Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dokonalá - 12. kapitola

12. kapitola Dokonalej po veľmi dlhej dobe, ale ja som na vás nezabudla a napísala ju, tak hádam ani vy ste na mňa nezabudli. :) V tejto časti sa objavia nové zaujímavé postavy a konečne sa vrhneme vpred, aby sme sa Ara zbavili. A čo Edward s Bellou? To si musíte prečítať. Takže už len, príjemné čítanie vám praje Rosie. :)

12. kapitola - Zostať s ním

„Zlatko, budeme musieť ísť,“ zašeptal Dave a zotrel mi slzy, ktoré uschýnali na mojej tvári. Jemne som pokývala hlavou, že rozumiem. V krku som mala nepríjemne vyschnuté a knedlík zlosti a zúfalosti mi situáciu vôbec nezľahčoval.

„Ja viem,“ zachrčala som smerom ku nemu a mierne sa zaškľabila. Ako dlho vôbec vydržím? Pomaly som sa pozviechala zo zeme, otočila sa mu chrbtom a šla si po pár vecí, ktoré budem potrebovať.

„A ja, idem s vami.“

Ten hlas, tá vôňa, ten tón, tá chôdza, ten chlad, tá hláska, ten chlap, moja láska....

***

Prudko som sa otočila na Edwarda, ktorý stál vo dverách. Videla som, že Dave už chcel začať protestovať, ale zdvihnutím dlane som jeho slová zastavila a jemne ho popohnala, aby odišiel z izby. Dvere sa ticho zatvorili a ja som sa dívala do Edwardovej tváre a čakala, kým niečo povie a keďže sa nemal ku slovu, vyriekla som to ja.

„Mrzí ma to... ako som sa správala, nebolo to voči tebe fér, bola som sebecká, myslela som len na seba... Odpustíš mi to?“ Otázka bola vyrieknutá, ale to už ma Edward stískal vo svojom objatí a tíšil moje tiché vzlyky zúfalstva. Bolo to moje prekliate, alebo to vždy tak musí byť? Vždy keď už skoro dosahujem svoj vrchol blaženosti a lásky, zrazu ma niečo skopne dole a ja už si nedokážem užívať ani jednu chvíľu?

„Mi Belle, vždy budeš mi Belle,“ riekol svojím zastreným hlasom, ktorý som vždy tak moc milovala. A milovať aj budem! Treba sa vzchopiť a znovu začať bojovať! Otrela som si slané slzy zúfalstva a vo svojom vnútri som sa dohodla so svojim druhým ja, že musím byť silná. A tak to bude už stále.

„A ty budeš môj Edward.“

Bozk len spečatil to, o čom sme obidvaja premýšľali. Láska bude silnejšia, ako všetko zlo na svete.

„Si si istý, že chceš ísť s nami? Pôjdu po nás určite Volturiovci a možno aj niekto iný...“

„Som si viac než istý, život bez teba, by nebol životom, takto sa už aspoň konečne nebudem nudiť,“ pousmial sa na mňa šibalsky a ja som ho jemne buchla do ramena. Provokatér jeden!

Večer sa ešte konala porada ohľadom nášho odchodu. Rose nebola vôbec nadšená, skôr zúrivá, ale zato Carlisle, Alice, Jasper a Emmett stáli za Edwardovým rozhodnutím. Esme sa len zúfalo dívala z jedného na druhého a snáď hľadala nejaké riešenie, pri ktorom by sa nikomu nič nestalo. Nechcela som im brať syna, brata, ani priateľa... Ale, bola som do neho zamilovaná a bolo to silnejšie, ako moje sebazaprenie ochraňovať Edwarda. Bola som nadšená, že celú cestu ho budem mať po svojom boku, bola som sebecká.

Po porade sa každý rozpŕchol do svojej izby a Dave sa ostal ešte rozprávať s Carlisleom, zatiaľ čo mňa Edward priam preniesol do svojej izby. Posadil sa aj so mnou na posteľ a zadíval sa mi do očí.

„Keď ti hocikedy poviem, aby si utekala, budeš utekať?“ spytoval sa a pri tom dúfal v to, že budem v tej chvíli rozumná.

„Podľa toho, aká to bude situácia,“ prehovorila som statočne, ale jeho nepekný pohľad ma mierne schladil.

„No tak! Bella, prosím sľúb mi to!“

„Prečo by som ti mala sľubovať niečo, čo ani neviem, či dodržím? Budem sa snažiť a budem rozumná, ale keď občas treba počúvať svoje srdce, to vy ste ma naučili milovať, takže je to vlastne tvoja chyba.“ Lišiacky som sa na neho pozrela a on ma len ticho objal. Občas treba odľahčovať niektoré situácie. Rozhodla som sa byť neúprosná a vydržať čo najviac, ale ak sa ku ním znovu dostanem a nebude iná možnosť, vzdám sa a vezmem si život, nech to stojí, čo to stojí...

Večer sa zmenil v noc a noc sa zmenila v skoré ráno. Náruč Edwarda nebola až tak príjemná, ako mäkký matrac, ale aj tak sa mi lepšie vstávalo z jeho náruče. Dave s Carlisleom pobehovali po dome a taktiež som započula, že telefonovali s nejakým Eleazarom. Neskôr mi Edward vysvetlil, že je to ich niečo ako rodina, ale len taká upíria, v Denali. A presne tam sa naša mini výprava aj pripravovala. Alice mi pobalila pár vecí a tesne pred obedom sa už všetci lúčili. Vedela som, že som bola vinou všetkého, ale keďže som sa rozhodla, že už budem silná, lúčila som sa ako veľké statočné dievča a neskôr v aute rumázgala ako malé, nevinné dievčatko.

Môj podivný život sa rútil do úplne neuveriteľných situácií a ja som väčšinu týchto situácií presedela, prestála, alebo len nemo prikyvovala, pretože oni všetci najlepšie vedeli, čo je pre mňa dobré... Ale jednu vec som vedela isto – Keď pôjde do tuhého, nebudú oni za mňa rozhodovať a moje činy budem klásť tak, aby naši nepriatelia trpeli a moja... snáď rodina, už v živote nezažívala takéto chvíle.

Auto zastavilo až v Denali, kde nás vítal vysoký tmavovlasý upír, najskôr ten Eleazar.

„Vitajte moji drahí a poďte dnu, už vás očakávame.“

Na upíra mal milý hlas a tak som sa aspoň trochu cítila uvoľnenejšie. Eleazar mal nasledovný plán.

Obvolal ostatných upírov a jedna upírka sa prihlásila, že nám je ochotná robiť ochranku. Zafrina, vytvára ilúzie a tým pádom nás bude dobre kryť. Bude s nami na cestách. Eleazar sa spojil aj s ostatnými klanmi a s účasťou na vojne proti Volturi sa chcú podieľať aj Rumunský klan, Amazonsky klan, Egyptský klan a Írsky klan. Jediné, čoho sa všetci báli bolo to, aby Volturi neprehovorili ostatných nomádov, aby sa ku nim pripojili. Ak nie, bolo jasné, že spolu s Denali a Cullenovcami, by mali mať vyhrané. Keďže sa pridal Alistair, bolo dosť pravdepodobné, že ich úspešne vystopujeme. Ďalší bod plánu bola Siobhan, ktorá by pozmenila situáciu ku nášmu prospechu. Takto nejako vyzeral náš plán, ale ja som mala stále taký pocit, že až tak jednoduché to nebude.

V Denali sme prespali – teda, skôr len ja som prespala a ostatní sa ešte dohadovali a čakali na Zafrinu, Alistaira a Siobhan, z ostatnými sa spoja neskôr, ale túto trojicu sme potrebovali čo najskôr. Nad ránom som započula smiech, ktorý ma zobudil, síce som skoro celú noc aj tak nespala. Edward nebol pri mne, takže som súdila, že je dole s ostatnými a dohaduje sa s nimi. Ten černošský smiech som pripisovala Zafrine a celkom som sa aj na ňu tešila. Vstala som a prešla do kúpeľne, aspoň trochu sa zveľadiť. Svoj odraz v zrkadle som pripisovala práci Cullenových. Toľko rokov som vždy vyzerala zúbožene a teraz zrazu, síce som sa len pred chvíľou zobudila, predo mnou stála mladá žena, ktorá vyzerala... celkom normálne. Stopy po modrinách zmizli, moja farba bola dokonca jemne do ružova, vlasy boli jemne lesklé a dokonca som mala aj trochu dlhšie nechty, ešte stále ukážkovo nalakované od Alice.

Bola som skutočná a normálna. Ako som sa tak pozorovala, nehľadela som na ostatné smery a tak sa Edwardovi podarilo na mňa vybafnúť.

„Toto už nikdy viac nerob! Čo ak- čo ak by som mala v ruke drevený kôl?“ vypočítavo som hľadela na Edwarda a ten sa len zasmial.

„Tak by si sa ho pokúsila do mňa zapichnúť. Pri najlepšom, by sa ti nič nestalo a pri najhoršom, by sa ti trieska zapichla do dlane a potom by sme mali problém navyše.“

„Vidíš! Tak či tak, by sa niekomu niečo stalo!“ prskala som a pousmievala sa. Len prekrútil medovými očiskami a odišiel z izby, aby som sa mohla prezliecť.

Pomaly som schádzala po schodisku a pokúšala sa nenápadne zahliadnuť tú stále smejúcu sa africkú upírku. Sedela v rohu pri Davevovi a neustále sa o niečom rozprávali a smiali. Tak toto bude ešte zaujímavé. Asi zachytili to, že som vstúpila do miestnosti a tak upriamili na mňa svoju pozornosť. Zafrina bola svojim spôsobom krásna, aj keď tvár mala tak trochu natiahnutu a tým, že bola dosť chudá, pripomínala skôr žirafu. Ale aj tak v nej bolo zase niečo láskavé, hlavne, keď sa na mňa usmiala a pristúpila ku mne. Znenazdajky ma rýchlo objala, až som sa trochu ľakla.

„Neboj sa, ja neprehrávam!“ pousmiala sa na mňa belostnými zubami, až som musela privrieť viečka, takto zrána toľko belobi nevídavam.

„Ahoj,“ vyšlo zo mňa po dlhej dobe a Zafrina sa ešte na mňa viac zazubila. Až teraz som si všimla, že v miestnosti už boli aj Alistair a Siobhan. Alistair bol bledý, ale za to vyzeral ako z nejakého časopisu. Taký pán Hollywood. Blond vlasy mu stáli, teda skôr sa pohodlne ťahali, ako keby vpred a tak mal podobný chochol ako Ace Ventura, ale na ňom to nevyzeralo smiešne, aj keď spomienka na Acea, ma trochu rozosmiala. Pri Alistairovi sedela Siobhan, teda som dúfala že je to ona, lebo o nej Edward často nehovoril, len som vedela, že je kučeravá a táto slečna mala naozaj krásne kučery. Jemne sa pousmiala a zakývala mi.

Zrazu sa pomaly celé prostredie okolo nás začalo meniť. Najprv som nechápala, čo sa deje a nevedomky som sa pritisla ku Zafrine, ale až potom som pochopila, že to robí ona.

„Však sa trochu uvoľníme a zarelaxujeme si.“

Z jej slov a ilúzie, ktorú vytvorila, som pochopila, že jej asi chýba rodná zem, pretože okolo nás sa rozprestrel krásny prales a mala som naozaj pocit, že som v ňom. Úsmevy Siobhan, Zafriny a Alistaira, ma tak nejako presvedčili, že to, čo sa bude diať, môže skončiť aj dobre a úspešne. Tak trochu som si vydýchla a bola som odhodlaná si so všetkými užiť tieto chvíle pokoja... zatiaľ...

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalá - 12. kapitola:

Hmm... Nevím, co si o tom myslet. Edward chce samozřejmě Bellu zachránit a povídka by byla moc rychle ukončená, kdyby ji rovnou hryznul, proměnil a žádný Volturi by na ni už nemohl. Proto bych ta strašně ráda řekla, že jsem zvědavá co jsi vymyslela na její obranu dál, ale jelikož mě čeká jenom jedna kapitola, tak nevím co si o tom víc myslet.

parádna kapitolka...
naozaj sa strašne teším na pokračovanie...

áááááááááááá!!! Si speť! ááno! :D em..pardon...
Ja som tak štastbná..už sokm ani nedúfala. :/ .. ale si tu to je skvelé. :) Pokrečuj, je dosť možné že sa závislost obnoví. :D

Ace ventura?:)) Svetová kpitola. Už sa teším na ďalšiu. Dúfam, že tá už bude rýchlejšie. Som rada, že si späť

nádhera

Na tuhle povídku se těžko zapomíná

Tak na tuto povídku se nedá, jen tak zapomenout. a jako vždy byla i tato kapitolka dokonalá...

keď som zbadala obrázok tejto poviedky, zaplavil ma akýsi pocit minulosti... keď som na týchto stránkach len začínala a túto poviedku som hltala medzi prvými. Som rada, že som si ju mohla opäť prečítať

Úplne super!!!Sa veľmi teším na ďalšiu kapitolku!! Som rada,že si späť

fúú, spomenula som si na všetko, začítala som sa a som neuveriteľne šťastná, že si opäť späť. Chýbalo mi toto všetko a aj ty sama :) Skvelý diel.

Super! BSom rada, ze si spat.
A super kapitola

Jupíííí, jupíííí, jupíííí! Joj, jak sa ja tešujem, teraz takto k večeru, normálne dobrá nálada spravená! A dej je perfektný! Niekedy som sa až normálne bála, že čo sa z toho vykľuje, kedy jaký strašiak vyskočí, aký háčik vymyslíš - ale priebeh celkom haldký, čo ma fakt potešilo... No a Edward, že stoj čo stoj pôjde s Bellou, som sa škerila jak ťulpas od radosti! Som zvedavá, čo ešte vymyslíš. Mám pocit že v tom ešte bude voľajaký problém, čo povieš? Ale čakám happy end, jasne? Tešujem!!! Som rada, že sa semka pod čiaru budeme opäť stretávať! Tešáám na pokráčko!

Přidat komentář:

Nick:

Text: