Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Daj si pohov, Casanova! - 3. kapitola

20.12.2009 (20:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3275×

3. Môj nový štvornohý miláčik!

hudba

„Kde máš vozíček?“

Pozrela som sa ako malé šteniatko.

„He, oci, aj ja mám pre teba prekvapenie.“

Priznala som a otcovi skoro z očných jamiek vyliezli bulvy.

„Aké prekvapenie?“

Zaujímal sa a ďalej ma rentgenoval zrakom.

„Oci, Margaret, zrazilo auto!“

Zašeptala som a zadržovala slzy. Bola to dosť vtipná situácia, bolo mi i trochu do plaču, veď Margaret bola so mnou už dva roky, ale potom, mi bolo aj trochu do smiechu. Otec ihneď sedel pri mne a objímal ma.

„To mi je ľúto Bells, bola to tvoja dobrá kamarátka?“

Mňa z neho šľahne...

„Oci! Margaret bola môj vozík!“

„Ahaa... tak...“

Dlho rozmýšľal a až potom mu to došlo.

„Čože? A to ako? Čo?“

Koktal a ja som vedela, že toto bude omnoho ťažšie...

„Keď som išla zo školy, tak nejako som zapadla a nemohla sa pohnúť s Margaret, zo zátačky sa rútilo na mňa auto a môj profesor ma strhol na stranu, no Margaret tam ostala...“

Otec vyvaľoval oči, ja som sa zase pokúšala udržať vážnu masku. Potom sa zase na mňa otec vrhol a začal ma drtiť vo svojom objatí.

„Ja som tak rád, že sa ti nič nestalo, dievčatko moje, a neboj sa kúpime novú Margaret alebo Kazimíra, kohokoľvek len budeš chcieť.“

Bola to otrasná reč, ale i tak som bola vďačná za môjho otca, mohlo to dopadnúť omnoho horšie. Charlie ma po chvíli prestal stísať.

„No a ešte to moje prekvapenie, neboj sa, mne nik nezomrel.“

Pokúšal sa o vtip a rýchlo vyšiel zase von, počula som ako otváral a zatváral dvere na aute a zrazu sa ku mne prihnalo niečo strašne veľkého, chlpatého a uslintaného. Zvalilo ma to na zem a ja som sa len pokúšala to čosi odo mňa odtlačiť silou rúk, ktorú som nemala.

„Hej!“

Skríkol otec a ten obor nado mnou sa zrazu spamätal. Otec ku nemu podišiel a vzal ho za chlpy na krku, aby ho odo mňa odtisol.

„Tfuj, to je čo?!“

Spytovala som sa vydesene a ukazovala na to veľké zviera v našej teraz malej obývačke.

„TO? To je pes... či vlk, ja ani sám neviem, patrí Blackovým, aspoň, ako som počul, no oni odišli do piatku preč, takže som na stanici povedal, že si ho do vtedy vezmem domov.“

Tak a problém je na svete.

„Ty chceš, aby tu s nami bolo toto veľké? Je to zaočkované? Nie je to nebezpečné? Veď ťa to mohlo zožrať!“

Kričala som nepríčetne, otec sa na mňa dojato pozeral , ten pes, či čo to je sa usmieval s jazykom vyplazeným von a ja som sa pokúšala posadiť sa na pohovku.

„Ja som tak rád, že sa o mňa bojíš! Ale nie, on nie je nebezpečný, veď sa na neho pozri!“

Pohladil to zviera po srsti a ono mu to oblízlo ruku. No, ťe pán Búh!

„No, dobre, kým mi nepôjde do izby, môže tu byť i vo vnútri, len teraz prosím oci, poďme kúpiť to kreslo.“

„Vadilo by ti Bells, keby ho idem kúpiť sám?“

Pochopila som, že by asi otec nezvládal ma niesť po celom obchode a tak som iba prikývla. Otec sa usmial rýchlo vzal peňaženku a už sa aj hnal ku autu, ešte pred tým ma stačil pozdraviť. Pozrela som sa na toho veľkého vlka, už som zavrhla, že by mohol mať niečo spoločné so psom.  Stále sa na mňa tak divne usmieval. Už mi asi šibe, aby sa na mňa vlk usmieval.

Už som dávno sedela na pohovke a čakala na otca. Zrazu ku mne podišiel ten vlk. Len som zaúpela aby ma zase neoblizoval. Zohol sa, podišiel moje nehybné nohy a zase sa postavil a tým mi ich trochu nadvihol. No mňa snáď picne, on chce aby som na ňom jazdila? Či čo? Ale i tak som sa o to pokúsila. Vlk si ľahol na zem a ja som sa opatrne spustila za ním, jednu nohu som si preložila na druhú stranu a obkročmo sa uvelebila na kope chlpov. Vlk sa opatrne postavil a ja som ho objala okolo krku, aby som sa na ňom udržala. Spoločne so mnou sa pomaly rozbehol smerom ku schodom. Rýchlo ich prešiel a zamieril ku mojej izbe, nechápala som, ako vedel, že je to práve moja izba.

Podišiel ku posteli položil ma na ňu a ja som si ho aj celkom zamilovala, až do tej chvíle, kedy sám vyskočil na moju posteľ a zahrabal sa pod perinu.

„Ou, ou, tak takto by to vĺčku nešlo!“

Skríkla som a otočila sa priamo na tú perinu, pod ktorou sa tentoraz skrýval opálený mladý chalan. Bezmyšlienkovito som začala jačať, ihneď bol pri  mne a zapchával mi hubu, lenže pri pohľade na jeho odhalené isté partie, totižto bol celý nahý, som sa rozjačala ešte viac.

„Dobre, dobre, ja ti to vysvetlím!“

Zajačal cezo mňa a tým ma  umlčal.

„Poslušné dievča.“

„Ti dám také dievča, sakra vysvetli mi, čo tu robíš? Kde mám svojho vlka? A preč si tu nahý?“

Jačala som pre tentoraz ja.

„Takže tvoj vlk? Páčil sa ti?“

„Čo to tu táraš? Mne sa v posteli váľa nahý cudzí chlap a ty si myslíš, že ma zaujíma nejaký vlk?“

„Dobre, dobre, už nejanči, chcem ti t vysvetliť.“

Povedal, schoval sa pod deku a z nej  chvíľu vyliezol zase môj vlk. Tak teraz som už asi z toho magor, nikdy som nevedela, že sa pod perinu tak veľa vecí vojde...

„Nechápem.“

Priznala som, vlk si priam vzdychol, dokonca tá zablšená potvora zakrútila očami a odobrala sa zas pod perinu. Chcela som sa pozrieť, čo tam robí, no keď som sa pozrela pod perinu, čakal ma tam už len malý a nadržaný kamarát toho chalana. Vykríkla som úľakom a rýchlo zakryla toho zvedavého červíka.

„Hej, čo to robíš!“

Skríkol  znovu ten chalan  a poriadne sa poobliekal.

„S tebou to pôjde asi ťažšie... No, takže, to čo si tu zažila, aj ten vlk, aj ja, sme jedno a to isté, jednoducho sa mením na vlka, niečo ako vlkodlak a viac ti už nemôžem povedať, lebo ide tvoj fotrík, tak čus!“

Zase zaliezol pod deku a už o chvíľu sa na mňa usmieval tým svojím pobaveným psím ksychtom.

„Nemysli si, že sme skončili!“

Sykla som ku nemu a urazene sa pozrela na usmiateho Charlieho, ktorý práve vošiel do izby.

4. kapitola

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Daj si pohov, Casanova! - 3. kapitola: