Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 16. kapitola

04.02.2011 (21:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3037×

Edward sa na mňa poslednýkrát zvodne usmial, poslal mi vzdušný bozk a otočil sa k tabuli. Zhrozene som si podoprela hlavu a usmiala som sa. Práve toto som na ňom tak veľmi milovala a zároveň aj nenávidela.

Po učebni sa ozýval jeho smiech. Znel tak uvoľnene, bezstarostne a hlavne krásne. Nikto nemal smiech ako on. Jedna ruka mu pomaly zašla do jeho vlasov a následne si ich zamyslene prehrabol. Do rúk rozhodne chytil pero, niečo zapísal a s úsmevom na ňu pozrel.

Znova sa zasmial, pričom odhalil rad dokonale bielych zubov a to dievča úplne odrovnal. Prekvapene na neho pozrela a jemne očervenela. Zrak okamžite sklopila dole, čím sa vyslobodila z jeho pohľadu. Prstom jej jemne prešiel po sánke a znova si vyžiadal jej pozornosť. Pozeral na ňu so zvodným úsmevom, zatiaľ čo ona ho rozpačito sledovala.

Bol tak zatracene sexy. V očiach mal to, čo iní nemali. Pozeral na ňu tak tajomne a pri tom zvodne. Nemohla vedieť o čo sa snaží.

Konečne prehovorila a venovala mu trochu rozpačitý úsmev.

Ďalší smiech. Neveriacky zakrútil hlavou a sklopil zrak, akoby nad niečím premýšľal. Na perách sa mu zjavil lišiacky úsmev a on sa pohodlne oprel do stoličky. Zdvihol zrak a bez slov ju sledoval. Privádzalo ju to do rozpakov a to on práve chcel.

„Bella!“ zatriasol mnou Matt a ja som prekvapene zažmurkala a konečne od neho odtrhla zrak.

„Už som sa bál, že nie si medzi nami. Úplne si ho hypnotizovala,“ zasmial sa a ja som na neho zahanbene pozrela.

„Vyzerala som tak aj ja?“ Hlavou som kývla ku Edwardovi a tomu dievčaťu.

„Ešte horšie,“ povedal hneď a zamyslene si oprel hlavu. „Ale si tu, živá a zdravá.“ So smiechom ma pohladil a ja som sledovala učiteľa, ktorý vošiel do učebne.

Rezignovane som si vzdychla a ruky položila na stôl, pripravená na ďalšiu nudnú hodinu. No akokoľvek som sa snažila vnímať výklad profesora, nedarilo sa mi to. Môj pohľad stále smeroval k nemu. Nemohla som klamať sama sebe. Vadilo mi, keď som ho videla s inou. A najhoršie na tom bolo to, že som vedela, že mi chýba.

Moje myšlienkové pochody vyrušil až zvonček a ja som sa rýchlo postavila. Poslednýkrát som ešte zamávala Mattovi a rýchlym krokom sa vybrala preč, no do niečoho som silno narazila a prudkým nárazom spadla na zem.

„Preboha! Si v poriadku?“ ozval sa nado mnou ten zamatový hlas a ja som s bolesťou privrela oči. Len to nie!

„Myslím, že hej,“ zašepkala som potichu a snažila sa zdvihnúť.

„Pomôžem ti,“ povedal starostlivo a ja som ucítila, ako ma jeho ruky okamžite zdvíhali. Konečne sa mi podaril zdvihnúť zrak od podlahy a moje oči sa zahľadeli do tých jeho, ktoré ma so strachom skenovali.

„Vážne ťa nič nebolí? Bol to silný náraz,“ povedal zhrozene a rukami ma pevne zvieral, akoby ma nechcel pustiť. Opatrne som jeho ruky zložila a usmiala sa.

„Som v pohode,“ zopakovala som dôraznejšie a on sa zamračil. Rýchlo sa zohol a pozbieral učebnice, ktoré boli na zemi. S úsmevom mi ich podal a s pozdvihnutým obočím sa mi vpíjal do očí.

„Ďakujem,“ šepla som nechápavo.

„Už som si myslel, že to nepovieš,“ zasmial sa a do rúk chytil svoje veci. „Dávaj si pozor, Bell,“ povedal nežne a s úsmevom vyšiel z učebne.

Prekvapene som tam stála s otvorenými ústami, ktoré som zavrela až vtedy, keď sa vedľa mňa postavil Matt.

„Vôbec sa nezmenil,“ zamrmlal potichu a ja som sa na neho s otázkou v očiach otočila. Iba záporne zatočil hlavou a pomaly ma viedol preč z učebne.

...

Celý deň mi ubehol pomerne rýchlo a ja som sa spamätala až keď zazvonil zvonček na poslednú hodinu. Pomaly som sa postavila z miesta a čakala na Matta, ktorý sa balil.

„Na čo mi kedy bude dejepis?“ spýtala som sa rozhorčene, keď profesor vyšiel z učebne.

„Aby si vedela, čo bolo v minulosti, napríklad pred sto rokmi,“ zasmial sa a šibalsky na mňa pozrel.

„A ty to vieš?“ odvetila som prekvapene a usmiala sa.

„Náhodou... to viem veľmi dobre,“ povedal a na tvári sa mu zjavil urazený výraz. S pozdvihnutým obočím som sa k nemu obrátila.

„Čo také? Prosím, povedz mi to.“ Nahodila som psie oči, čo Matta ešte viac rozosmialo.

„Napríklad sa založila táto škola. Zakladateľ sa volal Aro Volturi a on založil spolok, ktorý teraz patrí Edwardovi.“ Uprene mi hľadel do očí, akoby sa z nich snažil niečo vyhľadať. „A spolok sa predáva z generácie na generáciu. Už od samých začiatkov sa že vraj konali také “skúšky“, aby vybrali tých najlepších... vyvolených,“ povedal potichu a ja som na neho so záujmom hľadela.

„Edward je príbuzný s Arom?“ spýtala som sa nechápavo.

„Nie, ale musí s ním mať niečo spoločné... ináč by ho nevybrali,“ odpovedal a ja som na neho zamyslene hľadela. Stále som mala pocit, že vie niečo viac a nechce mi to povedať. Nechápavo som zakrútila hlavou a so smiechom sklopila zrak.

„Desíš ma.“

Matt na mňa starostlivo pozrel.

„Prepáč mi, to som nechcel,“ zamrmlal a očami sa vpíjal do tých mojich. Jednou rukou mi jemne prešiel po brade a na jeho perách sa mu zjavil letmý úsmev. Vedela som, čo príde, no aj tak som svoje nohy neprinútila pohnúť sa. Iba som tam stála a so zatajeným dychom sledovala, ako sa jeho pery približujú k tým mojim. Jemne som ich pootvorila a cítila, ako ma ovial jeho studený dych. Opatrne si ma pritiahol k svojmu telu a nežne ma pobozkal, akoby sa bál, že zmiznem. Rukou mi jemne prechádzal po chrbte, zatiaľ čo ma jeho pery bozkávali. Cítila som sa zmätená. Bolo to tak iné ako s Edwardom, no moje pery mu jeho bozky aj tak vracali. Keď Matt konečne prestal, odtiahol sa a s úsmevom na mňa hľadel.

„Bolo to krásne,“ zamrmlal a šťastne na mňa hľadel. Zmätene som privrela oči a povzdychla. Nevedela som prísť na to, čo cítim, no sklamanie to rozhodne nebolo.

„Matt,“ zamyslene som na neho pozrela. „Musím ísť,“ povedala som a rýchlo vybehla z učebne.

Behom som sa dostala do izby a zvalila sa na posteľ. Hlavu som zaborila hlboko do vankúša a zavrela oči. Nechcela som nad tým premýšľať, aj keď som vedela, že som Mattovi ublížila. Mojim telom začala prechádzať únava a netrvalo dlho a ja som zaspala.

...

Pomaly som otvorila oči a zahľadela sa do tmavej izby. Anna už dávno spala a ja som rukou nahmatala mobil. Boli tri hodiny ráno a ja som cítila, že únava ma už prešla. Zamyslene som hľadela do tmy a snažila sa nevnímať to hrobové ticho, no nedarilo sa mi to. Po chvíli som sa rozhodne zdvihla, obliekla si župan a potichu sa vybrala preč z izby. Celá škola spala a mňa napadlo iba jediné miesto, kde som mohla ísť. Rýchlym krokom som kráčala cez chodby až som sa dostala ku hlavnému vchodu a vyšla zo školy. Pomaly som našľapovala na kamienky a mierila si to ku jazeru, ktoré potichu žblnkotalo a ja som cítila, ako ma ten zvuk ukľudňuje. Moje nohy ma zaviedli až ku mólu a ja som si okamžite všimla tmavú postavu. Prekvapene som sa tam vybrala, no keď som toho dotyčného spoznala, zastala som.

„Edward?“ šepla som a on okamžite otočil hlavu. Na ústach sa mu zjavil jemný úsmev a v rukách prehadzoval nejaký kamienok.

„Prečo nespíš?“ spýtal sa potichu a ja som si vedľa neho opatrne sadla.

„Nevedela som zaspať,“ odpovedala som.

„Ani ja.“

Jeho oči zamyslene sledovali pohúpujúcu sa vodu a na jeho perách hral spokojný úsmev. „Rád sem chodím... rozmýšľať,“ prerušil ticho a so záujmom v očiach na mňa pozrel.

„Už si na niečo prišiel?“ spýtala som sa.

„Nie,“ zasmial sa uvoľnene a pohľad sklopil k zemi. „Išiel by som sa okúpať,“ povedal zrazu a ja som na neho nechápavo pozrela.

„Nemáme plavky,“ odpovedala som s úsmevom a všimla si, ako sa na mňa s iskričkami v očiach pozrel.

„A kto ich potrebuje?“ spýtal sa a na perách sa mu objavil jeho lišiacky úsmev. Rukami chytil lem svojho trička a rýchlo si ho pretiahol cez hlavu. Pomaly vstal a prekvapene na mňa pozrel.

„Nejdeš?“

Nerozhodne som mykla plecami a vpíjala sa do jeho zlatých očí, ktoré ma nedočkavo sledovali.

Jeho prsty pomaly chytili zips na jeho nohaviciach a jedným ťahom ho rozopol. Prekvapene som ho sledovala a cítila ten známi pocit... vzrušenie. Edward si rýchlo stiahol nohavice aj s boxerkami dole a mne sa vyskytol pohľad na jeho dokonalú postavu. Zaskučala som a ucítila nutkanie. Sledovala som, ako sa pomalým krokom vybral po pláži až ku vode, do ktorej začal opatrne vstupovať až dokým mu voda nesiahala do pása. Vzrušene som sledovala, ako sa jemné vlnky obtierajú o jeho telo a vlasy sa mu v mesačnom svite leskli. Zhrozene som zatvorila oči a vzdychla si. Nevydržala som to. Rýchlo som sa postavila a vyzliekla si nočnú košieľku. Pomalým krokom som vzchádzala do vody a čím bližšie som bola Edwardovi, tým väčšie vzrušenie som cítila. Opatrne som zdvihla ruku a prstami mu jemne prešla cez chrbát až ku brušku a objala ho. Počula som, ako potichu zamrnčal a jeho tvár sa otočila ku tej mojej. Moje oči zablúdili k jeho plným perám, ktoré som následne jemne pobozkala. Pousmial sa, otvoril oči a so vzrušením na mňa hľadel. Rýchlo sa prehupol tak, aby stál oproti mne.

Jedna jeho ruka ma jemne chytila za zadoček a pritiahla si ma čo najbližšie k svojmu telu. Rukami mi jemne prechádzal po krivkách môjho tela, akoby sa kochal.

„Si nádherná, Bella,“ šepol odrazu a pohľadom sa mi vpíjal do očí. Na tvári sa mi zjavil úsmev a Edward na nič nečakal. Venoval mi jeden letmý bozk a jazykom mi jemne prechádzal po spodnej pere. Vzrušene som zalapala po dychu a ruky mu zaplietla do vlasov. Jeho bozky boli nežné, no čím ďalej, tým viac sa stávali naliehavejšími. Rukami ma pevne chytil a vyzdvihol na seba a pomalým krokom vystupoval z vody. Celý čas mi vzrušene hľadel do očí až kým ma nepoložil na chladnú zem. Znova spojil naše pery a rukami ma hladil po celom tele. Mojim telom prechádzali vlny vzrušenia a ja som vedela, že to už dlhšie nevydržím.

„Edward,“ šepla som nedočkavo a ucítila jeho ruky na stehnách. Jemne ich roztiahol a vzrušene zdvihol pohľad. Uprene mi hľadel do očí, keď do mňa konečne vnikol a ja som ucítila ten dokonalý pocit. Najprv boli jeho pohyby jemné a opatrné, no postupne začal zrýchľovať a prirážať. Cítila som, ako mojim telom prechádzajú vlny vzrušenia a ja som napäto sledovala Edwarda. Poslednýkrát ešte prirazil a obaja sme naraz vybuchli. S hlasitým vzdychom som sa prehla a prežívala tú najkrajšiu vec v živote.

Edward potichu predychával a nakoniec sa unavene zvalil vedľa mňa. Rukami si ma jemne pritiahol na hruď a ja som si na neho položila hlavu. Nechcela som, aby niekedy táto dokonalá chvíľa skončila. Snažila som sa vnímať každý jeden dotyk, ktorý Edward urobil. V tichosti som ležala a vnímala žblnkot vody. Nešťastne som zavrela oči a potlačila slzy, ktoré mi do nich vošli. Vedela som, že to čo som urobila, nie je správne a že mu ublížim. No napriek tomu som tu ležala a vychutnávala si jeho prítomnosť. Poslednýkrát som vdýchla jeho vôňu a rozhodne sa postavila. Edward na mňa s otázkou v očiach pozrel.

„Prepáč mi, Edward, ale bola to chyba,“ zašepkala som a zbadala, ako jeho prekvapenie vystriedal smútok.

„Vybrala si si?“ spýtal sa.

„Áno,“ odpovedala som a zo zeme si pozbierala veci. Rýchlo som si obliekla župan a posledný krát sa na neho pozrela. Sedel. Oči mal uprené ďaleko a na tvári sa mu odohrávalo nešťastie.

„Je mi to ľúto,“ zašepkala som potichu, no vedela som, že ma počul. Rýchlo som sa otočila a vybrala sa do školy. Celý čas som zadržiavala slzy, ktoré sa mi drali von a kráčala ku izbe. Nedočkavo som zaklopala na dvere a jemne sa pousmiala, keď sa otvorili.

„Matt.“

----------------------------------------------------------------------------

Tak... vybrala si Bella dobre? :D Pretože viacerí ste chceli viac Matta a ja som urobila menšiu zmenu plánu. :) A dúfam, že sa vám to páčilo, pretože keď som si to spätne čítala, tak sa mi zdalo, že to je celé zle napísané... tak som zvedavá na váš názor. Váš Chippy :)

Ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 16. kapitola: