Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 13. kapitola

15.01.2011 (08:00) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2757×

„Bella, práve som ťa hľadal.“

„Matt!“ vykríkla som a nadšene sa na neho usmiala. „Prečo?“ spýtala som sa záujmom.

„Tak ma napadlo, že prídem pozrieť svoju kamarátku, čo zasa vymýšľa.“ Na jeho tvári sa objavil úsmev. „A podľa tvojho výrazu to bude zasa niečo s Edwardom.“

„Odhalil si ma,“ zasmiala som sa a sledovala ho.

„Tak nezabudni, že keď niečo budeš potrebovať, som tu. A navyše toho viem o Edwardovi viac ako si myslíš,“ zvodne na mňa žmurkol a ja som prekvapene vypúlila oči.

„Tak to sa mi určite zíde,“ povedala som hneď a spoločne s ním kráčala k svojej izbe. „Ani si mi nepovedal, ako ste sa spoznali,“ zašepkala som so záujmom a po očku na neho pozrela. Na jeho perách sa objavil úsmev a a s tichým povzdychom pozrel k zemi.

„Vlastne ho poznám už od detstva,“ začal a na mojej tvári sa zráčilo prekvapenie.

„Nemali by ste byť skôr priatelia?“

„Mali, a aj sme boli. Vieš, kedysi bol dobrý a strašne milý.“ Konečne zdvihol zrak a zamyslene sa zahľadel do chodby. „Viem, že je tomu ťažké uveriť,“ zasmial sa a ja s ním. Mal pravdu, milého Edwarda si teda nedokážem ani len predstaviť.

„A do šestnástich sme boli najlepší priatelia, ale potom zrazu bez rozlúčenia zmizol a po čase sa vrátil. Ale už ako úplne iný človek. A proste som viac pre neho už nebol dobrý. Začal sa stretávať s tou jeho skupinou, do ktorej som ja nikdy nechcel patriť,“ povedal a s úsmevom na mňa pozrel. Prekvapene som sa zahľadela do jeho očí.

„Vieš, že máš úplne rovnakú farbu ako Edward?“ spýtala som sa nechápavo a uprene mu do nich hľadela. Matt iba rýchlo sklopil zrak a tajomne sa usmial.

„Už musím ísť. Tak sa maj,“ zasmial sa a pomalým krokom sa vybral po chodbe preč. Ja som iba neveriacky stála na mieste a snažila sa prísť, čo v tom bude. Vyrušil ma až zvuk otvárajúcich dverí, vo ktorých sa zjavila vysmiata Ema.

„Budeš tu takto stáť celú noc?“ spýtala sa so smiechom a rukou naznačila, aby som išla dnu.

„Edward sa mi ospravedlnil a povedal, že postúpim iba vtedy, ak vyložím ten kameň,“ povedala som Eme, ktorá sa posadila na posteľ.

„A ty mu veríš?“ spýtala sa ma prekvapene. Automaticky som zatriasla hlavou a všimla si jej zamyslený pohľad. „Určite v tom niečo bude, ale netuším čo.“

„Ani ja, ale viem, že ten kameň nevyložím,“ povedala som rozhodne. Veď predsa až taká hlúpa nie som, aby som verila Edwardovi. Unavene som si ľahla do postele a vzdychla.

„Ale pekne to zahral.“ Na mojich perách sa objavil zasnený úsmev.

„Ale iba hral!“ Ema varovne zdvihla jeden prst a obidve sme vybuchli do smiechu. Rozprávali sme sa ešte dlho do noci, až sme únavou zaspali.

...

„Bella! Vstávaj!“ lomcovala mnou Anna a ja som rozospato otvorila oči a ťarbavo vyliezla z postele. Obliekla som si obyčajné tričko a kraťase a vlasy si stiahla do drdolu. Pomalým krokom som prešla k dverám a čakala, kedy príde Ema s Annou.

„Týmto výzorom chceš očariť Edwarda?“ povedala Ema uštipačne a ja som nahodila urazený výraz a s falošným úsmevom na ňu pozrela.

Keď už boli obidve pripravené, pomalým krokom sme sa vybrali smerom ku jedálni. Hneď keď sme vošli, môj pohľad zamieril ku Edwardovmu stolu. Sedel tam, obklopený jeho kamarátmi. Hlavu som sklopila k zemi a chcela sa čo najrýchlejšie dostať k svojmu stolu, keď ma zastavil.

„Hej, Bella!“ zakričal a ja som musela chcene nechcene zdvihnúť hlavu a s hraným úsmevom ísť k jeho stolu.

„Potrebuješ niečo?“

„Dnes po škole máme stretnutie, tak nezabudni prísť,“ povedal a na tvári sa mu zjavil krásny úsmev. „Dúfam, že si nezabudla na to čo som ti povedal,“ pripomenul mi. Najprv som na neho nechápavo pozrela a postupne prikyvovala.

„Ó, jasné,“ zabrblala som a žmurkla na neho. Edwardov úsmev sa ešte rozšíril a vpíjal sa mi do očí.

„To som rád, bola by to naozaj škoda.“

Zrazu sa nejaký chalan vedľa neho zasmial a Edward ho prepálil zabijáckym pohľadom. S pozdvihnutým obočím som si ho premerala a otočila sa na odchod.

„Však od toho predsa priatelia sú,“ zakričala som za ním a už upaľovala k svojmu stolu. Pomaly som si sadla vedľa Anny a Emy.

„Tak, už sa neviem dočkať večera,“ povedala som so smiechom a zamyslene sa pozrela na Edwarda. „On si o mne musí myslieť, že som úplne sprostá,“ neveriacky som zakrútila hlavou a zahryzla do rožku, čo bol predo mnou.

„Aspoň si sa dozvedela novinku,“ povedala a keď zbadala môj nechápavý výraz, vysvetlila mi to. „Že ani on nie je rovno najmúdrejší,“ povedala ihneď a aj s Annou vybuchli do smiechu.

S úsmevom som prevrátila oči a ďalej sa venovala jedlu.

Celé vyučovanie sa  nič nedialo a ja som Edwarda ani nevidela, čo bolo divné, keďže som s ním mala skoro všetky hodiny.

Keď konečne zazvonil zvonček, ktorý značil koniec hodiny, rýchlym pohybom som si zobrala učebnice a vybehla z učebne.

„Bella, veľa šťastia,“ zastavila ma Anna v strede cesty a venovala mi povzbudivý úsmev. S tichým poďakovaním som sa vybrala ďalej, po chodbe plnej študentov. Čím bližšie som bola Edwardovmu spolku, tým viac známych tvári som rozpoznávala. Všetci sa nedočkavo rozprávali o tom, čo bude ďalej a ja som nezaujato prešla do hlavnej haly. Ihneď som zbadala Edwarda a jeho poskokov, ako sa na niečom dohadovali. Pomalým krokom som sa blížila smerom k nemu a snažila sa započuť o čom sa rozprávali, no nedarilo sa mi to. Zrazu sa Edward prudko otočil a rozhliadol sa po celej miestnosti a na tvári sa mu objavil úsmev.

„Tak vás tu vítam,“ začal a všetci okamžite stíchli. „Zatiaľ ste mali iba ťažké úlohy, ktoré však nebudú nič oproti tomu, čo príde. Tak sme sa rozhodli vám dopriať ľahký postup. Každý, u ktorého sme našli kamene z minulej hry, postupuje,“ zakončil a ja som prekvapene vypúlila oči. Za Edwardom sa zrazu vynoril jeden chalan aj s papierom v ruke.

„Takže postupuje Richards, Evans...“ zhrozene som počúvala všetky mená a nemohla uveriť, že mi Edward neklamal. „A to je koniec listu,“ skončil to a po hale sa ozvalo niekoľko radostným výkrikov. So zamračeným pohľadom som vyhľadala Edwarda, ktorý stál a s pokriveným úsmevom na mňa pozeral. Postupne sa začali všetci rozchádzať a ja som sa spamätala, až keď som v celej hale zostala úplne sama. Nahnevane som sa otočila a ráznym krokom sa vybrala k Edwardovej izbe. Bez zaklopania som tam vošla a uvidela Edwarda, ktorý s jemným úsmevom sedel na stoličke a pozoroval ma.

„Nemôžem uveriť, že si to urobil!“ zavrčala som a nahnevane si založila ruky na prsia. Edward nevinne pozdvihol jedno obočie a zatváril sa urazene.

„A čo také som spravil? Povedal som ti, čo máš urobiť,“ ohradil sa a nechápavo mykol plecami. „A navyše sa ma dotklo, že si mi neverila,“ povedal potichu a smutne na mňa pozrel. So smiechom som na neho pozrela.

„Prosím ťa, vedel si, že ti nebudem veriť. A že chcem postúpiť. Povedal si mi na to naschvál!“ venovala som mu ďalší nahnevaný pohľad a na jeho tvári sa zjavil namyslený úsmev.

„Ja nemôžem za to, že si taká... naivná,“ povedal a ja som prekvapene otvorila ústa. „Proste to vzdaj, nado mnou nemôžeš vyhrať,“ povedal zákerne a pomaly sa vybral do kúpeľne.

„Ja sa nevzdám,“ zašepkala som potichu, no vedela som, že to počul. Zarazene zastal a na perách sa mu objavil úsmev.

„A čo urobíš?“ spýtal sa so smiechom a prekvapene na mňa pozrel.

„Nechci vedieť,“ povedala som tajomne. „Ale sľubujem, že prehráš, Edward,“ doplnila som a darovala mu zvodný úsmev. Edward sa mi vpíjal do očí a ja som zbadala, ako sa mu začali mykať kútiky úst, až sa rozosmial úplne. „Čo je?“ spýtala som urazene a nechápavo ho sledovala.

„Ty sa mi vyhrážaš?“ oplatil mi a s lišiackym úsmevom sa ku mne približoval, zatiaľčo ja som začala automaticky cúvať dozadu, až dokým som nenarazila do steny. Bezradne som mu pozrela do očí a všimla si, ako si ma bez zábran obzerá.

„Rob to častejšie, lebo je to neuveriteľne sexi,“ zašepkal, keď bol tesne pri mne a perami mi jemne prešiel po sánke. Z mojich úst sa vydral tichý vzdych a už moje ruky začali putovať po jeho vypracovanej hrudi a snažili sa ho pritiahnuť čo najbližšie k svojmu telu. Moje odhodlanie úplne zmizlo a jediné, čo ma ovládalo bola túžba. Túžba po Edwardovi. Nedočkavo som svoje pery priložila na tie jeho a najprv jemne a potom vášnivo ho začala bozkávať. Edward na nič nečakal a rukami mi putoval po stehnách až ku zadočku, za ktorý ma pevne chytil a vytiahol nad seba.

Každé miesto, po ktorom prešiel, akoby začalo horieť a ja som mu panvou dráždivo prešla po jeho rozkroku. Edward potichu vzdychol a jednou rukou mi vošiel do nohavíc. Hlasito som zavzdychala, keď sa dotkol môjho citlivého miestečka a začal ma dráždiť. Hlavu som pomaly zaklonila a chcela ho nechať pokračovať, no zrazu ruku vytiahol a položil ma späť na zem.

„Kedy sa už konečne ponaučíš,“ zašepkal potichu a jedným prstom mi jemne prešiel po sánke. „A teraz už môžeš odísť, tvoja hra už skončila,“ povedal a rukou ukázal ku dverám. Snažila som sa zakryť sklamanie, ktoré mi spôsobil a pohľad upierala na zem.

„Ale ja chcem pokračovať,“ namietala som a zúfalo na neho pozrela. „Chcem byť v tvojom spolku,“ doplnila som.

„Ale ja ťa v ňom nechcem. Už ťa viac nepotrebujem,“ povedal a uprene mi hľadel do očí. Cítila som, ako sa mi do nich nahrnuli slzy. „Ale som celkom prekvapený, dostala si sa najďalej zo všetkých dievčat.“

Bolestne som zatvorila oči. Nechcela som ho vidieť, pretože som vedela, že by to bolelo ešte viac.

„Máš pravdu, Edward, ja končím,“ povedala som potichu. „Nechcem s tebou už mať nič spoločné. Vyhral si.“ Konečne som sa mu pozrela do očí a nezbadala v nich žiadnu emóciu.

„Zbohom, Bella,“ zašepkal a na tvári sa mu objavil jeden z tých arogantných úsmevom. Rýchlym krokom som okolo neho prešla a vybehla z jeho izby. Chcela som byť čo najďalej od neho.

---------------------------------------------------------------------------

Tak, teraz vďaka mne už asi nebudete mať tohto Edwarda veľmi radi, čo? :D A chcela by som vedieť váš názor... má sa mu Bella pomstiť? A chcela by som poďakovať za všetky komenty, ktoré ma veľmi veľmi potešia. Váš Chippy.

Zhrnutie 

Predchádzajúca kapitola

Ďalšia kapitola 

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 13. kapitola: