Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 6. kapitola

08.12.2010 (08:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2472×

Spokojne som sa zvalila na posteľ a s úsmevom zatvorila oči. Vedela som, že to bola najhlúpejšia vec, čo som mohla spraviť, no neľutovala som to. Veď za ten pohľad to určite stálo.

Ráno som sa zobudila s úsmevom na tvári a nabudená, ako ešte nikdy. Anna už bola hore a robila si nejakú úlohu.

„Dobré ránko,“ zašepkala som vysmiato a podišla ku skrinke.

„Aj tebe,“ odpovedala a na tvári sa jej držal nahnevaný výraz. Prekvapene som na ňu pozrela a rozmýšľala, čo sa jej stalo.

„Deje sa niečo?“ spýtala som sa.

„To by som sa mala pýtať ja teba, Bella,“ začala a nahnevane rozhadzovala rukami zo strany na stranu. „Po škole sa o tebe šíria rôzne reči a myslím si, že až moc tráviš času s tým Cullenom.“

Z rúk som odložila oblečenie, ktoré som si vybrala a podišla ku nej.

„Proste mám pocit, že ťa už vôbec nepoznám,“ zašepkala.

„Ja viem,“ povedala som a smutne sklopila hlavu. Nechcela som, aby bola moja jediná kamarátka sklamaná, ale pravdou je, že aj keď nechcene, zmenila som sa a ona s tým už nič neurobí.

„Všetko zasa bude ako predtým. Iba mi ver,“ povedala som a uprene jej hľadela do očí. Keď som zbadala, že sa v nich objavuje dôvera, pousmiala som sa a znova prešla k posteli. Obliekla som si obtiahnuté rifle, biele tielko a čierne topánky na miernom podpätku. Dnes som chcela vyzerať dobre. Nie len kvôli Edwardovi, ale kvôli sebe. Včera som sa rozhodla, že nenechám Edwarda so mnou tak manipulovať. A hlavne, som mu chcela dať lekciu, na ktorú by v živote nezabudol.

Rýchlo som sa postavila a vybrala sa k zrkadlu, kde som sa aspoň trochu upravila. Moje vlasy vyzerali, ako každé iné ráno. Ako seno a ja som mala čo robiť, aby som ich učesala. Nakoniec sa mi to podarilo a ja som bola pripravená vyraziť na hodinu dejepisu. S Annou som sa rozlúčila na chodbe a sledovala, ako sa vybrala ďalej. Posledný krát som si prehrabla vlasy a vošla do učebne. Bola tam už celá trieda a jediné voľné miesto bolo vedľa nejakého chalana úplne v poslednej lavici. Môj pohľad zablúdil k lavici, kde sedel Edward aj s nejakou blondínkou, ktorá mala výstrih snáď až ku zemi.

Zvodne sa na neho usmievala a niečo mu rozprávala. No Edward nevyzeral, žeby sa venoval jej výkladu. No už väčšiu pozornosť venoval jej výstrihu.

Pohľad som stočila preč od Edwardovej lavice a vybrala sa k tej svojej. V tichosti som si sadla vedľa toho chalana a učebnice si vyložila na lavicu a čakala na príchod učiteľa.

„Ahoj,“ ozvalo sa potichu vedľa mňa a ja som sa nie veľmi ochotne otočila.

„Čau,“ zabrblala som.

„Ty si tuším Bella, že?“ Prekvapene som na neho pozrela. „Tá, čo si zabehla ten „holý“ maratón,“ doplnil so smiechom, keď zbadal otázku v mojich očiach. Chápavo som prikývla a ďalej nezaujato hľadela na lavicu.

„Vieš, nemusíš sa hanbiť. Všetci veľmi dobre vedia, aký je,“ povedal a ja som so záujmom odtrhla pohľad z lavice a pozrela na neho.

„Kto?“ spýtala som sa.

„No Edward predsa. Ten dokonalý, múdry a slušný prezident školskej rady.“

Najprv som nemala chuť s ním rozprávať, ale chcela som o Edwardovi niečo vedieť a tento chalan mi to mohol umožniť. Pousmiala som sa na neho a uvidela, ako jemne sčervenal.

„A aký je?“

„Taký, ako vyzerá. Namyslený, bohatý a strašne zákerný. Ak si myslíš, že riaditeľ bol prekvapený tvojim výstupom, tak sa veľmi mýliš. Každý rok to tak je. Už by si mohol zvyknúť.“ Zasmial sa a s prižmúrenými očami sa zahľadel na Edwarda. „Aj ja som sa snažil dostať do toho jeho spolku, no je to skoro nemožné. Dostane sa tam iba pár ľudí a tí sú potom ako vymenení. Môj spolubývajúci sa tam dostal a odvtedy si ma ani len nevšimol.“ Prstom ukázal na jedného z chalanov, ktorí sedeli pri Edwardovi. Musela som uznať, že niečím si boli všetci strašne podobní a to tým, že každý z nich mal až nezdravo bledú pokožku.

„Radím ti dobre. Nedávaj sa s ním dokopy. Nestojí to za tú námahu, ktorú vydáš. On nie je taký milý, aký sa zdá. Ver mi, že on by ti hneď, pri prvej príležitosti, podkopol nohy a ani pri najmenšom by ho to netrápilo,“ dokončil a nervózne klepkal prstami o stôl. Pohľad mu tykal z Edwarda na mňa a ja som videla, že je nervózny.

„Ďakujem za radu,“ povedala som a pozornosť presunula na profesora, ktorý práve prišiel. V hlave som počula slová, ktoré mi práve povedal, čo spôsobilo to, že som znova nedávala pozor. Zhnusene som pozerala na tú blondínku vedľa Edwarda a na jej ruku, ktorá putovala po jeho stehne. Mala som čo robiť, aby som nevybehla a neodstrčila ju od neho, no zachovala som si chladnú hlavu. Veď mňa predsa nedostane. Mňa nedostane. Opakovala som si v hlave a snažila sa o tom, čo najviac presvedčiť. Z mojich myšlienkových pochodov ma až vyrušil profesor, ktorý začal rozprávať o olympiáde.

„Na zajtra sa rozdelíte do dvojíc a tak budete tvoriť tým. Edward? Mohli by ste, prosím?“ spýtal sa profesor a Edward hneď poslušne vstal aj s perom v ruke a začal chodiť z jednej lavice k druhej.

„Nebude ti vadiť, keď budem s tebou?“ spýtal sa ma opatrne a ja som prikývla, veď čo iné mi zostávalo. Zbadala som, ako sa Edward blíži k našej lavici a predložil pred toho chalana papier. Ten tam napísal moje meno a vedľa neho sa chystal napísať aj to svoje, no zastavil ho Edward.

„Si si istý, že si ho chcel dať tam?“ spýtal sa ho a uprene mu hľadel do očí. Všimla som si, ako so strachom svoje meno napísal pod to moje a Edward sa víťazne usmial a vedľa mňa napísal svoje meno. Ja som si iba s otvorenými ústami hľadela na Edwarda, ktorý na mňa zvodne žmurkol a išiel odovzdať papier profesorovi.

„Je mi to ľúto,“ zašepkala som a zamyslene na neho pozrela. „A ako sa to vlastne voláš?“

„David,“ zabrblal so sklopenou hlavou a ja som ho súcitne potľapkala po pleci.

Hodina už netrvala dlho a ja som nadšene vstala, keď sa po škole začal ozývať zvuk zvončeka. Rýchlo som vybehla z triedy a chystala sa do izby, keď ma zastavila niekoho ruka.

„Môžem váš odprevadiť, slečna?“ ozval sa vedľa mňa Edward a ja som mala čo robiť, aby som sa nezačala smiať. Bolo to fakt divné počuť od niekoho takého, aký je Edward.

„Asi to nebude možné, pane,“ odpovedala som rovnakým tónom ako on a milo sa usmiala.

„Ty ma nechceš vedľa seba?“ Nahodil psie oči a na tvári sa mu objavil jeden z tých jeho sexy úsmevov. „Lebo včera si tak nevyzerala,“ dokončil a ja som vypúlila oči.

„Vyzerala si, že sa ti moja prítomnosť veľmi páči. A ešte viac bez oblečenia.“

Cítila som, ako celá červenám a cítila sa zahanbená, ako ešte nikdy. No nešlo mi do hlavy, ako Edward vedel, že som tam.

„Tak prečo si sa vyzliekal?!“ spýtala som sa zhrozene a on na mňa urazene pozrel.

„A prečo nie?“ odpovedal mi otázkou a ja som očervenela ešte viac, ak to teda vôbec bolo možné.

„Čo sa teda vôbec bude zajtra diať?“

„To ti nemôžem povedať,“ odpovedal mi hneď a ja som mu venovala nahnevaný pohľad. „Ale ty by si to vedel nejako vybaviť, nie?“ spýtala som sa zvodne a rukou mu prešla po tej jeho. Uvidela som, ako na mňa prekvapene pozrel.

„Povedzme, že bude súťaž na jazere. A ty budeš so mnou, takže, samozrejme, vyhráme,“ odpovedal nakoniec a ja som sa spokojná sama so svojim výkonom usmiala.

„Tak už sa teším,“ žmurkla som na neho a vybrala sa ku svojej izbe. Edward tam zostal iba prekvapene stáť.

Celý deň mi už ubehol pomerne rýchlo a ja som sa nevedela dočkať ďalšieho dňa. Behom hodiny nám profesor oznámil, že zajtra máme prísť v plavkách ku jazeru, kde ako Edward povedal, sa bude konať súťaž. Vedľa mojej postele už ležali pripravené plavky a my sme sa s Annou ešte dlho do noci rozprávali.

...

Ráno ma zobudilo slnko, ktoré mi svietilo do očí a ja som si ich unavene pretrela. Vedľa mňa sa zrazu objavila nadšená Anna.

„Dnes je voľný deň!“ zakričala a nadšene okolo mojej postele poskakovala. S úsmevom som vstala a rýchlo na seba navliekla plavky a na to letné šaty. Keď už začali zvolávať, rýchlo sme vybehli a zaradili sa medzi ostatných študentov, ktorý išli ku jazeru.

Ako prvé som zbadala veľa malých lodiek, ktoré stály pri brehu a zhrozene na nich pozrela.

„Snáď nebudeme robiť to, čo si myslím,“ povedala som a Anna sa zasmiala. Dnes som teda vôbec nemala náladu veslovať. Anna mi ešte popriala veľa šťastia a rozbehla sa k brehu. Pomaly som prešla k mólu a unavene sa o neho oprela. Dnes bolo až neuveriteľné teplo, aj keď bolo pod mrakom a ja som si nevedela predstaviť, ako tu strávim celý deň.

„Pripravená?“ ozvalo sa vedľa mňa a ja som pozrela na Edwarda, ktorý už bol iba v plavkách. Musela som sa presviedčať, aby moje oči nezačali putovať po jeho tele a nakoniec sa otočila.

„Nie,“ odpovedala som a Edward sa zamračil.

„Tak sa priprav, lebo budeš veslovať,“ povedal nezaujato a ja som si posmešne odfrkla.

„Áno, budeš a aj to vyhráš, Bella. Ja totižto neprehrávam.“ Teraz už na mňa pozeral nepriateľsky a na jeho tvári nebola ani stopa po úsmeve.

Pomaly sa otočil a odkráčal niekam do davu. Ešte dlho som tam tak prekvapene stála, až dokým nezačali zvolávať jednotlivé tímy. Medzi prvými som bola samozrejme aj ja s Edwardom. Neochotne som si nastúpila do loďky oproti Edwardovi, ktorý mi venoval falošný úsmev a do ruky strčil veslo.

„Neboj sa, na druhej strane sa vymeníme,“ povedal a ja som si s úľavou vydýchla. „Veď kvôli tebe si nezničím rekord,“ doplnil a ja som prevrátila oči, čo ho akurát rozosmialo.

Nervózne som v ruke zvierala veslo a keď som ozvala píšťalka, začala rýchlo veslovať. Snažila som sa ignorovať Edwardove posmešné pohľady, keď sa naša loď skôr začala točiť, ako sa pohybovať.

„Bella, skús s tým veslom chodiť aj na druhú stranu,“ upozornil ma zhrozene a ja som ho bez rečí poslúchla. Jediná moja útecha bolo to, že sme nemuseli veslovať až tak ďaleko. No na Edwardovu smolu, mali naši protivníci už náskok a on mi to dával jasne najavo. Nahnevane na mňa zazeral a niekedy si neodpustil „vtipnú“ poznámku na môj účet. Bola som šťastím bez seba, keď som sa konečne dostala ku bójam a Edward sa so mnou vymenil.

„No tak a teraz sleduj, ako ich predbehneme,“ povedal a ja som na neho neveriacky pozrela, pretože už boli dosť ďaleko. No keď Edward prvý krát zabral, môj názor sa začal meniť. Rýchlo vesloval zo strany na stranu a my sme ich postupne začali doháňať. Všetci začali nadšene tlieskať, keď ich Edward predbehol a došiel až do cieľa. Sledovala som, ako vystúpil z loďky a podal mi ruku, aby mi pomohol. Jeho ruku som si nevšímala a vyliezla sama. Zarazene ruku odtiahol a vybral sa za mnou.

Unavene som sa rukami začala ovievať no veľmi mi to nepomohlo, a mne bolo čím ďalej tým väčšie teplo.

Zrazu som ucítila dve studené ruky, ako sa mi ovinuli okolo pása.

„Viem, ako by si sa mohla ochladiť,“ zašepkal tesne pri mojom uchu a rukami mi putoval po brušku. Potichu som vzdychla a snažila si čo najviac pritisnúť jeho studené telo na to moje.

Prekvapene som otvorila oči, keď sa odtiahol a za ruku ma niekam začal ťahať.

„Kam ideme?“ opýtala som sa.

„Na jedno miesto, kde budeme sami,“ odpovedal a ja som nervózne zastavila.

„A čo keby sme ostali tu... s ľuďmi?“ skúsila som to s nádejou, ktorá hneď prešla, keď som zbadala jeho výraz.

Rýchlym krokom ma ťahal za budovu školy, kde sme sa dostali ku veľkej bráne. Sledovala som, ako Edward vytiahol kľúč a bránu s ním otvoril. Naskytol sa mi pohľad na veľkú záhradu a v strede sa týčil veľký bazén. Prekvapene som otvorila ústam a nemohla uveriť vlastným očiam.

„To je tvoje?“ spýtala som sa a on prikývol. Podišla som ku bazénu a túžobne pozrela na vodu.

Všimla som si, ako sa Edward ku mne pomaly blíži s jedným z tých svojich krásnych úsmevov.  Zrazu sa však rozbehol a zhodil ma do vody. S krikom som sa vynorila a očami hľadala Edwarda.

Stál na kraji bazéna a na tvári mal spokojný úsmev. Tak teraz bol čas, aby som začala svoj plán. Nahodila som nevinný kukuč a krásne sa na Edwarda usmiala.

„Poď ku mne,“ povedala som a rukou ukázala na miesto vedľa mňa. Edwardov úsmev sa rozšíril, no vzdorovito zakrútil hlavou.

„Ty si nechceš namočiť vlasy?“ spýtala som sa nevinne. Edward si posmešne odfrkol a ja som víťazne sledovala, ako skočil do bazéna. Vynoril sa až oproti mne.

„A prečo tak veľmi chceš, aby som bol s tebou?“ oplatil mi otázku a vpíjal sa očami do tých mojich.

„Lebo po tebe túžim.“ Tá jediná veta stačila Edwardovi, aby sa mu na tvári objavil ten samoľúby výraz a ja som mala čo robiť, aby som sa nezačala smiať. Tak málo stačilo chlapovi do šťastia.

„Ale to viem už dávno, Bella,“ zašepkal pri mojom uchu a perami mi jemne prechádzal po sánke.

„Vieš, že krásne voniaš?“ spýtal sa zrazu a jemne vdychoval moju vôňu.

„Ale to viem už dávno, Edward,“ oplatila som mu so smiechom. Keď jeho ruky začali putovať po mojom tele, rýchlo som ich odstrčila a vrátila mu ich pozdĺž tela. Prekvapene na mňa pozrel a ja som sa iba pousmiala.

Jemne som sa naklonila ku jeho perám, tak blízko, že som až cítila jeho sladký dych na mojej tvári. Mojim telom prešlo vzrušenie, keď som sa dotkla perami tých jeho. Najprv som po nich iba zľahka prešla a ruku mu zaplietla do vlasov, aby som si ho mohla pritiahnuť čo najbližšie. Edward na nič nečakal a začal mi bozky vášnivo oplácať. Bola to tá najkrajšia vec, akú som kedy zažila a ja som si ho snažila pritiahnuť čo najbližšie k sebe. Rukami som mu pomaly putovala po jeho vypracovanom chrbte, až som sa dostala ku jeho plavkám.

Cítila som, že Edward je rovnako vzrušený ako ja, a preto som musela čo najskôr prestať. Rukou som mu prešla po brušku a nakoniec mu víťazne zašla do plaviek. Vedela som, že som vyhrala, keď mi  Edward slastne zavzdychal do úst a jeho bozky ustáli. Čo najrýchlejšie som sa od neho vzdialila, vyšla z bazéna a so samoľúbym úsmevom sa vybrala preč.

„Bella, máš poslednú šancu sa vrátiť!“ zakričal za mnou a ja som zastavila. V jeho hlase som necítila žiadne emócie a zrejme to tak aj bolo.

„Mňa totižto nikto neodmieta a ty nebudeš výnimkou, takže sa pekne vráť,“ doplnil a ja som hlboko v sebe cítila, že sa tam chcem vrátiť. Aj kvôli nemu, ale aj zo strachu, ktorý som cítila.

„Nie,“ šepla som potichu, stále otočená chrbtom.

„Čo si povedala?!“ spýtal sa nahnevane. Priškrtene som sa zasmiala.

„Že, nie,“ odpovedala som, tentoraz hlasnejšie. Ani som si nechcela predstaviť, ako sa tváril. Dlho bolo ticho a ja som sa rozhodla pokračovať k bráne, no zastavil ma Edwardov hlas.

„Hej, Bella!“ zastavil ma pri dverách a ja som sa na neho prvý krát za ten čas pozrela. Stál v bazéne, ako boh pomsty, tvár mal stiahnutú do kamennej masky a na ústach sa mu pohrával zákerný úsmev. Prvýkrát som videla skutočného Edwarda a nie takého, akým sa zdal byť.

„Priprav sa na najhoršie mesiace tvojho života,“ zašepkal a jeho úsmev sa ešte rozšíril.

------------------------------------------------------------------------------------

Tak a teraz som zvedavá na váš názor. :) Priznám sa, že ešte som dlhšiu kapitolu nenapísala a konečne po dlhej dobe som mala chuť do písania. Tak som zvedavá, ako sa vám to páčilo. Váš Chippy

Predchádzajúca kapitola

Ďalšia kapitola

Moje zhrnutie

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 6. kapitola: