Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 20. kapitola

04.03.2012 (17:15) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 2394×

Bella:

Keď som vošla do domu, Edward sedel na gauči a robil zo seba veľké neviniatko. Ostatní stáli medzi dverami a nechápavo nás sledovali. Vykročila som k Edwardovi sadla si k nemu.

„Tak som sa dozvedela, že sa vraj berieme.“ Usmiala som sa. Pri dverách som počula hurónsky smiech.

„Ona ti povedala nie a ty si tu vymýšľaš takéto rozprávky,“ povedal Emmett. Počula som ako mu niekto dal po hlave, ale nechcela som sa otáčať. Edward sa postavil a mňa zobral so sebou.

„Poď, musíme ísť k tomu doktorovi. V aute sa porozprávame.“ Zobral ma za ruku a vliekol ma von. Ja som sa na tom dobre bavila a, samozrejme, aj Emmett.

„A potom sa ešte vrátite?“ opýtala sa Rosalie a mne padla sánka. Povedala to vážne milo a ako by v to vážne dúfala. Edward sa na ňu otočil, zatiaľ čo mne otváral dvere od auta.

„Áno, ešte sa vrátime, Rose. A s tebou si to vybavím. To si píš.“ Pozrel sa na Emmetta s privretými očami a tiež nastúpil do auta. Ostatným som len zakývala. Hneď ako sme boli mimo dosahu, som sa naňho otočila.

„Čo to malo znamenať?“ Nechápavo som naňho hľadela.

„Prepáč. Ja len... Keby si počula Alice, aká bola nadšená, keď som jej to povedal a aj ostatní. A ešte stále som dúfal, že povieš...“

„Áno,“ povedala som s úsmevom. Edward len smutne prikývol a pozeral sa na cestu. Asi nepochopil, že som práve súhlasila s jeho ponukou na sobáš. Podľa toho ako to vyzerá a ako mi povedal pred nedávnom doktor, mi zostáva niekoľko mesiacov a ja si z nich chcem pamätať tie najkrajšie spomienky. Chvíľu som sa nemo pozerala na Edwarda a smiala sa. On sa na mňa zmätene pozrel, potom na mňa vyvalil oči a prudko zabrzdil. Skoro som vypadla zo sedadla.

„Počkať, ty si povedala áno?“ Znova som sa rozosmiala a prikývla. Vtom ma Edward pobozkal. Potom sa odtiahol, zobral moju tvár do jeho rúk a pozeral sa mi priamo do očí.

„Ďakujem.“ Jemne ma pobozkal na pery.

„Edward, už meškáme,“ povedala som, aj keď som dúfala, že ma bude ignorovať. Ale on sa pozrel na hodinky a rýchlo šliapol na plyn.

Edwarda som ledva presvedčila, aby ostal vonku. Nechcela som, aby tam išiel so mnou a videl to. Síce sa tam aj tak nemôže, ale on by podplatil aj diabla, aby tam mohol. Tentokrát som tam nebola dlho. Doktor mi len pripomenul známe fakty. Tabletky mi nezabrali tak ako mali a preto som teraz na tom tak zle. Odteraz budem musieť pravidelne chodiť na chemoterapie. Ako to vidím, budeme musieť urýchliť aj svadbu a aj premenu. Doktor mi ešte povedal, teda odporučil, že mám jesť tekutú stravu. Musím niečo pribrať a takto budem mať aspoň na začiatok nejakú výživu. Chcem vyzerať v svadobných šatách dobre. Keď som si na to spomenula, objavil sa mi úsmev na perách. Vyšla som a Edward sa v okamžiku postavil a bol pri mne.

„Prosím ťa, správaj sa ako človek.“ Usmiala som sa, ale on zachoval chladnú tvár.

„Tak ako?“ opýtal sa ma. Nechcela som mu klamať, ale teraz som mu nechcela nič hovoriť.

„Potom ti poviem. Doma. Ale upozorňujem ťa, že svadba bude musieť byť asi rýchlo.“ Pozrela som sa naňho, ale on sa na mňa len vyľakane pozeral. Zobrala som ho za ruku a ťahala k autu. Edward mi otvoril dvere, ale ani neprehovoril. Dúfam, že to, čo som povedala, nezobral moc vážne. Naštartoval a vyrazili sme.

„Ako to povieme ostatným, keď si myslia, že žiadna svadba nebude?“ Konečne sa mi podarilo mu vyčarovať úsmev na perách.

„Keď sa to Alice dozvie... a Emmett. Tomu to ešte spočítam.“ Zasmial sa, ale potom sa na mňa vážne pozrel.

„Doma sa porozprávame o prípravách, ale myslím, že Alice to zvládne za chvíľu. A dohodneme aj dátum premeny.“ Usmial sa na mňa a ja som len prikývla. Keď sme zastali, Edward mi otvoril dvere a vyrazili sme k domu. Vošli sme a všetci sedeli v obývačke a sledovali nejaký film. Potom Emmett zbadal Edwarda a schoval sa za Rosalie. Ja som sa začala smiať a s Edwardom sme prišli k nim.

„Mohli by ste nám venovať pozornosť?“ opýtal sa. Všetci sa akoby na rozkaz pozreli na nás a Alice začala pišťať a tlieskať rukami ako malé decko. Samozrejme, ona už vedela o čo ide. Edward sa na ňu pozrel.

„Alice, prosím ťa," povedal Edward a ona ihneď prestala a robila akoby nič, ale ostatným už došlo o čo ide.

„Budeme sa brať.“ Už som to nevydržala a povedala som to za Edwarda. Všetci sa postavili a začali nám gratulovať. Teda Alice nás začala objímať a mne skoro vyrazila dych. Potom sme sa posadili.

„Mali by sme všetko dohodnúť. A aj premenu.“ Keď to Edward povedal, všetci sa zatvárili vážne.

„Dobre, tak aký chcete dátum?“ opýtal sa nás Carlisle. Pozrela som sa na Edwarda, ale ten vyzeral rovnako zmätene ako ja.

„Čo najskôr,“ povedala som nakoniec ja.

„Neboj, ja všetko zariadim do mesiaca,“ povedala Alice a ja som si zakusla do pery a pozrela na Edwarda, ale ten vyzeral akoby mu to nevadilo, ale mne áno.

„Ja som skôr dúfala asi tak za dva týždne.“ Alice na mňa vyvalila oči a potom začala v duchu počítať.

„No dobre. Možno by sa to dalo zvládnuť, ale ostatní sa budú musieť tiež zapojiť.“ Spokojne som sa na ňu usmiala.

„Tak, a premena bude po svadbe? Nie je to nejako skoro?“ opýtala sa Rosalie. Edward sa na mňa pozrel.

„Ja som myslela... teda skôr po svadobnej ceste,“ povedala som. Emmett sa začal smiať a Edward prekrútil očami.

„Takže ty takto, čo?“ Rosalie ho udrela do pleca, na čo som sa rozosmiala zase ja.

„No, vy tu zatiaľ dohodnite detaily a my pôjdeme,“ povedal Edward a zobral ma za ruku. Autom sme išli mlčky a ja som nevedela prečo.

„Edward, povedala som niečo?“ Nechápavo som sa naňho pozrela a on zastavil pred mojím domom.

„Bella, čo očakávaš od svadobnej noci?“ Ja som sa trochu začervenela.

„Čo také, Edward?“ povedala som ironicky. On si vzdychol a pohľad uprel na predné sklo.

„Vieš, Bella, nemohli by sme počkať až po premene? Nemuseli by sme sa báť, že ti ublížim.“ Otočil sa na mňa a čakal na odpoveď.

„Edward, ty si mi hovoril o novorodených a vtedy budem myslieť len na krv. Chcem to ešte za svojho ľudského života. Viem, že aj ty to chceš.“ Edward sa na mňa ľútostivo pozrel a ja som vedela čo odpovie, ale nechcela som to počuť. Pobozkala som ho otvorila si dvere.

„Zajtra sa o tom porozprávame. Teraz sa chcem vyspať.“ Len prikývol a ja som vedela, že dnešnú noc strávim sama.

Edward:

Naštartoval som auto a odišiel. Nechcel som sa s ňou vyspať. Teda nie, že by som nechcel, ale môžem ju zabiť. To nechápe? Všetko by bolo k ničomu. Zabil by som si manželku počas svadobnej cesty.

V niečom mala pravdu. Aj ja som to chcel počas jej ľudského života. Bál som sa toho po premene. Čo ak ma už nebude milovať? Poznal som to na sebe. Po premene máme iné pocity, myšlienky aj nálady, ako keď sme boli ľudia. Aj Carlisle mi to potvrdil. Niektoré vlastnosti, ktoré sme mali za ľudského života zastreté, sa prejavia a naopak. Ja som chcel ísť do armády a bojovať za vlasť. Mal som rád bitky a vojny. A teraz mám na to iný názor. Viem, že to nie je najlepší príklad, ale napríklad, keď som bol človek a niekto na ulici znásilňoval ženu, išiel som len okolo a robil sa, že to nevidím. Pomyslel som si, že aj tak by som tomu nezabránil, len by ma zmlátili alebo zabili. Ale teraz som iný. Určite by som len tak neprešiel okolo. Možno je to tým, že teraz som upír a oni by na mňa len tak nemali, ale predsa... Čo keď ma Bella viac nebude milovať? Mám jej želanie splniť alebo staviť na to, že ma bude milovať aj potom?

19. kapitola - 21. kapitola

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 20. kapitola: