Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhá hviezda napravo a potom až do... - 7. kapitola

02.09.2012 (13:45) • • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1302×

„Bella?“ ozval sa za mnou tichý zvonivý hlas niekoho, kto bol iste len mojou halucináciou.

„Edward?“ spýtala som sa neisto, keďže tu vždy bola možnosť, že ide len o výplod mojej fantázie. Zotrela som si slzy, ktoré mi už stihli stiecť po tvári a s nádejou som sa otočila k dverám.

Stál tam, v tej svojej róbe dokonalého terapeuta, len jeho okuliare už neboli na svojom mieste.

Namiesto uistenia len zdvihol jeden kútik úst v náznaku úsmevu.

Poznáte ten pocit, keď vám hlava radí všetko, len nie to, čo sa hodláte spraviť? Pretože toto rozhodne nebol ten prípad. Moja hlava mi totiž neposlala žiadnu informáciu o mojom budúcom konaní, takže som sa jednoducho zodvihla, rozcvičila si trochu nožičky behom na krátku vzdialenosť a ďalšia disciplína bola skok do jeho náručia. Aj keby sa ma pokúšal zbaviť, nevyšlo by mu to, chrobáčikovi! Zovrela som ho vo svojej náručí tak silno, že sa kvôli mne dokonca predklonil, tak, ako to robil vždy, len aby som si myslela, že svojou silou ho dokážem prinútiť, čo len sa pohnúť z miesta, nejde to. Skúšala som, ale Ed sa vždy jednoducho zohol, aby som naňho dočiahla, taký veľký svalnatý a krásny macko na objímanie.

„Prepáč, prepáč, prepáč... nikdy viac, sľubujem...“ šepkala som všetky ospravedlnenia, ktoré som vyhrabala v svojom slovníku a snažila som sa ich aspoň trochu zrozumiteľne vypľuť pomedzi vzlyky.

Chvíľu sa nič nedialo, ale nemusela som dlho čakať a Edward ma upokojujúco začal hladiť po chrbte, najradšej by som od spokojnosti vrnela ako mačka. Odpustí mi!

Radšej som na chvíľu zabudla na to, že ja som tá, ktorá má odpúšťať. Takto to bolo oveľa lepšie a nejako som tušila, že nie je dobré teraz na to poukazovať. Dotiahla som si ho na pohovku, kde som si ho posadila natoľko pohodlne, aby som si cez neho mohla vyložiť paprčky a spolu s ním sa venovať telke, kde šiel Hart of Dixie. Nový seriál, doktorka a niektorý chlapci na zahryznutie... až na toho trapáka s blondínkou. Ble!

„Nechápem, prečo si už nedá dole to posrané tričko, čakám na to už pol hodinu!“ šplechla som do tváre televízie, keď sa ten cukrík nie a nie rozhýbať.

„Naozaj to pozeráme len kvôli tomu, aby si videla chlapa hore bez, pre to pozerajú seriáli chlapi, i keď také nebývajú v telke pred desiatou,“ uškrnul sa.

„Nepozerám to len kvôli tomu,“ zarazila som ho, v podstate to nie je zlý seriál. „Ale polonahý Wade je skvelá čerešnička na torte,“ usmiala som sa pre zmenu ja a stále skenovala obrazovku, zatiaľ čo môj spoločník sledoval mňa.

„Myslel som, že sa ti bude páčiť viac ten George, je pozorný, milý, verný... všetko, čo ženy chcú, nie?“ Chvíľu som začala pochybovať o jeho sexualite, takže som sa naňho otočila a spýtavo zdvihla obočie.  

„Takže George je dôvod prečo ten seriál trpíš?“ Zasmiala som sa, keď do mňa vrazil vankúš, takže som čľupla späť do vankúšov ale smiať som sa aj tak neprestala. Bola som povznesená z toho, že mi odpustil, i keď, to bola len otázka času, som si istá, že by to... nie, vlastne som v to neverila.

„Len tomu chcem pochopiť, a predsa len zaujíma ma móda a viac sa mi páči ten černoch,“ poznamenal akoby nič a mne tým zapchal ústa. Vždy som mala Eda za heterosexuála i keď trochu zženštilého, no toto povedal takým tónom, že som netušila, čo si o tom myslieť. Pravdaže, až kým mi nevenoval oslnivý úsmev s bonusom v podobe žmurknutia. Oplatila som mu službu a konečne obrátila zrak k obrazovke, kde som však už len na pár kratunkých sekúnd stihla zazrieť Wadeove svaly, ktoré síce nevyzerali nijak mohutne, ale boli na takých miestach, že som doposiaľ netušila, že ich má človek aj tam. 

„Nie!“ zrúkla som zničene na minimálne jedno poschodie ústavu a zviezla sa k zemy, kde som sa plazila k telke a prosíkala o opätovné ukázanie tých tehličiek, ktoré som si rozhodne dostatočne nepozrela. Wade rozhodne nebol pekný chlap, ale tá charizma čo z neho vyžarovala robila aj cez obrazovku divy s mojimi pobláznenými hormónmi.

„To bolo zničujúce,“ poznamenal s úsmevom, na čo sa začal poriadne smiať na mojej maličkosti. Pokúšala som sa ho spražiť pohľadom, ale nefungovalo.

„George nemá takú postavu,“ poznamenala som po chvíli, keď sa upokojil. „A stále sa nevie rozhodnúť, všetko len kazí... Ale Wade, to je tak zlaté, ako sa o Zoui zaujíma a ona o tom ani nevie a on to nechce priznať, oni jednoducho musia byť spolu,“ uzavrela som to. Ten chlap sa stal jednoducho v mojich očiach mužom s veľkým M, i keď som vedela, že:

„-prečo sa takéto veci stávajú len vo filmoch,“ usmiala som sa trochu smutne na Edwarda, ktorý zjavne nad niečím premýšľal, asi zvažoval kvality mužov v seriály. Nečakala som, kým sa dostane do reality a uvelebila som sa na jeho ruke, kým si neuvedomí jej váhu, nie, že by sa niekedy sťažoval, ale všetko je raz po prvý raz.

Pohľad Edwarda:

Áno, len vo filmoch! Chce Wadea? Bude ho mať! A nie, rozhodne nemyslím toho imbecila zo seriálu!

Viem, že dej trochu utekal, ale musela som tam napísať toto premostenie, ktoré sa mi nezdalo nijako dôležité, nabudúce nájdete svoj vysnívaný Edwardov pohľad trochu obšírnejšie, ak sa zadarí.

Ospravedlňujem sa za čakanie, ale nie všetko nám vždy vychádza podľa plánov. =(

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet