Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 20. kapitola

06.03.2011 (09:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3192×

Pomaly som Edwarda vytlačila pred izbu a do rúk mu vrazila jeho oblečenie. S úsmevom som sa pozrela do jeho prekvapenej tváre a spokojne zavrela dvere.

Za hodinu sme mali vyrážať a ja som ešte nebola zbalená. Splašene som pobehovala po izbe a snažila sa tie najdôležitejšie veci nahádzať do tašky. Anna ma zamračene pozorovala, no občas jej ušiel jeden úsmev.

„Bella, drž sa od Edwarda ďalej!“ vyhrážala sa mi asi po piatykrát a v jej tvári som videla, že mi neverí. Veď ani nemala prečo. Vždy som jej iba súhlasne prikývla a ďalej sa snažila zbaliť. Pekným veciam som sa zďaleka vyhla a do tašky si dala staré tepláky, teplé pyžamo a dobré tenisky. 

Keď sa z dverí ozvalo klopanie, ešte viac som znervóznela. Anna sa postavila a išla otvoriť.

„Pripravená?“ ozval sa Matt a zmätene ma pozoroval. Jeho pohľad sa neskôr presunul na moju tašku, pričom sa uškrnul.

„Bells, ideme tam na tri dni... nie na mesiac.“

Nahnevane som prevrátila oči a jeho poznámky si nevšímala. Pomaly som podišla k Anne a objala ju.

„Drž sa tu,“ povedala som s úsmevom.

„Drž sa ďalej...“ vetu nedokončila a odtiahla sa. Chápavo som prikývla a snažila sa zadržať smiech. Aj s Mattom sme sa vybrali ku dverám a vyšli na chodbu.

„Už si tam niekedy bol?“ spýtala som sa Matta zvedavo.

„Áno,“ zamrmlal a žiarivo sa na mňa usmial. „Povedzme, že to nie je žiaden luxus. A ani teplo tam nie je.“

To mi bolo jasné už od začiatku. Na takom kempe som bola iba raz, a to keď som bola malá.

„Ale neboj sa, ja ťa zahrejem,“ zašepkal s iskričkami v očiach. Prekvapene som vypúlila oči a cítila, ako sa mi do tváre hrnie červeň.

„Vlastne som si zobrala deku,“ zašepkala som so sklopenou hlavou a tentoraz zostal prekvapený Matt.

Spoločne sme vyšli až na školské parkovisko, kde už stál veľký autobus. Chvalabohu vyzeral celkom zdatne a nehrozilo, že by sme zostali v strede lesa trčať.

So záujmom som sa rozhliadla po parkovisku a snažila sa vyhľadať Edwarda, no nikde som ho nevidela. Matt mi z ruky zobral tašku a vybral sa ku kufru.

Pomaly som vošla do autobusu a obsadila nám miesta. Po chvíli sa vedľa mňa objavil Matt a sadol si.

„Pripravená na prežitie v divočine?“ Žmurkol na mňa. So smiechom som zakrútila hlavou a pozornosť presunula na profesora, ktorý nás rátal. Nakoniec si spokojne sadol dopredu a naznačil vodičovi, že môžeme ísť.

„Nemal s nami ísť aj Edward?“ spýtala som sa Matta a zvedavo na neho hľadela. Všimla som si, ako sa pri jeho mene zamračil.

„Prosím ťa, toho by do autobusu nedostali. On ide, ako vždy, svojim autom,“ vyprskol podráždene a neveriacky zakrútil hlavou. Zamyslene som odvrátila hlavu a zahľadela sa von oknom. Celú cestu sme s Mattom neprehovorili už ani slovo a mne zostávalo iba sledovať krajinu.

Cesta netrvala dlho a ja som sa spamätala, až keď autobus zastavil v kempe. Študenti sa rýchlo začali hrnúť von z autobusu. Pomaly som vyšla a spokojne sa rozhliadla. Všade okolo sa rozprestierali staršie, no pekné chatky a v strede sa nachádzal táborák.

„Ktorá bude naša?“ spýtala som sa Matta, ktorý už stál vedľa mňa aj s batožinou.

„Tamtá.“ Prstom ukázala na chatku, ktorá bola úplne vzadu.

„Decká, venujte mi pozornosť, prosím. Za hodinu bude obed, takže tam sa všetci stretneme a povieme si bližšie pokyny. Zatiaľ sa vybaľte,“ rozkázal profesor a všetci sa začali zmätene hrnúť do chatiek.

„Idem ju obsadiť,“ povedal Matt, s úsmevom na mňa žmurkol a rozbehol sa preč.  Pomalým krokom som sa vybrala za ním.

...

„Koľko nám ešte ostáva času?“ spýtala som sa Matta a sledovala, ako si ukladá veci do skrine.

„Päť minút.“ Tašku strčil pod posteľ a so smiechom na mňa pozrel. Sedela som na kraji postele, objímala si nohy a triasla sa. Musela som uznať, že Matt mal pravdu. Bola tu strašná zima a čo bolo ešte horšie, že prikrývky nevyzerali rovno najteplejšie.

„Tak už je načase, aby si si vytiahla tú svoju deku,“ povedal a zadržiaval smiech. Rýchlo som si na seba natiahla ešte jednu mikinu a rýchlym krokom sa vybrala na obed. Skoro všetci tam už sedeli a jedli. S Mattom sme sa posadili na voľné miesta a ja som sa hladne pustila do jedla predo mnou. Moju pozornosť upútal až Edward, ktorý vošiel. Prekvapene som zdvihla hlavu a sledovala, ako išiel k svojmu stolu. Bol to nezvyk vidieť ho v obyčajných teplákoch a mikine, no aj tak vyzeral dobre. Až príliš dobre. Potichu som zanadávala a radšej sklopila hlavu, aby som ho nepozorovala. Vydržala som tak až do konca, dokým som neozval.

„Dnes o ôsmej sa bude konať táborák, takže kto chcete, tak príďte,“ oznámil a všetci sa začali dohadovať.

„Pôjdeme?“ spýtal sa Matt zvedavo a ja som záporne zakrútila hlavou.

„Asi zostanem na chate, ale ty choď,“ povedala som a zbadala, ako ho to trochu sklamalo.

„Nebudem dlho.“

Poobede ma Matt zobral po rôznych chatkách a zoznamoval s novými ľuďmi. Asi po troch hodinách strávených neustálym behaním, som sa rozhodla ísť na chatu. S Mattom som sa rozlúčila, pretože sa už vybral na táborák, ktorý o chvíľu začínal. Pomaly som otvorila dvere a vošla do tmavej izby, kde bolo ešte zimšie ako vonku. Rýchlo som podišla k oknu, vytiahla ističe a s vrzgotom ho otvorila. Do rúk som chytila svoj uterák a vybrala sa do kúpeľne. Unavene som si umyla zuby a opláchla tvár, aby ma to aspoň trochu prebudilo, no nepomohlo to a mne nezostávalo nič iné, ako vliezť do tej studenej postele. Ešte chvíľu som hľadela na les, ktorý bol za našou chatkou a potom vyčerpane zaspala.

Zobudil ma až zvuk škrípania a ja som so strachom otvorila oči. No namiesto toho, aby som niečo videla, bola predo mnou iba čierna tma. Škrípanie sa ozvalo znova a ja som si zhrozene schovala hlavu po perinu, ako keby to malo niečo vyriešiť. Vystrašene som zadržala dych a snažila sa započuť nejaký zvuk, no nič sa neozývalo. Potichu som si vydýchla a snažila sa upokojiť, keď som zrazu ucítila, ako sa okolo mňa posteľ jemne prehla, akoby nado mnou niekto bol. Prstami som pevne zvierala okraj periny, ktorý niekto chytil a odhrnul mi ju po krk. Zdesene som otvorila oči a hľadela do tváre zamračeného Edwarda.

„Klopal som, nepočula si?“ spýtal sa potichu a ja som ešte stále vystrašene zakrútila hlavou. „Nenechávaj si otvorené okno, lebo nabudúce cez neho už nevleziem ja, ale pri tvojom šťastí nejaký medveď,“ povedal a na perách sa mu zjavil tajomný úsmev. Kŕčovito som hľadela do jeho dokonalej tváre a snažila sa usmiať tiež.

„Čo tu robíš?“ vyhŕkla som.

„Mám vás tu na starosť, tak som sa prišiel pozrieť,“ šepol tesne pri mojej tvári a ja som cítila, ako ma ovial jeho sladký dych. Prekvapene som vydýchla a pohľadom hypnotizovala jeho plné pery.

„Som rada, že si tu.“

Jeho úsmev sa ešte rozšíril. Jednu ruku som mu položila za krk a pritiahla si ho k sebe. Jemne som ho pobozkala na spodnú peru a donútila ho, aby ich pootvoril. Neváhala som a jazykom prešla po tom jeho. Potichu vzdychol a bozk mi oplatil. Jeho ruky začali putovať po mojom tele a ja som sa ani nespamätala, a už som pred ním ležala iba v spodnom prádle. Vzrušene som mu chcela rozopnúť opasok na nohaviciach, no nedovolil mi to. Jemne sa odtiahol tak, aby sa mi mohol pozerať do očí.

„Sprav pre mňa niečo,“ šepol a ja som zmätene prikývla. „Chcem, aby si teraz nechala Matta.“

Prekvapene som vypúlila oči a hľadela na Edwarda, ktorý sa na mňa šibalsky usmial.

„To nemôžem,“ povedala som. „Aspoň nie teraz.“

Edward sa zamračil a úsmev mu z tváre zmizol. Pomaly sa ku mne nahol.

„Ja nie som žiadny náhradník, Bella.“

„Ja viem,“ protestovala som ihneď a sledovala, ako sa zasmial.

„Potrebujem si ešte niečo vybaviť... čo keby si ma tu počkala, nech to môžeme dokončiť,“ povedal zvodne a ja som okamžite prikývla. Sledovala som, ako sa zdvihol a rýchlo cez okno preliezol von.

Nervózne som sa usadila a dúfala, že sa vráti čo najskôr.

No až po nekonečne dlhých pätnástich minútach sa konečne tvorili dvere.

„Už som ťa čakala, Edward,“ povedala som s nadšením, no aj to ma prešlo, keď sa vo dverách objavil Matt. Zhrozene som si pritiahla perinu k telu.

„Edward?“ zašepkal prekvapene.

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa a sledovala, ako vypúlil oči.

„Tak prepáč,“ povedal zmätene ja som si v tú chvíľu priala, aby som sa prepadla pod zem. Zahanbene som sklopila hlavu do dlaní a potichu vzdychla.

„Bella,“ oslovil ma Matt a sadol si vedľa mňa. „Už to takto nemôže ísť ďalej, musíš si vybrať,“ šepol a opatrne ma pohladil po chrbte. „Chcem, aby si vedela, že budem stáť vždy pri tebe.“

„Prepáč,“ vzlykla som. Veľmi dobre som vedela, že si ho nezaslúžim. Už dávno nie. No taktiež som vedela, že dokým tu bude Edward, náš vzťah nikdy nevydrží.

„Mňa už nebaví sledovať ho a vedieť, že ti ublíži, Bella.“

Prekvapene som zodvihla hlavu a pozrela sa mu do očí. „Na to ho až príliš dobre poznám.“

„Ja viem, ale ja verím, že sa zmení,“ povedala som rozhodne a zbadala, ako sa usmial.

„Jasné... to som už veľakrát počul,“ zamrmlal si skôr pre seba a postavil sa. Nechápavo som na neho hľadela.

„Veľakrát?“ zopakoval som.

„Bella, dám ti jednu radu. Nikdy nič nie je tak, ako sa zdá. A nikdy by si nemala nikomu veriť.“

S tými slovami vyšiel von a zabuchol za sebou dvere. Prekvapene som tam sedela a snažila sa ho pochopiť. Jedno som vedela isto. Chcela som povedať Edwardovi, čo k nemu cítim. Konečne si to priznať. Nadšene som vstala a vybrala sa preč. Cítila som chlad, keď som vyšla a namierila si to do hlavnej chatky. Rýchlo som kráčala a už z diaľky zbadala svetlo v jeho izbe. Cítila som nervozitu, ktorá pribúdala každým jedným krokom. Podišla som ku dverám a potichu ich otvorila.

Úsmev, ktorý som mala na tvári mi stuhol a ja som neveriacky sledovala scénu predo mnou. Na posteli ležal Edward a rozdával si to s nejakou ženou, ktorej tvár som nevidela, pretože mu práve hlasno vzdychala do košele, ktorú mal ako jedinú na sebe. S otvorenými ústami som ich pozorovala a nemohla uveriť vlastným očiam. Tá žena mala nohy omotané okolo Edwardovho pásu, ktorý hrubo prirážal. Sledovala som, ako mu rukami zviera jeho pevný zadok a vzrušene ho priťahuje k sebe. Spamätala som sa až keď Edward poslednýkrát prirazil a s hlasitým vzdychom sa zvalil na tú ženu. Cítila som zlosť, ktorá sa do mňa zrazu nahromadila.

„Edward!“ zvreskla som a vybrala sa k nim. Edward prekvapene zdvihol hlavu a sledoval, ako som tú blondínu chytila a vytiahla ju z postele. Vystrašene na mňa hľadela a začala si zbierať svoje veci. Môj pohľad sa presunul na Edwarda, no to, čo som uvidela, ma vykoľajilo.

Najprv sa tváril prekvapene, no následne sa mu na perách začal tvoriť arogantný úsmev. A najhoršie bolo to, že v očiach nemal ani trochu ľútosti.

----------------------------------------------------------

Ja viem, ja viem... za ten koniec ma asi zabijete, čo? :) V tejto poviedke je proste Edward menšia sviňa. Ale inak dúfam, že sa vám to páčilo a že mi tu zanecháte nejaký ten koment. Váš Chippy

Ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 20. kapitola: