Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 21. kapitola

08.03.2012 (17:00) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2169×

Bella:

Prípravy na svadbu už boli v plnom prúde. Lepšie povedané, Alice bola už v plnom prúde. Dokonca nám s Edwardom zakázala sa do svadby stretávať. Na chvíľu sme boli proti, ale Alice netreba odporovať. Najhoršie bolo to povedať Charliemu. Neveril tomu, že sa chceme vziať aj keď nie som tehotná. Renée to brala dobre. Chcela len, aby som bola šťastná.

Dnes som mala ísť na skúšku šiat. A podľa Alice tam môžeme byť aj celý deň. Vážne sa teším na celý deň strávený skúšaním šiat a následným hodnotením Alice.

Ráno som sa zobudila vyspaná do ružova, čo bolo ťažké na to, že som bola bez Edwarda. Alice som mala čakať o siedmej pred mojím domom. Obliekla som sa a dokonca sa aj naraňajkovala. Mala som dobrú náladu. Keď som vyšla pred dom, už tam stálo žlté Porsche. Išla som si sadnúť, keď som si zrazu všimla blonďavej hlavy na zadnom sedadle. Rosalie. A je po dobrej nálade. Vošla som do auta a obidve som pozdravila.

O chvíľu sme zastavili pred obchodom. Podľa Alice to bol luxusný obchod. Teda, ona najskôr chcela, aby som si ich nechala svoje šaty ušiť, ale to sa mi už zdalo veľa. Keď sme vošli, ostala som zarazene stáť. Bolo to veľké ako náš dom, keď nie väčšie a bol plný šiat. Teraz som zistila, že Alice neklamala, keď hovorila, že tu môžeme stráviť aj celý deň.

„Prestaň tak vyjavene stáť. Vyzeráš ako by si išla na porážku,“ povedala Alice a už mi podávala pätoro šiat, ktoré si práve všimla.

„Choď si ich vyskúšať. Tam sú kabínky.“ Ukázala mi smer a ja som si zobrala šaty. Vošla som do kabínky a vybrala prvé šaty. Boli pekné, úzke a na ramienka, ale neboli pre mňa. Aj keď neviem, či pre mňa sa dajú nejaké nájsť. Predsa som len niekoľko kíl schudla, takže všetky na mne budú visieť.

Pozrela som sa na seba v zrkadle. Vážne to chcem? Nie, nechcem. Ale chcem Edwarda, takže to budem musieť pretrpieť. Niektorý ľudia majú rok na to, aby sa s tou myšlienkou vyrovnali, ale ja mám iba dva týždne, ale môžem si za to sama. Ja som si ten dátum vybrala. Obliekla som si šaty a vyšla z kabínky. Alice sa na mňa pozrela zakrútila hlavou.

„Nechaj ju. Ona si má vybrať, ktoré šaty chce, nie ty,“ ozvala sa Rosalie. Alice prekrútila očami.

„No, Bella, chceš tieto šaty?“ opýtala sa ma. Mala som chuť povedať áno, aby som to peklo už od začiatku zastavila a za to, že sa ma Rosalie zastala, ale úprimne sa ani mne tieto šaty nepáčili. Alice sa na mňa pozerala s prižmúrenými očami a ja som zakývala hlavou, že nie. Ona sa víťazoslávne usmiala a ja som znova zašla do kabínky.

Už sme tu boli dlhé štyri hodiny a Alice nevyzerala na to, že by chcela skončiť. Prezliekla som si snáď už aj päťdesiat šiat a stále sme nenašli tie pravé.

Keďže už som bola hladná, tak mi Alice sľúbila, že po posledných šatách sa pôjdeme najesť. Posledné šaty boli nádherné, ale či tak budú vyzerať aj na mne – pomyslela som si. Obliekla som si ich a šokovane sa pozerala do zrkadla. Vedela som, že som ich už našla. Dokonca som sa kvôli nim začala tešiť na svadbu. Strašne sa mi páčili. Robili mi štíhly driek a väčšie prsia. Hore boli úzke a dole rozšírené. Vyzerali ako pre princeznú. Mali len mierne zdobenie a to sa mi na nich páčilo. Boli dokonalé. Začala som rozmýšľať, či sa v nich budem Edwardovi páčiť, ale to bude snáď jedno, keď ich bude zo mňa trhať.

Vyšla som a dievčatá ma v nemom úžase pozorovali. Ja som ich s úsmevom na perách sledovala. Ako som pozorovala Alice, hneď som vedela, že si myslí to čo ja.

„To sú tie pravé,“ povedala a ja som sa na ňu usmiala. Otočila som sa vyzliekla ich. Kúpili sme ich a išli si sadnúť do reštaurácie. Ja som si objednala a začali sme sa rozprávať.

„Bella, keď sa vrátime, pomôžeš mi s pozvánkami?“ opýtala sa ma Alice. Ja som je prikývla.

„Dobre, tak potom sa u teba zastavím.“

Keď som bola doma, zavesila som si svoje šaty na dvere, sadla si na posteľ a pozorovala ich. Pred dvoma mesiacmi som nastupovala na vysokú a chcela som na Edwarda zabudnúť. A teraz? Teraz sa zaňho vydávam. Vtedy by som si ani nepomyslela, že ho dokážem pozdraviť, nie si ho ešte vziať. Znova som sa pozrela na moje svadobné šaty. Už som sa nesmierne tešila na Edwardov výraz, keď v nich pôjdem k oltáru. Strašne mi chýbal, ale on bol staromódny a keď nás Alice presviedčala, aby sme sa stretli až pri oltári, veľmi neprotestoval.

Zrazu som započula buchot na moje okno. Postavila som sa a pozrela sa. Dolu stál Edward a hádzal mi do okna kamienky. Musela som sa zasmiať. Bolo to tak normálne. Otvorila som okno a vystrčila hlavu.

„Čo tu chceš? Alice ťa zabije, vieš to?“ oznámila som mu. On sa len na mňa usmial.

„Alice povedala, že sa k tebe nemám približovať, ale ja som od teba dosť ďaleko,“ povedal mi. Ja som sa rozosmiala.

„To nedáva logiku.“ Na chvíľu sa nad mojimi slovami zamyslel, ale potom len mykol plecami.

„Prečo si prišiel?“ opýtala som sa ho.

„Pretože som to už bez teba nemohol vydržať a preto, že som ti prišiel povedať, že ťa milujem.“ Usmial sa na mňa a vtom sme obidvaja začuli zvuk pneumatík pred mojím domom. Keď som sa pozrela dolu, Edwarda už nebolo. Akoby už nevedel, že Alice to už vie. Keď už si dal tú námahu, aby porušil jej zákaz, tak mohol rovno ísť za mnou hore. Niekedy som si myslela, že Edward nerozmýšľa. A asi som mala aj pravdu.

Alice bez pozvania vošla do domu a ja som sa rozhodla ísť za ňou. Sadla si do obývačky a ja som ju pozdravila. Najprv som si išla do kuchyne na niečo pod zub a potom som si k nej prisadla.

Prekvapovalo ma, ako mi pred svadbou začalo chutiť. Pred týždňom som v sebe nič neudržala a teraz som jedla až príliš. Len dúfam, že do svadby nepriberiem. Alice by ma zabila, keby som sa nezmestila do šiat. Chvíľu Alice niečo písala a ja som ju len sledovala. V podstate tu bola len preto, aby som jej nadiktovala svoj zoznam hostí a ona urobí zbytok. Alice sa na mňa pozrela.

„Aby si si nemyslela, Edward za toto ešte zaplatí.“ Zasmiala sa.

„Neboj, bude kmitať okolo príprav,“ podotkla.

„On za to nemôže,“ hlesla som, aj keď som vedela, že to nebude mať žiadni účinok. Hold, Edward si za to mohol sám.

„Tak, koho tam chceš? Určite tvojich rodičov. A chceš pozvať aj niekoho z tvojich bývalých spolužiakov?“ Zamyslela som nad tým. Určite by som ich tam chcela, ale čo si o mne pomyslia, keď som ho ešte prednedávnom nenávidela a teraz si ho beriem.

„Áno,“ povedala som. Alice si niečo zapísala a znova sa na mňa pozrela. Koho ešte poznám? Jacob. Mám ho pozvať? Naposledy som sa s ním nadobro rozlúčila, asi by som ho nemala pozvať. Ale Jacob mi dosť pomohol.

„Mala by som pozvať aj Jacoba?“ opýtala som sa Alice. Ona mykla plecami.

„Ja neviem. Pozvi ho, aj tak nepríde,“ povedala mi. Síce mala pravdu, ale bolo by hlúpe ho pozvať na svadbu. Veď Edwarda nenávidí a dal to aj dosť najavo.

„Áno, pozvem aj Jacoba,“ rozhodla som sa nakoniec.

20. kapitola - 22. kapitola

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 21. kapitola: