Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 17. kapitola

13.02.2011 (08:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2321×

„Je mi to ľúto,“ zašepkala som potichu, no vedela som, že ma počul. Rýchlo som sa otočila a vybrala sa do školy. Celý čas som zadržiavala slzy, ktoré sa mi drali von a kráčala ku izbe. Nedočkavo som zaklopala na dvere a jemne sa pousmiala, keď sa otvorili.

„Matt.“

Do očí mi zasvietili prvé lúče slnka a ja som ich ospalo otvorila. Pohľad sa mi okamžite zastavil na Mattovi, ktorý ešte spal. S úsmevom na perách som sa posadila a sledovala ho. Cítila som sa, akoby sa túto noc vo mne niečo zlomilo. Prvýkrát som nemyslela na Edwarda a zistila, že s Mattom mi je dobre, a možno aj lepšie ako by bolo vhodné. Konečne tu bol niekto, komu som sa mohla zdôveriť a rozprávať sa s ním bez toho, aby ma odsudzoval, alebo sa so mnou zahrával.

Rukou som mu jemne prešla po líci a sledovala, ako pomaly otvoril oči a okamžite sa usmial.

„Dobré ráno,“ šepol potichu a pretiahol sa.

„Aj tebe,“ zasmiala som sa a konečne vstala z postele. „Budem musieť ísť... nechcem, aby ma tu našli profesori. Mali by sme problémy.“

„Kvôli tebe to riziko s radosťou podstúpim.“ Zazubil sa a a jemne ma pobozkal na pery. Slastne som zavrela oči a bozk mu s radosťou oplácala. Nakoniec som sa s úsmevom odtiahla.

„Vážne už musím ísť,“ protestovala som, a keď som zbadala, ako sa ku mne začal približovať, rýchlo som vybehla z izby a namierila si to rovno do tej svojej, kde ma už čakala Anna.

„Bella, povedz mi všetko!“ vyhŕkla bez pozdravu a zvedavo na mňa hľadela. Zdráhavo som sa nadýchla a zamyslela sa.

„S Mattom sme spolu,“ začala som a na jej tvári sa objavil nechápavý výraz. „Už oficiálne,“ spresnila som a sledovala, ako začala nadšene poskakovať na jednom mieste.

„Och, Bella!“ vzdychla a silno ma objala. „Ale dúfam, že tá jedna etapa je už za tebou.“ Zhrozene sa odtiahla a venovala mi nedôverčivý pohľad.

„Áno.“ Jemne som sa pousmiala a podišla ku skrini, aby som si vytiahla čisté oblečenie na raňajky.

„Ani nevieš, ako som za teba šťastná. Vážne som si už myslela, že je to s tebou stratené,“ rozprávala nadšene, zatiaľ čo ja som sa obliekala. Pri slove „stratené“ som jej venovala urazený pohľad, čo ju iba viac rozosmialo. Rýchlo som sa ešte obzrela v zrkadle a spoločne s Annou sa vydala na raňajky. Pomaly som vošla do jedálne a vybrala sa k nášmu stolu, kde ma už s úsmevom čakal Matt.

„Chýbala si mi,“ posťažoval sa a ja som s úsmevom prevrátila oči. Pomaly som si sadla a do ruky hladne chytila jeden rožok a zahryzla do neho.

Môj pohľad nevoľky zablúdil ku Edwardovmu stolu. Všetci tam sedeli, teda okrem neho. Prekvapene som sa rozhliadla po jedálni. Nemohla som uveriť tomu, že chýbal. Väčšinou tu o takomto čase už bol.

„Bella,“ vyrušila ma z mojich myšlienkových pochodov Matt a jednou rukou ma objal. „Nad čím rozmýšľaš?“ spýtal sa a so záujmom na mňa hľadel. 

Ver mi, že to nechceš vedieť, povedala som si v duchu a hrane sa na neho usmiala.

„Nad ničím.“

Edward sa celé raňajky neobjavil a ja som začala cítiť nervozitu. Keď všetci dojedli, pomaly sme sa postavili a išli na vyučovanie. Ešte rýchlo som sa rozlúčila s Mattom a Annou, a vkročila do svojej triedy, kde som mala mať biológiu. Môj pohľad znova s nádejou zablúdil k jeho miestu a následne som ucítila sklamanie. Nebol tam.

Pomaly som prešla k svojej lavici a sadla si. Na lavicu som si vyložila učebnice a sledovala, ako do učebne vstúpil profesor. Znudene som si podoprela hlavu a zahľadela sa von oknom. Hnevala som sa na seba za to, že na neho aj tak stále myslím. Áno, nebolo to tak ako predtým, no predsa mi na ňom záležalo a trápilo ma, že som ho ešte nevidela. Možno som sa až príliš bála jeho reakcie. Toho, že som mu ublížila a chcela sa mu ospravedlniť. Jedno som vedela isto. A to to, že dokým neuvidím, že je v poriadku, budem cítiť vinu.

Celú hodinu som nevnímala a moje myšlienky boli všade, len nie na hodine. Keď konečne zazvonil zvonček, ktorý značil koniec poslednej hodiny, šťastne som vybehla z učebne. Okamžite som si všimla Matta, ktorý na mňa už čakal.

„Aký si mala deň?“ spýtal sa s úsmevom a pomaly kráčal vedľa mňa.

„Nudný,“ zamyslela som sa a on sa zasmial.

Spoločne sme išli k mojej izbe. Matt mi celý čas rozprával o škole a ja som sa ho snažila počúvať.

„Si si istá, že nechceš ísť von? Napríklad sa prejsť?“ navrhol už asi po tretíkrát a ja som ako minule iba zakrútila hlavou.

„Som unavená,“ zaklamala som a zahľadela sa na neho. „Ale sľubujem, že ti to vynahradím,“ zapriadla som a natiahla sa po jeden bozk. Všimla som si, ako sa na jeho tvári mihol smútok, ktorý sa okamžite snažil zakryť úsmevom.

„Vidíme sa zajtra.“

„Ahoj,“ šepla som a sledovala ho, až dokým nezašiel za uličku. Z ruky som pustila kľučku, ktorú som držala a snažila sa vyhľadať pohľadom niekoho známeho. Na moje šťastie tam nikto nebol a ja som sa rýchlym krokom vybrala po chodbe, ku Edwardovmu spolku. Čím bližšie som mu bola, tým väčšiu nervozitu som cítila. Párkrát som dokonca zastala a chcela sa otočiť. Prečo za ním vlastne idem? Čo mu chcem povedať? Pýtala som sa samej seba. S myšlienkovými pochodmi som sa dostala až do hlavnej haly a napäto sa vybrala ku Edwardovej izbe. Do ruky som rozhodne chytila kľučku, posledný krát sa nadýchla a zatlačila.

Dvere sa s vrzgotom otvorili a mne sa naskytol výhľad do izby. Prekvapením som otvorila ústa dokorán a snažila sa spracovať čo vidím. Zhrozene som vstúpila do izby a pohľadom prechádzala cez perfektne ustlanú posteľ, až po úplne prázdne poličky. Neveriacky som pribehla ku stolu a rýchlo hľadala aspoň nejaký náznak toho, že tu bol. No izba bola dokonale uprataná, ako keby tu nikto nikdy nebýval. Z úst sa mi vydral tichý vzlyk a ja som sa unavene zviezla na zem. Do očí sa mi začali vlievať slzy, až vyhŕkli úplne. Rukami som si zakryla tvár a snažila sa utlmiť vzlyky, ktoré zo mňa vychádzali. Nemohla som uveriť tomu, že to skutočne urobil. Odišiel a ani sa nerozlúčil.

Pomaly som sa postavila a jemne si ľahla na posteľ. Nešťastne som privrela oči a hlavu si zaborila do vankúša. Cítila som, ako sa okolo mňa rozniesla jeho vôňa, ktorá už tiež začala slabnúť.

Neviem, ako dlho som tam ležala, ale spamätala som sa až keď sa začalo stmievať a okolo mňa sa rozprestierala tma. Bez neho bola táto izba taká prázdna, strašidelná. Pomaly som vstala a rozhodne sa vybrala ku dverám. Ešte poslednýkrát som sa obzrela a nakoniec vyšla.

„Kde si bola?“ spýtala sa ma Anna okamžite a na tvári sa jej držal nahnevaný výraz.

„Odišiel,“ šepla som jednoducho a nešťastne sa zvalila na posteľ.

„Kto?“

„Edward,“ zamrmlala som a ona iba chápavo prikývla. Pomaly sa posadila vedľa mňa a súcitne ma pohladila po chrbte.

„Ber to z tej lepšej stránky,“ začala a ja som na ňu prekvapene pozrela. „Aspoň sa budeš môcť sústrediť na Matta.“

Chápavo som prikývla.

„Máš pravdu. Už na neho nebudem myslieť, ako keby ani nikdy nebol,“ povedala som rozhodne a snažila sa o tom presvedčiť skôr seba ako ju. „Teraz mám Matta.“

...

S úsmevom som sedela pri jazere a sledovala Annu a Matta, ktorí sa živo o niečom dohadovali. No, skôr by sa dalo povedať, že sa hádali. Ja som ich iba spokojne pozorovala. Najprv som neverila, keď mi Anna hovorila, že všetko bude v poriadku, no predsa len bolo. Cítila som sa šťastná. S Mattom som prežívala vzťah, ktorý som vždy chcela a mala som tú najlepšiu kamarátku na svete. Čo viac by som si mohla priať?

„Bella, povedz, že mám pravdu!“ otočila sa na mňa Anna zrazu a ja som prekvapene vypúlila oči.

„Ja mám pravdu!“ protestoval Matt a so smiechom na mňa hľadel.

„To vieš, že máš,“ šepla som a venovala mu jeden bozk.

„Hej!“ oponovala Anna nahnevane a nakoniec nás iba prebodávala nahnevanými pohľadmi. Pomaly som sa oprela o Mattovu hruď, zatiaľ čo ma jemne hladil po tvári.

„Vážne som rada z vašej lásky, ale toto je na mňa moc,“ zabrblala a so záujmom pozdvihla jedno obočie. S Mattom sme na seba prekvapene pozreli a následne okamžite vybuchli do smiechu.

...

Prešli už štyri týždne odvtedy čo sme sa s Mattom dali dokopy a Edward odišiel. Práve som kráčala s Mattom na ďalšiu hodinu, čo bola telesná. Matt ma ako vždy odprevádzal na hodinu.

„Hlavne si neublíž,“ zasmial sa a so strachom v očiach na mňa pozrel. Keďže bolo vonku pomerne teplé počasie, mala som na sebe iba kraťase a tielko, no aj tak mi bolo teplo.

„Nemusíš sa báť,“ protestovala som s úsmevom a nadšene hľadela na Annu, ktorá už stála na ihrisku, spoločne so všetkými. Do ruky som rozhodne chytila hokejku a na Mattovej tvári sa objavil zhrozený výraz.

„Na toto sa nechcem pozerať.“ Zazubil sa a rýchlo ma pobozkal na rozlúčku. S úsmevom na perách som sledovala, ako kráčal smerom ku škole.

Profesor nás zatiaľ rozdelil do družstiev, a ja som sa, ako vždy, postavila na okraj ihriska, aby som nikomu nezavadzala.

Hra sa začala a ja som nezaujato sledovala, ako sa všetci hnali za tou loptičkou. Nikdy som tú hru nechápala, a ani sa na to nesnažila prísť. Hlavu som jemne zaklonila a nechala si na tvár dopadať hrejivé lúče slnka.

Na tvári sa mi objavil spokojný úsmev. Moje oddychovanie však vyrušil zvuk auta. Prekvapene som otvorila oči a pohľadom vyhľadala pôvodcu toho zvuku. Všimla som si, ako okolo školy prefrčal čierny Aston Martin, ktorý zastavil pred vchodom.

Zaujato som sledovala majiteľa toho auta, ktorý práve vystupoval. S prekvapením som vypleštila oči a hľadela na Edwarda. Pomaly za sebou zatvoril dvere, prehrabol si svoje dokonale strapaté vlasy a do jednej ruky chytil tašku. Nemohla som uveriť tomu, že sa vrátil. Iba som stála na jednom mieste a hypnotizovala ho pohľadom. S letmým úsmevom sa porozhliadol po okolí, až sa jeho pohľad zastavil na mne. Aj z tej diaľky som videla, ako sa mu pery vytiahli do jeho typického namysleného úsmevu. Jednu ruku zdvihol nad hlavu a zamával ňou zo strany na stranu. Po dlhej chvíli, keď som si uvedomila čo urobil, som mu nerozhodne odkývala. Jeho úsmev sa ešte viac rozšíril a so smiechom neveriacky zakrútil hlavou. Sledovala som, ako rýchlym krokom zmizol v budove školy, a ja som iba stála ako obarená a snažila sa spracovať to, čo som videla.

--------------------------------------------------------------------------------

No... a teraz som zvedavá na váš názor. :) Priznám sa, že som mala v úmysle Edwardov odchod rozpísať na viac kapitol, ale keď som si čítala predchádzajúce komenty, tak som to skrátila. Tak dúfam, že sa vám to páčilo a po prípade mi poviete aj vaše nápady. A chcela by som vám poďakovať za všetky komentáre, čo ste mi dali... ani neviete, ako veľmi ma to potešilo a povzbudilo. :) Váš Chippy

Ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 17. kapitola: