aleca ako svoje vlastné deti. Na nich dvoch nikto nemohol ani len krivo pozrieť, Aro bol schopný každého bez milosti zabiť. Oni dvaja jediní neboli pripútaní k Volterre, Aro ich chcel tu mať dobrovoľne a podarilo sa.

„Dúfam, že nepozerá aj do mojej hlavy. Ak by Aro zistil, že som včera bol za Sulpiciou... Nechcem na to ani pomyslieť. Sakra, myslím na to a on na mňa pozerá.“ Toto bolo presne to, čo som potreboval nájsť v nejakej mysli. Ale komu tá myseľ patrila, ostalo záhadou aj pre mňa. Sulpicia je totiž Arova manželka, nikto k nej nemá prístup. Ani ja som ju ešte nevidel, stále je zatvorená vo svojej komnate a dokonca ani nejedáva v sále ako ostatní. Ona sa kŕmi vo vlastnej komnate. Nosia jej tam tých najlahodnejších ľudí.

„Všetci vypadnite a ty, Edward, pôjdeš s Jane,“ zreval po nás a všetci sa okamžite vytratili. Nikto nechcel ostať teraz v jeho blízkosti. Ja by som radšej ostal s ním, ako šiel s Jane. Vedel som, čo ma čaká. Hodiny a hodiny neutíchajúcej bolesti. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Femme au masque - 26. kapitola:

 1
8. Pegi
14.08.2013 [15:00]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. Jana
10.08.2013 [10:33]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

09.08.2013 [18:52]

To jsem zvědavá, jestli Bella ten list dostane. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. marcela
09.08.2013 [18:48]

Modlím se,aby to Bella pochopila a přijela si pro něj. Emoticon Emoticon
Nádherná kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon

09.08.2013 [15:37]

kiki11Skvělá kapitola. Snad mu Bella odpustí. Emoticon Těším se na další kapitolu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Seb
09.08.2013 [15:21]

Píšeš krásně a tuhle kapitolu miluju. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Izza
09.08.2013 [15:12]

Nadhera konecne rychlo prosim dalsiu ^^ :3 *__* <3 ))*

1. DAlice
09.08.2013 [14:40]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!