Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ďalekohľad lásky - 6. kapitola

Ďalekohľad lásky - 6. kapitolaTak a dočkali ste sa... Ďalšia kapitola... zase z nej nemám neviem aké úžasné pocity... je o dosť dlhšia, ale hádam sa vám bude ľúbiť. Dnes, dám špeciálne venovanie, teda, skôr hlavné venovanie a to pre Nothingisimpossible:) Ona vie prečo, teda dúfam:D Ale pravdaže je venovaná aj vám... a veľmi, strašne veľmi vám ďakujem za komentáre, lebo ste úplne skvelí. Takže pre: dBeJinke, DarkPassion, Ronnie, Dorianne, Ivke, Mimi79, Nikki, Paike, Beny, Blotik, Kixy25, Jarusinke, NeliQ, Rosalie7, Millie Cull, MI_ROSe_LAVE, eMushke, Torenc Cullen, Eve, Eternity, Ashley Greene, Lololke, Victoriiiiii, Elanor, Poppy, Gine, Tanii 4581, TayLoORiSsOoCuTeE, BellaCullenSwan, Anysek, HappyDee, Petronelke, AnnieCullenStefanovic, lucik113, Lettynke, Jaane, Belle007 a Dase! Vždy sa bojím, že niekoho zabudnem, tak hádam som nezabudla... Ste neskutoční, patrí vám moja veľká vďaka a užite si diel, vaša zase raz dojatá Rosie :)

" Svet je veľké zlo, ale pre tých dobrých ľudí, sa žiť oplatí..."

6. kapitola

Dont stop believing - Cover

Na dvere kúpeľne som započula zbesilé búchanie.

„Isabella! Okamžite vyjdi zo sprchy, už je tu kozmetička, mala si dostatok času!“

Ale nie dostatok času sa zmieriť s Edwardovými slovami, ty stará striga. Zakričala som jej, že už idem a rýchlo si teda umyla vlasy a aj telo. Vyšla som von z kúpeľne už oblečená v domácom. Kozmetička sa na mňa milo usmiala. Tá by sa neusmievala, keby vie v akom dome je... Sadla som si na stoličku a už aj mi vlasy stiahla do copu a začala sa venovať mojej tvári. Pochvaľovala si, že aká je čistá... bol to naozaj zázrak, že mám takú čistú pleť v takýchto podmienkach... asi som ju mala po mamine...

Bola som len jemne nalíčená, jemné ružové tiene, priesvitný lesk na pery a vlasy som mala zo začiatku vyrovnané a na koncoch už boli porobené malé kurdlinky. Vyzerala som úplne inak, proste som nevyzerala ako ja... Bola som asi aj pekná, ako som sa tak na seba dívala. A potom, doniesla kozmetička šaty a ja som  onemela úžasom... Slovo dokonalosť, by bola urážka a ani som nechcela vedieť, že koľko stáli... Za tieto šaty by som mojím deťom nakúpila najmenej dva krát toľko šatstva, koľko majú... tým som si bola istá...

Opatrne som si ich dala na seba. Boli také jemné... Keby ma teraz vidia rodičia... Do očí sa mi nahnali slzy, ale musela som sa ich okamžite zbaviť. Keby som si pokazila make up, Tereza by ma zabila... Vyšla som v šatách aj s malou plesovou kabelkou na chodbu. Tereza sa na mňa pozrela a obidve sme ostali nehybne stáť. Aj ju poriadne zmenila, ale teraz mi pripomínala skôr Cruelu Devil, z Dalmatíncov. Mala presne také šaty... a... možno niekto extravagantný by povedal, že je dokonalá, ale mne to prišlo otrasné. Proste, taká bezduchá beštia a tie šaty to ešte podtrhovali. To, ako jej na boku vytŕčala skoro celá noha aj so zadkom, len to potvrdzovalo, že si na plese ide asi nájsť náhradu za Franka...

Vlastne Tereza nie je moc stará, má len 37, za to Frank má 45 a občas si prajem, aby už konečne dostal infarkt... A keď som ešte uvidela Franka, tak to som sa už vážne čudovala... Frank raz vyzeral ako dobrý muž, fakt skvelá maska. Jemne pobozkal Terezu do vlasov a tá sa zahihňala... Teraz naozaj vyzerali ako milý pár... Pre Boha, čo to meliem? Potriasla som hlavou a Frank ma vzal za ruku. Pozrela som sa za seba. Stáli tam moje deti. Julien držal za sebou Dereka a díval sa priam nenávistne a rozčúlene, na to, čo sa tu práve dialo. Ale mala som na výber? Potom by trpeli oni...

Mishell jemne povzlykávala Adrienovi do košele a Haylen a Eilen, len nemo stáli uprostred chodby a asi ani netušili, čo sa tu deje... Keby tu bol Lucas... Prestaň! Okríkla som sa v duchu. Si silná, musíš byť silná, už len kvôli deťom a sebe samej! Nasadila som tvrdú masku a robila všetko, čo mi Tereza a Frank nakázali. Neprešlo ani 15násť minút a náš vodič zastavil pred nejakou veľkou operou... takže ples v opere, fakt super... Tereza a Frank sebavedome vystúpili. Na všetkých začali hádzať milé úsmevy. Ja som cupitala za nimi a tie úsmevy som vymazávala pomocou môjho vražedného mračenia sa. Nemala som náladu na pretvárku...

„Som rada, že si to prijala, inak by sem šla Mishell.“

Šepla mi do ucha Tereza a usmievala sa zase na všetkých, na čo som ja podráždene zavrčala. Moju Mishell by sem nedostala... Vkročili sme dnu po červenom koberci. Bola tam velikánska sála, ale nikoho tam nebolo. Žeby dnes nebol ples? Ku nám priskočili dvaja muži a ihneď nám snímali z pliec kabáty. Keď som ja tomu svojmu podala kabát, zostal zarazene stáť, ale potom sa rýchlo spamätal, usmial sa a odišiel aj s kabátom preč.

Z tohto sálu viedli oblúkom dvoje schody, každé na inej strane miestnosti. A keď som videla ten obrovitánsky luster... no wau... Bol celý z krištáľu, úplne krásny. Cítila som sa teraz, ako nejaká veľmi bohatá panička... Ale mne sa to nepáčilo. Prešli sme po schodoch a potom nám ďalší dvaja muži otvorili veľké zlaté dvere do ďalšieho sálu a tam sa mi zatajil dych. Tak teraz som mala pocit, že sme tu skôr posledný a nie prvý...

Bolo tam tak veľa ľudí a tak veľa krásnych žien... a tá róba... Ale aj tak, som mala pocit, že moje šaty boli zo všetkých najkrajšie... Nebolo mi príjemné, keď nás každý zamyslene obzeral. Niektorý muži sa mi občas pozerali aj na prsia a z toho som už naozaj nemala dobrý pocit. Postupovali sme stále dopredu. Čašníčky a tanečnice boli poobliekané v róbe alá viac vidieť, menej zakrývať. Pripadalo mi to tu skôr ako v erotickom klube a nie na plese, keď som sa tak na ne pozerala, ale keď som sa im pozrela do tváre, v ktorej sa skrýval smútok, vedela som, že ani ony tu nie sú radi.

Ich smutné pohľady ma prenasledovali a ja som sa strácala v tomto chaose, až nakoniec sme zastavili a ja som jemne drgla do Franka. Natočil hlavu ku mne  a vyzeral na to, že keby ho tu nik nevidí, tak by ma asi aj zabil. Tereza ho jemne pohladila po tvári, pobozkala a Frank sa už venoval naozaj „nenápadnému“ ošmatrávaniu Tereziného stehna. Pozrela som sa dookola, bolo tu tak moc veľa krásnych ľudí, ale v tom, ma upútala jedna osoba.

Bola jednoducho Božská... naozaj vyzerala ako bohyňa. Chladný postoj, zlaté šaty a aj zlaté vlasy... Jednoducho neskutočná a tá mrazivá pokožka...

Rose

Jemne ma striaslo pri pohľade na ňu. Zrazu ku nej pricupital malý tajfún. Bola tiež krásna, ale skôr mi pripomínala nejakú rozprávkovú bytosť, mala jednoduché šaty, ktoré ku nej tiež presne pasovali...

Alice

Obidve boli ako bohyne... ani nie tak tou krásou, ako farbou, boli strašne bledé... možno, možno sú alergické na slniečko? Tak nad týmto mojím úsudkom som sa musela zasmiať. Ku tej menšej prišiel po chvíli krásny muž. Mal jemne brčkavé, medové vlasy. A bol presne ako ony. Myslela som si, že sú to súrodenci, ale keď začal tú krásku bozkávať, zistila som, že sa asi mýlim. V tom so mnou zatriasla Tereza.

 

Vertical Horizons - Everything You Want

„Isabella! Pozri kto tu je!“

Vypískla radostne a natočila ma ku nejakému mužovi. No... tak toto teda nie... Ten muž, mohol mať okolo 40siatky... nebol škaredý, to nie... ale starý. Jemne sa pousmial a hneď si ma pritiahol k boku a spoločne so mnou kráčal po sále.

„Isabell, ja som Aaron, Aaron Spelling.“

Prehovoril na mňa, akože zvodným hlasom, len som sa pousmiala.

„Isabella Swan... teší ma.“

Zaškerila som sa jedným kútikom, akože pobavene, ale pri tom to bolo zhnusene.

„Krásne meno, krásnej ženy, koľko máš vlastne rokov zlatíčko?“

„Ehm, 18násť.“

„Jooj, ty si ešte mladá žabka a určite aj veľmi činná žabka...“

Jemne mi prešiel rukou po prsníku a ja som mu div neskopala toho nadržaného kamaráta. Tereza tvrdila, že dnes ho mám len omámiť, namotať si ho... ja nechcem mať nič s ním, dnes nie... nestačí Frank?! V mysli som bola zúfala a tikala pohľadom z jeho ruky pri mojom prse na jeho nohavice, ktoré sa jemne, ale viditeľne nadvihovali. V tom ma naplo.

„Prepáč!“

Šepla som s rukou na ústach a rýchlo sa prehrabala davom, až ku WC. Nahla som sa nad misu, ale našťastie som nič nevyvracala. Ešte chvíľu ma napínalo, ale otvorila som si okno, tak to bolo omnoho lepšie. Pristúpila som ku umývadlu a ešte sa trochu napila a poplachovala si ústa. Otvorila som dvere, ale zrazu som do niekoho narazila, už, už som sa chcela ospravedlňovať, keď som zdvihla zrak... Čo tu robí?!

„Kráska moja, mne neunikneš.“

Šepol a rýchlo zavrel a zamkol dvere. Nasucho som prehltla a začala som cúvať, až kým sa moje ruky nedotkli steny.

„Prosím nie... ja, dám ti peniaze, len prosím... nerob to...“

„Vyzerám na to, že potrebujem peniaze?“

Pred očami mi zatriasol s rukou, na ktorej mal na každom prste, zlatý prsteň. Strachom ma striaslo a on sa zase ku mne priblížil bližšie. Rukami som nahmatala radiátor a bola rozhodnutá sa ho nepustiť.

 

Beyonce - No one else

„No poď sem mačička, ja ti neublížim, žiadna si zatiaľ nesťažovala.“

Len som pokrútila hlavou. Rýchlo prešiel ku mne a surovo ma chytil za boky.

„Keď nie podobrom, tak po zlom, aj tak to mám tak radšej.“

Jemne mi prstom prešiel po tvári, až skončil na ústach a potom mi ho vsunul do úst. To nemal robiť, pretože sa vo mne nahromadil hnev a ja som mu ho div neusekla.

„Ty štetka!“

Trhol mojou rukou a ja som spadla pod náporom bolesti z trhnutia na zem. Stále som sa ešte držala radiátoru, nesmiem mu dovoliť, ma od tadiaľto dostať. Začala som ho kopať nohami do tváre, ale vôbec to nepomáhalo. Surovo ma chytil za nohy a roztiahol ich najviac ako mohol. Rýchlo mi vyhrnul šaty.

„Nie! Nieee!!!“

Vrieskala som na celé WC.

„Ale áno... ale áno...“

Potešene sa usmieval a rukou sa blížil tam, kam má zakázané. Prudko som sebou trhla a trochu ho zhodila.

„Ja to jebem!“

Zafunel a začal ma odtrhovať od radiátoru, na čo som ja začala strašne pišťať. Započula som len hrozný tresk. Všetko sa v sekunde zmenilo... Dvere boli na druhej strane toalety... ten sviniar už nebol na mne, ale ho nejaký chlap držal na stene pod krkom a mlátil ho pri tom. Zdesene som sa na to všetko dívala... Rýchlo som sa postavila na nohy, zhrnula si šaty... Obávala som sa, že ten muž si najprv podá jeho a potom aj mňa. Rýchlo som sa rozbehla ku núdzovému východu, aby som nemusela ísť cez preplnený sál.


Vybehla som rýchlo von, topánky nechala za sebou a bežala niekam ku lesu. Dopadla som priamo ku plotu a zavesila sa naň. Sakra, sakra, sakra... Takto sa nedostanem preč, čo ak ten šialenec pôjde teraz po mne... čo moje deti?! Hysterčila som, keď sa zrazu za mnou ozvalo odkašlanie. Stál tam ten chlap, bol tak moc veľký a svalnatý... proti nemu, by som nemala šancu...

„Nestratila si niečo?“

Pousmial sa a v rukách držal moje topánky. Nevedela som, čo prvé urobiť... musela som ostať žiť, kvôli deťom... A tak som podradene padla pred neho na kolená, zopäla ruky  a začala prosíkať o svoj útrpný život...

„Prosím, prosím... ja, urobím hocičo, len ma prosím nezabíjajte... musím sa postarať o svoje deti, prosím, nezabíjajte ma, oni ma potrebujú a ja potrebujem ich, prosím, prosím-“

„Čo blázniš?!“

Usekol môj predslov a vzal ma zo zeme a postavil na svoje topánky. Pozdvihol mi tvár, aby sa mi mohol pozrieť do očí. Bol tak veľmi krásny a tie oči! Boli ako med!

„Nikdy by som ti neublížil... chcel som len spacifikovať toho sviniara, čo na teba siahol, v poriadku?“

Bože... vďaka Bohu... Neodpovedala som, len som sa mu hodila okolo krku a začala mu ďakovať. Ucítila som, ako ma vyzdvihol do náruče a niesol niekam preč. Zrazu som ucítila ako sa posadil, tak som vzhliadla.

„V poriadku, ďakujem...“

Šepla som a pokúsila sa mierne usmiať.

„To som rád, poď obuj si tie topánky... ááá, už ide Alice.“

Usmial sa niekam za mňa a ja som sa tam otočila. Bola to tá ma bohyňa v žltých šatôčkách.

„Ahoj, ja som Alice, poď, dám ťa trochu do poriadku.“

Milo sa na mňa usmiala a už aj ma ťahala preč z toho muža. Došli sme zase na WC, bolo tam dosť krvi a nejaká upratovačka, ale moja krv to naozaj nebola... Posadila ma na stoličku a zo svojej malej kapsičky začala vyťahovať množstvo šminiek a make upu. Trvalo jej to možno 10 minút, čo som mala zatvorené oči. Nakoniec mi pokynula, aby som sa pozrela do zrkadla. Ona je zázrak, bola som skoro úplne tak isto namaľovaná, ako pred tým. To, že som plakala, by nebolo vôbec poznať, keby ešte nemám načervenalé bielko a nelesknú sa mi oči.

„Tak, to by bolo.“

Usmiala sa milo na mňa a my sme spoločne vošli do sálu.

„Ďakujem ti Alice, neviem čo by som bez teba robila...“

„Nemáš zač... ehm?“

„Bella, prepáč, som sa ti ani nepredstavila... takže ďakujem, prepáč, ja už musím ísť...ahoj.“

Nerada som sa s ňou lúčila, lebo som vedela, čo bude nasledovať teraz... zase... Už som kráčala ku Tereze, ktorá ma nedočkavo vyhliadala, keď v tom sa ma niekto chytil. Mierne som nadskočila, ale keď som si všimla kto to je, len som sa pokúsila trochu milo usmiať.

„Ako vidím, Alice to naozaj vyšlo... Už si v poriadku?“

„Ehm... áno, poďakuj svojej priateľke, naozaj sa jej to podarilo. Som, celkom som.“

Usmiala som sa na neho ešte väčšmi a on prepukol v trochu hlasnejší smiech.

„Alice nie je moja priateľka, je to moja sestra... moja priateľka stojí tam, odovzdám.“

Ukázal smerom na tú krásnu ženu v zlatých šatoch so zlatými vlasmi.

„Máš krásnu priateľku... prepáč, ale ja už musím ísť, ahoj.“

Šepla som a už aj chcela ísť, keď ma ešte na chvíľu zarazil.

„Smiem vedieť meno?!“

Spytoval sa trochu hlasnejšie, keď už sme boli od seba na dva metre.

„Bella, Bella Swan!“

„Emmett Cullen, teší ma Bella Swan!“

Mrkol na mňa a odišiel. Nestačila som ani rozmýšľať nad jeho menom, keď ma zrazu strhla Tereza.

„Toho si zbalila?“

Čumela na mňa...

„Sakra, má priateľku...“

Zakliala, keď Emmett prišiel ku tej zlatej bohyni a jemne ju pobozkal. Tereza ma schytila za ruku a ťahala aj spolu s Frankom preč. Nasadli sme do auta a už aj išli domov...

„Bola to taká škoda, že pána Spellinga, niekto zbil na toaletách, bol to veľmi milý muž.“

Sťažovala si Tereza.

„Ehm, ehm...“

Kývala som neprítomne a rozmýšľala nad Emmom... Emmett Cullen, Emmett Cullen, Cullen Emmett, Edward Cullen! Ježiši... to... to bol Edwardov brat? A jeho rodina? V tej chvíli mi to došlo... Ale prečo Edward nebol na plese? Auto zastavilo pred domom a všetci sme vošli dnu, ja pravdaže posledná. Vedela som, že hneď, ako dám zo seba dole tie šaty, budem zase len obyčajná slúžka. Deti už dávno spali a tak som si vyzula topánky a ticho vystúpala po schodoch do izby. Jemne som sa oprela o dvere a zhlboka sa nadýchla... mám to za sebou.

V tom, som si všimla, že na mojej posteli je niečo na viac. Podišla som pomaly ku nej a všimla si krásnej ruže a pod ňou list. Nedočkavo som otvorila obálku s mojím menom a posadila sa na posteľ.

„Bella... chcel som ísť dnes za tebou... chcel som sa dnes s tebou porozprávať... Lenže, keď som ku vám prišiel, otvorili mi deti a potom, čo som im povedal, že ťa poznám, mi otvorili dvere a pozvali ďalej. Bol som v tvojej izbe a videl „Stuarta“... aspoň si myslím, že sa tak volá, keďže má to meno napísané na sebe.

Bella... ja ťa prosím, dovoľ  mi to! Videl som deti, vaše izby... všetko... ako tam bývate. Ja vám musím pomôcť. Dovoľ mi, zamiešať sa do tvojho života a zmeniť ho... ku lepšiemu samozrejme. Nedokážem sa len tak pozerať na to, ako tam bývate a to ešte neviem, ako sa ku vám správajú, ale myslím si, že to nebude nič dobré, keďže vidím, ako vám dovolia bývať... žiť...

Stačí jediná veta... Edward, chcem, aby si mi pomohol. A ja som v tom momente u teba. Zoberieme deti, nič iné vám netreba. Moja rodina je bohatá, všetko vám dáme, ale bez tvojho súhlasu a na silu, ťa nemôžem nikam brať, nikoho z vás... Prosím, porozmýšľaj o tom... môžete všetci začať nový život, úplne, ale úplne odlišný tomu, ktorý vediete teraz... Bella, ty si to nezaslúžiš... nik si nezaslúži trpieť... Prosím, aspoň mi odpíš...

Edward.“

Dievča pochytil smútok a žiaľ,

nezažila nič podobné, doposiaľ.

Dopadla prudko, do perín postele,

zavrela oči, zaspala nechtene...

 

7. kapitola

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ďalekohľad lásky - 6. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!