Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhá hviezda napravo a potom až do... - 8. kapitola

22.09.2012 (15:30) • • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1421×

Pohľad Edwarda:

Áno, len vo filmoch! Chce Wadea? Bude ho mať! A nie, rozhodne nemyslím toho zo seriálu!

Keď som sa zamestnal v tomto ústave, rozhodne som nepredpokladal, že tu stretnem niekoho, ako je Bella. Nikdy nevyzerala nijak choro, ani jej diagnózu som nevedel určiť, v čom som nebol sám. Zdalo sa mi, že jediná jej chyba bola v tom, že všetko prekrútila na Petra Pana, a ak sa malo pozerať niečo v telke, bola to rozprávka práve s týmto aktérom v hlavnej úlohe.

Časom ale aj to prestávalo, čo som pravdaže prikladal môjmu nevšednému záujmu a tráveniu množstva voľného času hlavne s ňou. Chcel som, aby sa mohla poriadne zaradiť do spoločnosti a aby na nej nikto nezistil, že niekedy mala takéto problémy. Aspoň to bol dôvod, ktorý som mal vždy v hlave, keď som po záverečnej išiel za ňou s čipsami a odhodlaním pozrieť si ešte raz toho trápneho škriatka, ktorý aj tak na konci nenájde svoje šťastie, nech si hovorí čokoľvek. Vlastne tá rozprávka môže byť metaforou napríklad na rozdielne spoločenské vrstvy, alebo priateľstvo, ktoré napríklad malo len jedného skutočného a toho druhého imaginárnaho priateľa.

Keď som s ňou začal mal som priateľku a dlhoročný vzťah, no keď som spoznal túto moju pacientku, nevysvetliteľne som ju začal s Miriam prirovnávať. Bella bola len dieťa, no i tak sa mi zdalo, že každý jeden aspekt vyhrala.

S Miriam sme sa poznali od strednej a bola to jedna z tých kráľovien školy, kapitánka roztlieskavačiek, kráľovná každého večierka, aký za tie roky škola organizovala a keď sme odišli zo strednej, pravdaže sa zapájala do rôznych charitatívnych organizácií a mnoha ďalšieho. Bol to jednoducho anjel a nikdy som nestretol niekoho, kto by sa jej vyrovnal, no až do toho osudového dňa, keď som vtrhol do tejto izby v kostýme Petra Pana, ktorý mi bol mimochodom malý, keďže asi nikto nerátal s tým, že si príde dospelý chlap požičať kostým, ktorý zahŕňa pančucháče. Kým som nevyslovil čo chcem, predavačka so mnou dokonca flirtovala, ale keď sa dopočula, čo sa hodlám na seba navliecť, stiahla sa a už žiadny výpad. Čo by pravdaže nebol žiadny problém, ak by som potom nemusel počúvať o tom, aká je ma škoda, že kopem za iný tým.

Teraz myslím to s tým, že som poloupír a čítam myšlienky, áno, mal som to šťastie, že nejaký upír dostal chuť na jednu slúžku a rozhodne teraz nemyslím jej krv. Nejako som sa dostal do sirotinca, kde za mnou volali aj vyháňača diabla a to nielen kvôli tomu, že som rástol oveľa rýchlejšie, ako bolo normálne, ale aj preto, že ma našli na mŕtvom tele mojej matky, ako na ňu hľadím, pričom som neplakal, no a keďže mala rozrezané brucho, došli k záveru, že som diabol, ktorý sa tak dostal z tela matky a bla bla bla... Nič, čo by ste chceli počúvať, jediné na tom dôležité je to, že do dospelosti sa o mňa staral istý Carlisle Cullen, ktorý sa už postaral o niekoľko mne rovnakých. A najväčším prekliatím na tom bolo to, že som musel čítať myšlienky a nielen tie obyčajné, ale aj tie chlípne od ľahkých žien či od vrahov, deprimujúce pocity a všetko, čoho sú normálni ľudia uchránení.

V tom bola Bella taktiež jedinečná, akoby nemyslela, i za celé hodiny, pokúšania sa dostať cez tú bariéru som ničoho nedosiahol, len pri nej som po prvý krát zažil to oslobodzujúce ticho, lebo ak som sa sústredil na ňu, ostatné otravné hlasy utíchli úplne, alebo sa aspoň stratili do pozadia.   

To je jeden z dôvodov, prečo som poslal Miriam k vode, jednoducho, ak máte obľúbenú značku syra a zrazu objavíte niečo stokrát lepšie, neostanete pri tom starom. Viem, je to odporné prirovnanie, keďže sa rozprávame o ľudskej bytosti, ale je to tak.

Bella, bohužiaľ, nebola výnimočná len v tomto. Ani po prečítaní milión sonetov od Shakespeara a ďalších velikánov, ba aj obyčajných pouličných umelcov som nedokázal vyjadriť, čo sa vo mne dialo, keď som bol s ňou. Je tak spontánna a nepoškvrnená tými svinstvami, ktoré sa vonku dejú, no i tak v jej očiach vidno, akoby na pleciach nosila ťarchu celého sveta. Ani neviem ako a omotala si ma celkom okolo prsta, ak by o desiatej povedala, že chce flambované palacinky, doniesol by som ich ešte teplé, aj keby som sa mal podpáliť pri ich výrobe. Ak by naznačila, že pod posteľou má sedemhlavého draka, zabil by som ho, aj keby som pred ňou mal zahrať divadielko, už som pre ňu robil horšie veci, takže to, že sa strápnim, som mal v paži.

Takže keď ma požiadala o tú párty, jednoducho som jej nemohol povedať nie. To som však nevedel, čo sa z toho vykľuje. Pretože nech to myslela akokoľvek dobre, nechala ma napospas tým vyumelkovaným bárbínám a ona sa olizovala s tým úchylom, ktorému by som najradšej zmaľoval fasádu, keď som videl, ako sa mu to páči a ako ho vzrušuje to, ako sa jej dotýka. Mojej Belly! Mojej! Nie, nezmaľoval by som mu fasádu, rovno by som ho zabil, nadržanca jedného. Jediné, vďaka čomu som to nespravil, bola Bella a ešte niečo, to, že ja som ten, ktorý by sa jej mal dotýkať... Nie! Dosť! Pravdaže si takéto hlúposti nemyslím, pravdaže by som sa jej nemal dotýkať. Som jej doktor... a ona je moja... pacientka...

Čím ďalej, tým väčší mám pocit, že sa do toho ústavu hodím viac ja ako Bella a keď vezmem v úvahu, čo mi v ten večer povedala... Mal som to tušiť, ale ja ju nemôžem stratiť, jednoducho nemôžem! Som odporný sebec, ale nedovolím, aby odišla. Čo je jeden z dôvodov, prečo sa práve v novom oblečení prezerám pred zrkadlom a skúšam si pokryvený úsmev toho chudáka zo seriálu, preboha, ako sa jej môže páčiť? Ten seriál by mali zakázať! Nie je to zdravé!  

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet