Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý začiatok Emmetta McCarty Cullena - 6. kapitola

22.09.2010 (07:00) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 712×

6. kapitola

V tichosti som pozoroval spiaceho Patrika a pred ústami som mal vankúš, aby som sa nerozosmial. Z úst mu vytekala slinka a pri ústach mal pavúka.
Viem si predstaviť, čo by vystrájal, keby sa teraz zobudil. Po včerajšku mi je to obzvlášť jasné. Práve preto som dúfal, že sa nezobudí...
Začínalo svitať a ja som si vankúš pritlačil na ústa ešte bližšie, začínal sa vrtieť, o chvíľu sa zobudí... To bude ako poplašná siréna.
Otvoril oči.
„Áááááááááááááááááá!“ skríkol, nie, zapišťal krikom, ktorý trhá uši. Vankúš mi vypadol z rúk a jeho krik sa náhle miešal s mojím smiechom.
„Ty si to vedel! Videl si ho!“ rozvrieskal sa akonáhle prestal pišťať. Bol vytočený do nepríčetnosti a jeho tvár naberala bordový odtieň.
Len som pokýval hlavou, že hej.
„Ja to predýcham, predýcham to,“ šepkal si a smeroval do kúpeľne.
Chcel som ho zastaviť, prisahám, že som chcel... Nedal mi šancu niečo povedať, hneď ma stopol. Vedel som čo bude nasledovať, na to nemusím byť ani Alice. Vošiel tam a spustil ďalší sirénový škrekot.
Vybehol z kúpeľne a skočil mi na ruky.
„Emmett!!!“ Vystrašený hlások mu poskočil ešte vyššie.
„Áno?“ spýtal som sa ho a posadil vedľa seba na gauč. Držal sa mojej ruky ako kliešť.
„Oni sú všade,“ šepkal. Ako z hororu...
„Kto je všade?“ spýtal som sa ho tiež pošepky, nebudem narušovať tú hororovú situáciu, kde som najhororovejším prvkom ja, aj keď o tom ešte netuší.
„Oni. Tie chlpaté príšery s nadmerným počtom končatín.“ Stále šepkal a ukazoval prstom na poodchýlene dvere do kúpeľne.
„Jáj, ty myslíš pavúky!“
„Pššššt, nevyslovuj to nahlas,“ stále šepkal.
„Prečo?“
„Oni ťa môžu počuť. A potom sa na nás vrhnú a zožerú nás.“ Na poslednej slabike sa mu zlomil hlas a vyslovil ju strašne priškrtene.
„Patrik, pozri sa na to z toho lepšieho hľadiska. Čím skôr tam vojdeš, tým skôr sa umyješ. A čím skôr sa umyješ, tým skôr môžeme odísť a už nikdy sa k tým strašným príšerám nevrátiť,“ predostrel som mu najlepšiu možnosť.
Chvíľu nad tým uvažoval, pričom sa mu na tvári striedali rôzne výrazy.
„No dobre, ale ideš tam so mnou, sám tam viac nevkročím,“ vyhlásil nakoniec. Uškrnul som sa naňho, postavil sa a šiel do kúpeľne.
„Počkaj!“ zapišťal, keď som ho tam nechal samého.

...

„Nie, sivá ti sekne viac,“ nenechal sa odbiť, v už spomínanom superkmarkete Tesco, pri výbere košele na večer. Rozhodli sme sa ísť do baru. Normálneho, bude sranda. Z Patrika sa odrazu vykľul odborník na módu a všetko po čom som siahol ja, okomentoval veľmi “pekným“ komentárom. Po asi pätnástich minútach som to vzdal, že mi má niečo vybrať on, veď je gay...
„Fajn, tak vezmeme túto.“
„Dobre,“ rozžiaril sa. „Ešte nohavice.“ Asi štvrtýkrát si ma poobzeral a presunul sa k vedľajšiemu regálu.
Prehrabával sa v ňom, až vybral obyčajné čierne jeansy.
„Tie by ti mohli sadnúť.“
Vzal som mu nohavice z ruky. „Teraz si na rade ty, čo si oblieka gay, keď si chce vyraziť?“ Bez slov ma obišiel. Vybral si obyčajnú fialovú košeľu, ktorá v podstate vyzerala normálne a fialová je celkom v pohode farba... Doplnil to úzkymi, sivými jeansami. Priblížil si to k sebe.
„Hm?“ spýtal sa.
„V pohode.“
„Fajn, daj to sem,“ bral mi veci z ruky a mieril k pokladni. V strede cesty sa zastavil a otočil sa.
„Čo sa stalo?“ spýtal som sa ho.
„Zabudol som žiletky!“ pleskol sa po čele.
„Čo?“ Zdalo sa mi, že som zle počul, žiletky? Na čo sú jemu žiletky?!
„Ži–let–ky,“ vyslabikoval mi.
„Ja som pochopil, ale načo ti sú žiletky?“
„Vieš ako dlho som si neholil nohy? Keď chcem niekde večer ísť, musím byť zasa v normále,“ vysvetľoval mi, akoby som bol nanajvýš nechápavý. Ja som ešte taký problém neriešil, takže...
„Okej, počkám ťa tu.“
Otočil sa, niekde odbehol a o chvíľu bol späť. Veci mi zasa schmatol a šiel k pokladni. Tam som vybral kreditku, predavačka si nás všeliako poobzerala, až sa jej na tvári objavil pobavený úsmev, zaplatili a hajde preč...

S troma taškami sme šli do mesta, kde sme mali v pláne, vybrať nejaký normálny hotel. Aspoň na dnešný večer. Nehovoriac o tom, žeby sa šiklo auto...
Objavili sme celkom slušný hotel pri centre. Zasa sme vzali jednu izbu.
„Okej, idem do kúpeľne,“ zahlásil Patrik.
„Počuj, Patrik, tak som rozmýšľal, že by sa nám zišlo auto.“
„Auto?“ spýtal sa prekvapene.
„No, to také plechové na štyroch kolesách,“ vysvetlil som mu.
„Ja viem, čo je auto! No načo nám, prosím ťa, bude auto?“
„No, čo keď niekde budeme chcieť ísť?“
„Existujú autobusy a predstav si, že dokonca aj vlaky. Žiadne auto nebude, veď ešte ani neviem kam pôjdeme.“ Týmto asi ukončil tému, lebo sa zavrel v kúpeľni.
„Do večera som späť!“ zakričal som za ním. Z dverí vykukla už len jeho hlava.
„Kde ideš?“
„Aspoň sa pozrieť na tie autá.“ A zájdem na nejaký rýchly lov, okrem toho, vážne tu nechcem byť, keď sa s tou jeho žiletkou poreže, čo sa veľmi pravdepodobne stane...
„Fajn, tak ahoj.“ Znova zavrel dvere a už bolo počuť, len tečúcu vodu.

Vyšiel som z hotela a čo najrýchlejším ľudským krokom smeroval von z mesta, za mestom sa rozbehnem už normálne. Nerád som to priznával, ale hrdlo ma už pekelne pálilo. Naposledy som bol na love ešte predtým, než som odišiel. Hneď za mestom som vbehol do lesa a nechal inštinkty nech pracujú za mňa.
„Medvede boli obzvlášť agresívne.“ V hlave mi zaznela jedna z Rosaliných viet.
Rosalie, čo asi teraz robí? Už sa cez to preniesla a začala ma preklínať, alebo ešte nie? A ostatní?
Stopol som akékoľvek myšlienky na môj život predtým. Potriasol som hlavou v nádeji, že z nej dostanem všetko, čo bolo predtým...

Odlovil som si svoje na uhasenie smädu a šiel späť do mesta. Keď mi zakázal akékoľvek auto kúpiť, tak si ich aspoň poobzerám.
Skoro som slintal nad tou krásou, ale nechcel som ho rozčúliť ešte väčšmi, tak som fakt ostal len pri pozorovaní a zakázal som si vojsť, to by som už najskôr podpisoval nejakú zmluvu o kúpe.Mať teraz také krásne, luxusné a rýchle autíčko... No nič, už je skoro tma, Patrik bude šalieť, kde som.
S ľútosťou som sa otočil a vracal sa späť do hotela.

„Kde si toľko trčal?“ Vrelé privítanie.
„Nie je to jedno? Už som predsa tu. Si hotový?“
„Hej. Môžeme ísť?“ Utieral si dlane do nohavíc a prešľapoval na mieste.
„Si nervózny?“ zasmial som sa.
„Trochu,“ priznal so sklonenou hlavou.
„Bude to super, uvidíš. Idem sa prezliecť a môžeme ísť.“

V bare bolo plno, bola sobota. Praskal vo švíkoch, všade sa točilo kopu mladých ľudí.
S Patrikom sme si sadli za bar, kde som sebe objednal už ani neviem čo, no Patrik začal zhurta... Vodka.
Ako začal, tak aj pokračoval...

Zhrnutie MirushQka / DarkPassion

7. kapitola

Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý začiatok Emmetta McCarty Cullena - 6. kapitola: