Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 21. kapitola

14.03.2011 (21:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2555×

Najprv sa tváril prekvapene, no následne sa mu na perách začal tvoriť arogantný úsmev. A najhoršie bolo to, že v očiach nemal ani trochu ľútosti.

Tá blondína nečakala ani minútu a vybehla preč z chatky. Cítila som hnev, ktorý sa vo mne hromadil a zväčšoval každým jedným Edwardovým úsmevom.

„Tak takto ti na mne záleží?“ spýtala som sa potichu a prepaľovala ho pohľadom. Všimla som si, ako Edwardov úsmev stuhol a zamračil sa.

„Tu nejde o to, či mi na tebe záleží, Bella.“ Pomaly sa ku mne priblížil a rukou mi jemne prešiel po líci. „Pretože tu nejde o city. Nikdy nešlo,“ šepol a uprene mi hľadel do očí. Cítila som, ako sa mi do očí vlievajú slzy, až nakoniec vytiekli úplne. Na okamih som v jeho tvári zbadala ľútosť, no aj tá za chvíľu zmizla.

„Takže som pre teba bola iba zábava,“ povedala som a zrak sklopila k zemi, aby nevidel moju slabosť. Ľutovala som, že som kvôli nemu všetko obetovala. Obraňovala som ho, zatiaľ čo ostatný vedeli, aký je.

„Nie si pre mňa dosť dobrá.“

Kŕčovito som sa usmiala a neveriacky na neho pozrela.

„Vieš čo je na tom najhoršie, Edward? spýtala som sa so smiechom. Edward sa nechápavo zamračil.

„Že ja som verila, že si iný. A ty si od seba dokázal odohnať jediného človeka, ktorý ťa mal rád,“ šepla som a utrela si slzy. Poslednýkrát som sa pozrela do jeho prekvapenej tváre a vybrala sa ku dverám.

„Ale so mnou sa už zahrávať nebudeš,“ povedala som predtým, ako som zavrela dvere a nechala ho tam stáť.

...

Pomalým krokom som prechádzala okolo ohniska, kde sedel Matt. Zamyslene hľadel na zem, pričom v ruke otáčal nejaký prsteň. Potichu som si vedľa neho sadla a keď zdvihol hlavu, ospravedlňujúco sa usmiala.

„Prepáč mi to,“ šepla som do ticha, ktoré sa medzi nami rozprestieralo. „Nechcela som ti ublížiť.“

„Nič si z toho nerob, nemôžeš za to,“ povedal okamžite a konečne sa pousmial. Opatrne som zdvihla ruku a položila ju na tú jeho.

„Po celý ten čas si mal pravdu a ja som ti neverila. Ani nevieš, ako mi to je ľúto.“

Potichu si vzdychol, keď zbadal moju tvár. Jemne si ma pritiahol na svoju hruď a ja som neprotestovala. Moje emócie sa znova vydrali na povrch a ja som bola vďačná, že je pri mne. Potichu som vzlykala, zatiaľ čo ma Matt jemne hladil po vlasoch a mlčal.

Neviem, ako dlho sme tam tak boli. Keď slzy konečne prešli, potichu som hľadela do ohňa, ktorý bol predo mnou. Upokojovalo ma to.

„Vieš čo som vždy chcel spraviť?“ prelomil ticho Matt. Mojou odpoveďou bolo iba tiché zamrnčanie.

„Vždycky som mu závidel, že mal to, čo chcel. Stále si išiel za svojim, aj keby to ľuďom ubližovalo. Nebaví ma to už sledovať, ako stále ničí druhých bez žiadnych následkov. Chcel som mu zobrať všetko, na čom mu vždy záležalo, ale bol som sám. A veľa ľudí sa ho bojí, takže do toho nešli so mnou, aj keď ho nemali radi. Lenže teraz si tu aj ty. A aj keď sa ti to možno nezdá... ty by si mu vedela ublížiť najlepšie.“

Prekvapene som sa zdvihla a neveriacky na neho hľadela. Celý čas to hovoril s toľkou nenávisťou v hlase.

„Pomstiť sa mu?“ šepla som nakoniec a všimla si, ako sa mu pritom slove rozžiarili oči.

„Zobrať mu všetko, na čom mu záleží, tak ako to robil doteraz on,“ prisvedčil znova a ja som sa nesúhlasne zamračila. Nemohla som povedať, že sa mi tento nápad nepáčil, ale pravdupovediac som sa bála aj ja.

„Ako si môžeš byť istý, že by nám to vyšlo?“

„Ver mi, poznám jeho najväčšie tajomstvá a kopu ľudí bude nakoniec s nami.“

S úsmevom som na neho hľadela a nakoniec prikývla. Nikdy by som nepovedala, že sa o takéto niečo budem snažiť, no časy sa menia. Edward Cullen ma zmenil.

„Som v tom s tebou,“ povedala som rozhodne a krásne sa na neho usmiala.

Strávila som asi hodinu sledujúc Matta, ktorý urputne rozmýšľal. A jediná zábava, ktorá na tom bola, boli jeho výrazy.

„Tak už si na niečo prišiel?“ Nevydržala som to.

„Ále... tých nápadov je iba tak veľa, že si neviem vybrať,“ odfrkol si nezaujato a ja som sa musela zasmiať.

„Na čom Edwardovi najviac náleží?“ zamyslela som sa nahlas.

„Zrejme na jeho spolku... celkovo na tejto škole,“ povedal Matt a ja som na neho s pozdvihnutým obočím pozrela.

„Takže mu aj záleží na tom, aby to tu mal na starosť... a keby to tak nebolo...“

„Tak by to pre neho bolo ponižujúce,“ dokončil za mňa Matt vetu a žiarivo sa usmial. „Prvý plán vymyslený.“

Celý večer sme s Mattom ešte domýšľali podrobnosti, až som únavou zaspala.

Ráno ma zobudili až hlasy študentov, ktorý sa vybrali na raňajky. Unavene som sa posadila na posteli a okamžite zbadala Matta, ktorý v ruke držal ruksak.

„Pripravená?“ spýtal sa s úsmevom.

„Samozrejme.“ Okamžite som vstala a zaliezla do kúpeľne, kde som sa mohla v pokoji prezliecť. Po chvíli som vyliezla, už teplo oblečená a spoločne sme išli do jedálne, kde už skoro všetci boli. Našťastie aj profesor, ktorého sme potrebovali.

„Dobré ráno, pane,“ povedala som milo. Trochu unudene sa otočil a premeral si ma.

„Áno?“

„Viete, rozmýšľali sme, že by sme mohli urobiť výlet, ktorý by som riadil,“ povedal Matt a profesor sa prekvapene zamračil.

„Myslím, že to nebude možné, keďže dnes máte naplánovaný výlet s pánom Cullenom, ktorý takéto akcie vedie.“

Nervózne som prešľapovala z jednej nohy na druhú a pohľadom prepaľovala celú jedáleň.

„Viem, ale taktiež s jeho programom nesúhlasím. Som členom školskej rady, takže to tu dobre poznám a viem, že by som mal mať takúto možnosť,“ neprestával Matt a profesor si povzdychol.

„To je pravda... oznámim to pred stretnutím študentom, aby si mohli vybrať,“ povedal nakoniec a ďalej nám nevenoval pozornosť. Matt sa nadšene usmial a vybral sa k stolu. Ja som celý čas iba nepokojne sedela a sledovala Matta. Edward sa na raňajkách neukázal vôbec, čo ma potešilo.

Hneď ako sme dojedli, zostala nám asi pol hodina do začiatku nástupu. S Mattom sme sa rozhodli, že pôjdeme na blízke vrchy, ktoré mi chcel ukázať. Z počiatku som z toho mala hrôzu, keďže ja a túra bolo nebezpečné spojenie. Do tašky som si ešte rýchlo hodila fľašku s vodou a rozbehla sa k táboráku. Matt už stál pri profesorovi a ja som sa postavila k nim. Postupne už všetci dochádzali, až sa zjavil Edward.

„Pán Cullen, nastala zmena plánu,“ oznámil profesor a Edward sa prekvapene pozrel najprv na mňa a následne na Matta.

„Pôjde sa na ten výlet, ktorý bude mať väčší záujem.“

Edward neveriacky vypúlil oči a hľadel na profesora.

„Prosím?“ spýtal sa prekvapene. „Ale ja som tu vedúci. Vy si to nemôžete meniť.“

„Ale môžem, pán Cullen,“ odvrkol profesor nahnevane a otočil sa k študentom, ktorí tam stáli.

„Tak máte možnosť vybrať si... buď bude vedúci pán Cullen, alebo slečna Swanová,“ povedal a ja som vypleštila oči, rovnako ako Edward. Ihneď som započula ruch a všimla si, ako sa všetci dohadovali. Prekvapene som vydýchla, keď sa najprv všetci chalani a neskôr aj baby vybrali mojim smerom. Zostalo tam iba pár ľudí a ja som radšej nechcela vidieť, ako sa tvári Edward.

„Tak a máme rozhodnuté... toto je vaša nová vedúca,“ zakričal profesor a ja som cítila, ako sa mi na perách tvorí spokojný úsmev.

„To mi pripomína, pán Cullen, že pani Swanovej prenecháte hlavnú chatku,“ doplnil a Edward zhrozene zalapal po dychu. Môj úsmev sa ešte rozšíril, keď ma nenávistne prepaľoval pohľadom. Pomalým krokom som sa k nemu vybrala a zastavila tesne pri ňom.

„Do ôsmej nech si z tej chatky preč,“ zašepkala som milo a vedela, že ma bude musieť poslúchnuť. Rýchlo som sa otočila na Matta, ktorý ma tam čakal.

„Čo by som ja bez teba robil,“ šepol a nechápavo krútil hlavou.

Náš výlet nám trval päť hodín, zatiaľ čo som musela počúvať o tom, aká je príroda a všetko okolo toho úžasné. No pre mňa to bola pohroma. Na každom kroku som zakopávala a keby nebolo Matta, tak aj padala. Už v polke cesty som cítila únavu a keď sme sa vrátili spať do kempu, tak som si necítila nohy. Unavene som sa zvalila do mäkkej trávi a zatvorila oči.

Cítila som, ako mi na tvár dopadajú teplé slnečné lúče, ktoré už aj tak pomaly zapadali. A keď sa tak stalo, ucítila som zimu, ktorá ma prinútila vstať. Pomaly som sa vybrala ku svojej chatke a zbalila si všetky veci. O chvíľu som už stála, v rukách zvierala tašku a nerozhodne hľadela na Edwardovu chatku.

Nakoniec som odhodlane vošla dnu. Spokojne som si vydýchla, keď som otvorila dvere a zbadala, že je izba už prázdna. Až teraz som sa rozhliadla. Bola o toľko iná ako tá naša. Posteľ bola väčšia, výrazne pohodlnejšia a hlave na nej bola teplá a príjemná perina. Celkovo tu bolo oveľa teplejšie, vďaka radiatoru. Zákerne som sa usmiala, keď som si prestavila, ako sa Edward bude tváriť, keď zbadá izbu pre „normálnych ľudí“. Pomaly som položila tašku vedľa seba a unavene skočila na posteľ. Cítila som, že posteľné prádlo bolo vymenené, no aj tak sa okolo mňa rozšírila Edwardova vôňa, ktorá bola snáď všade. Spokojne som sa zavŕtala do paplóna a o chvíľu zaspala.

...

Prekvapene som otvorila oči a okamžite do rúk schytila mobil. Už podľa hluku, ktorý sa ozýval vonku, mi došlo, že som zaspala. Rýchlo som vyskočila z postele a obliekla si prvé veci, ktoré som mala po ruke. Po ceste som sa ešte raz pozrela do zrkadla a vybehla smerom ku jedálni.

Matt tam už sedel a keď ma zbadal, šťastne sa usmial. Chcela som sa vybrať ku stolu, no po ceste ma zastavil profesor.

„Slečna Swanová, potrebujem, aby ste niečo vybavili,“ povedal a do rúk mi strčil nejaké papiere. „To sú zoznamy žiakov a podobné veci a ja potrebujem, aby ste to doniesli správcovi tohto kempu. Kópie som nerobil, takže si ma neželajte, keď sa vám to stratí!“ dokončil prísne a rovno, keď som sa chcela spýtať, kam vlastne ísť, zmizol. Prekvapene som sa otočila a aj s papiermi si sadla vedľa Matta.

„Je to na konci celého táboriska,“ oznámil mi bez pozdravu a ja som si uľavene vydýchla. Musela som uznať, že toto nebolo nič pre mňa. Do rúk som chytila rožok a hladne do neho zahryzla.

Po raňajkách mi Matt oznámil, že musí ísť do chatky, takže som bola na to sama. V rukách som pevne držala papiere a pomalým krokom sa vybrala cez les k tej chatke. Prekvapene som však zastala, keď sa predo mnou zjavil Edward.

Pohľadom pomaly kĺzal z mojich očí až na papier, ktorý som držala. Cítila som strach, ktorý vo mne týmto gestom vyvolal. V jeho tvári bolo vidno, že sa hnevá - a to veľmi.

„Čo to máš?“ spýtal sa tvrdo.

„Nič,“ zamrmlala som okamžite a moja ruka automaticky vystrelila za chrbát. Edward nechápavo prižmúril oči a hlavu jemne naklonil do boku. Ani som nepostrehla, kedy sa ku mne nahol a papiere mi vytiahol z rúk. So strachom som hľadela, ako si ich prezerá.

„Edward, prosím ťa, vráť mi to,“ povedala som zúfalo a cítila, ako mojím telom prechádzala nervozita. Edward pomaly zdvihol zrak z tých papierov a na perách sa mu zjavil arogantný úsmev.

„Prečo by som mal?“ spýtal sa zvodne a ja som sa pri tom tóne zachvela.

„Nie je to nič dôležité,“ zaklamala som, no to som nemala robiť. Prekvapene pozdvihol jedno obočie a zasmial sa.

„Tak to ti nebude vadiť, keď urobím toto.“

Zhrozene som sledovala, ako papiere priložil ku ohňu a oni v okamihu zbĺkli.

„Edward, nie!“ zvreskla som zúfalo a snažila sa jeho ruku odtiahnuť, no bola ako kameň. Pred moje nohy dopadli už iba pozostatky, ktoré tam Edward hodil. Cítila som, ako mi prstom nadvihol hlavu a ja som mu hľadela priamo do jeho čiernych očí.

„Ak sa mi ešte raz pripletieš do cesty, tak ti garantujem, že ti nepomôže ani ten tvoj Matt,“ šepol blízko mojej tvári, až som cítila jeho dych. Zachvela som sa.

„Sama si si vybrala, Bella.“

Započula som ešte predtým, ako zmizol medzi stromami. Pomaly som klesla na kolená a hlavu si schovala do dlaní. Nebola som tam tak ani päť minút, keď som započula tiché kroky.

„Si v poriadku?“ ozval sa hlas, ktorý znel ako zvončeky.

-------------------------------------------------------------------

Tak teraz strašne dúfam, že sa vám to aspoň trochu páčilo, lebo mne sa táto kapitola zdala nudná a celá zlá... Ale konečne tam máte tú pomstu Edwardovi a prezradím vám, že ešte zďaleka nekončí. Tak prosím o váš názor, som totižto strašne zvedáva a keď-tak aj na kritiku. :) Váš Chippy

Ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 21. kapitola: