Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Denník dievčaťa naopak - 3. kapitola

17.12.2012 (08:15) • JaneVolturyCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1327×

2. september

Rozhodla som sa, že dnes po škole si zájdem niečo kúpiť do Seattlu do kníhkupectva. Prvý dôvod, prečo so sa tak rozhodla, bol ten, že som nemala už čo čítať a ten druhý, že som mala úlohy s titulmi kníh, ktoré som nemala po ruke.

Vyrážala som hneď po škole. Sadla som do auta a namiesto cesty domov som si to namierila rovno do Seattlu. Mala som mapu a mala som adresu.

Mapu mám len preto, lebo GPS, ktoré som si priala od našich na Vianoce, som nedostala. Niekedy si myslím, že niečo čakať na Vianoce, je trochu blbé. Lepšie je povedať rovno rodičom čo chcem a potom aspoň nebudem sklamaná. A vyriešené.

No tak späť k mojej ceste. Kúpila som si zopár výtlačkov klasickej literatúry a zopár časopisov a knihu pre Charlieho k meninám.

Vychádzala som z kníhkupectva. Zotmelo sa, a tak som sa snažila ísť tou najkratšou cestou. Vtom som za sebou počula hlasy. Neobzerala som sa. Pridala som do kroku, ale hlasy som počula stále bližšie za sebou.

„Hej ty! Malá. Stoj na chvíľku!“ Ten hlas som poznala. Zo školy. Otočila so sa a stál tam Mike Newton. Bol riadne spitý, a tak som sa otočila a radšej som utekala preč. S opilcami radšej nič. Nemyslia racionálne.

„Postoj chvíľku, zlatko.“ Niekto ma nejakým zázrakom podkol a ja som už ležala na zemi s rozbitou hlavou. Super.

„Ach, Bella. V týchto končinách ťa nikto počuť nebude,“ odhrnul mi vlasy z očí Mike. Slizák.

„Nechaj ma tak.“ Snažila som sa kopať nohami, no nejako ma nepočúvali. Videla som, ako sa Mike nado mňa nakláňa a to bolo všetko. Potom ako keby sa zavrela roleta - a koniec.

„Bella?“

Som v sne?

„Bella?“

Asi áno, lebo aj keď odpovedám, tak na mňa stále volajú. Ale nechce sa mi rozliepať oči.

„Bella!“ Niekto so mnou zatriasol, a tak som nedobrovoľne otvorila oči. Edward.

„Nemohol si ma nechať spať?“ zamrmlala som. Pretočila som sa a až vtedy som zistila, že nie som v svojej posteli, ale na ulici.

„Och, to je trápne,“ zasmiala som sa a plesla som si o čelo. No vzápätí som zvraštila tvár od bolesti.

„Poď, odvediem ťa domov.“ Všimla som si, že to rozpráva cez zaťaté zuby.

„Zvládne to. Kúsok odtiaľ mám auto... Knihy!“ začala som sa obzerať všade okolo seba.

„Čo?“ zatváril sa nechápavo.

„Kúpila som si šesť kníh. Kde sú?“ Tackavo som vstala a začala som tam pobehovať a zháňať knihy. Neboli tam.

„Našiel som tu tri. Ak by boli tvoje, tak sú u mňa v aute,“ ponúkol sa a kývol na auto.

„Prepáč, že som bola taká odporná, myslela som si, že sa mi chceš vyhrážať alebo tak.“ Pokrútila som hlavou a pridržiavala som si krvácajúcu ranu na hlave.

„Vieš, zo začiatku som o tom aj uvažoval. No nie si ako ostatné. Si iná. Výnimočná. Si sebaistá.“ Pozeral sa za mňa.

„Beriem to ako lichôtku,“ usmiala som sa.

„Tak poďme,“ zahlásil a otvoril mi dvere na svojom aute.

Možno nie je až taký zlý, ako som si myslela.

Autor: JaneVolturyCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Denník dievčaťa naopak - 3. kapitola: