Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Daj si pohov, Casanova! - 17.kapitola - Epilog

Daj si pohov, Casanova! - 17.kapitola - EpilogJežiši... vy ma zabijete :D Bol to minútový nápad... ale keď som tak nad tým rozmýšľala... Proste, už by to nebolo ono, prosím nehnevajte sa... Ale keď už by Edward nebol taký, aký bol, vás by to nebavilo a ja by som už nevedela, čo mám písať, aby som vás aspoň trochu zabavila... Ja neviem dobre písať komédie, toto bol len pokus, ktorý náhodou vyšiel... a dodatok je pod textom... Príjemné čítanie...

17. kapitola - Zostať nepoškvrnená...

hudba

Bolo... bolo to niečo divoké. Alice so mnou robila zázraky... úplne ma zmenila... Ani ma až tak moc nevymachlila, ako som predpokladala. Jemné hnedé očné tiene a taktiež hnedá ceruzka. Bolo to celkom vkusné, ale stále som nechápala prečo to robí. Make up mi ani nedávala a keby mi ho dá, ja by som si ho aj tak zmyla. Neznášam make up... Vlasy mi ponatáčala a potom rozcuchala. Nechápala som jej počínanie...

Ale potom som pochopila. Dívala som sa na to dokonalé hniezdo, čo som mala na vlasoch. Pre  Boha... Ale v tom prišla Alice s voskom a nakoniec som mala z toho krásne, pravidelné vlny. Na pery mi naniesla priesvitný lesk, čierne náušnice, strieborný náhrdelník a potom na rad prišli šaty. Najprv som ich odmietala... toto už Alice prehnala! Ale keď som uvidela tie jej očičká... Toto nie je fér! A po chvíli som tam sedela v sexi šatoch... žeby sa išlo na diskotéku? V tej chvíli som sa musela uchichtnúť a Alice sa zamračila.

Neviem vlastne ani prečo, ale na nohy mi nazula strieborné topánky na vysokom podpätku, ktoré mi asi aj tak spadnú z nôh... ale keď myslí... Niekto ticho zaklopal na dvere.

„Emm poď.“

Vyzvala ho Alice a Emm vstúpil dnu. Vypleštil na mňa oči, rýchlo ku mne pribehol a začínal mi zakrývať holí dekolt.

„Nie, Bella, ty musíš byť nepoškvrnená!“

Zakričal a hneď na to sa začal strašne rehotať. Dobre som pochopila tomu vtipu, napodobňoval chudáka Edwarda. A dokonca aj Alice sa dobre bavila. Škaredo som sa na nich pozrela. Emm sa okamžite zodvihol, ukázal mi palec hore a vypadol z izby.

„Čo zrazu taká zmena?“

Spýtala sa Alice, hneď po tom, čo ten šašo vypadol.

„Aká zmena? Veď ty ma meníš!“

Jemne sa mi hrabala vo vlasoch a upravovala posledné detaily.

„To som nemyslela, ale Edward. Ty... si ho nejako nemusela, tak prečo si sa ho zrazu zastala?“

„Pravdu povediac Alice, uvedomila som si, že je asi jediný normálny muž a nemyslí stále na sex. Je pravda, že je občas strašne divný a tie jeho reči. Ale... musím priznať, že sa mi to aj občas páči a dokáže ma dokonalo rozosmiať.“

„To je super Belli!“

Usmiala sa na mňa Alice a potom zavolala Emmetta. Ten ma aj za mojich hlasných protestov vzal na ruky a odniesol dole do auta.

„Viete o tom, že toto je vlastne únos a ja by som vás mohla udať!“

Sťažovala som si cestou autom, pretože mi stále nechceli prezradiť, čo sa deje. Obaja sa len hlasno zasmiali a Alice ešte ironicky dodala:

„Kto si počká, ten sa dočká!“

Úplne som sa ofučala, zavŕtala sa do sedačky a urazene sa dívala všade inde, len nie na tých dvoch smejúcich sa pakov... Asi po 20dsiatich minútach sme konečne zastavili. Emmett mi vysadil vozík a potom ma naň posadil. Myslela som si, že niekam ideme, ale okolo mňa bol len samí les. Emmett začal nastupovať do auta. Čože?

„Čo – čo to robíš Emm, vy, vy ma tu chcete nechať? Prečo? Či čo?“

Obaja sa začali smiať.

„Nie Bells, pre Boha, nehysterči, vidíš ten chodník z mramoru?“

Otočila som sa za seba vozíčkom a vážne. Predstavte si, kde sa asi vzal v temnom zatuchnutom lese mramorový chodník? Len som kývla na Emma.

„Tak po ňom pôjdeš. Neboj sa, sme si istí, že sa ti to bude páčiť, užite si to!“

Zatvoril dvere a odišli rýchlo preč.

„Počkaj! Kam mám ísť?! A akože my si to máme užiť? S kým? Do riti Emmett Cullen ja ťa zabijem, keď sa mi dostaneš do rúk!!!“

Kričala som nepríčetne do lesa... aj tak mi to nepomôže. Povzdychla som si a pomaly sa rozišla s vozíčkom po tom chodníčku. Bolo tam tak ticho, priam ma to desilo. Išla som strašne pomaly, keďže som sa stále otáčala niekam, počula som divné zvuky. A zrazu som si všimla niečoho červeného na zemi. Pane Bože Krv! Ale hovno... teda, nie hovno, ale nebola to krv... Podišla som bližšie... Krásna červená ruža. Jemne som ju vzala do ruky a šla ďalej a našla som ďalšiu. Takto som ich našla 14násť... ale veď ja mám 17násť, ak by mi už niekto chcel oneskorene pogratulovať...

Na nohách som mala položených tých 14násť ruží a cesta viedla ďalej. Až nakoniec... Skoro som sa zadusila. Bol to krásny červený, malý altánok. Okolo neho rástli ruže, teda bol nimi obrastený... V altánku bola veľká posteľ, posiata lupeňmi z ruže a taktiež tam bolo natiahnuté pred ňou plátno. Zrazu niečo cvaklo. Mierne som nadskočila, keď svetelný lúč dopadol na plátno a tam sa začal premietať nejaký film... či počkať?! To je Vitajte v džungli... milujem ten film. S pootvorenou papuľou som sa ticho dívala na plátno, keď zrazu mi výhľad zabránili studené ruky, vtedy mi došlo, kto to asi je.

„Edward, si to ty?“

Zašepkala som potichu. Dotyčný dal dole dlane z mojich očí a jemne si ma vzal do náruče. Bože... ako môže byť niekto tak krásny? Mal na sebe čierne sako, bielu košeľu bez kravaty, čierne nohavice... Bol ako vystrihnutý z obálky najnovšej módy. Tep sa zrýchlil a s ním aj dych. Mlčky ma niesol na posteľ, vôbec sa na mňa nepozrel. Jemne ma na ňu položil. Ležala som na chrbte, pod hlavou vankúš a dívala sa Edwardovi do tváre.

 

hudba


Jemne ma pohladil studeným ukazovákom po líci.

„Ahoj.“

Šepol tým svojím neodolateľným hlasom.

„Ahoj...“

Odpovedala som nerozhodne... dnes, bol divný, taký... iný. Jemne ma hladil po tvári... nie že by mi to nebolo príjemné, ale mala som mnoho otázok a tak som ich okamžite na neho vybalila.

Kde si bol celý týždeň? Prečo si sa mi neozval? Či vlastne... ja som ťa vykopla z domu, ja som sa mala ozvať... ale keď som sa pýtala tvojich súrodencov tvrdili, že si chorý, ale ja moc tomu neverím. A taktiež, čo má toto znamenať... vieš ako som sa bála? A aj o teba som sa bála!  A ešte – “

Pusa... sladká pusa od Edwarda mi pristála priamo na perách. Prestala som vnímať a začala si uvedomovať Edwardovej prítomnosti a hlavne prítomnosti jeho pier. Zľahka sa dotýkali tých mojich a Edward sa zrazu nado mnou nenakláňal, ale na mne skoro ležal. Vášeň, ktorá sa vo mne búrila, krotil chlad jeho tela... Bolo to niečo neskutočné. Jemne mi začala rozopínať šaty a ja jemu košeľu, ale v tom, som si to uvedomila... ešte jednoducho nie.

„Prepáč.“

Jemne som sa od neho odtiahla a zapozerala sa mu do očí, ktoré boli prekvapené a plné otázok.

„Ja... Edward, vlastne som ti vďačná, že si mi to vtedy nedovolil urobiť... Toto všetko je tu krásne a proste ty si krásny a všetko a... Jednoducho, ešte na to nie som pripravená, prosím nehnevaj sa... ja... ešte nie...“

Bola som zúfalá, chcela som mu to vysvetliť, bála som sa, že odíde, že sa na mňa vykašle... Zacítila som vlhkosť v očiach... nie, teraz nie. Pár sĺz mi prešlo cez okraj a tiahlo sa po líci. Edward sa na mňa jemne usmial a začal mi ich zbozkávavať a pri tom ticho šeptal do mojej pokožky.

„Ja som to dnes chcel urobiť len pre teba... som rád, že si sa rozhodla inak.“

„Už žiadne „ musíš ostať nepoškvrnená?“?“

Edward jemne zavrtel hlavou.

„Nie... to je minulosť.“

Bol, tak iný... trochu mi chýbali tie jeho „reči“ ale inak, bol úžasný... Ľahol si pri mňa, vzal si ma do náruče a jemne prikryl saténovou prikrývkou. Pozerala som sa na ten film, ale veľmi ho nevnímala, lebo pri mne ležal muž môjho srdca... a ja som si to až teraz uvedomila... Jemne ma pobozkal na čelo.

„Vieš... možno si pomyslíš, že je to skoro, ale ja ťa asi vážne milujem.“

Šepol a očakával, čo sa stane...

„Aj ja ťa asi milujem!“

Usmiala som sa na neho a vynútila si sladký bozk, plný našej lásky... V ten večer som pochopila, že možno človek urobí milión chýb, povie milión slov, ktoré nikdy nechcel povedať... ale o to v živote nejde... Ide o to, čo cítite a ja ku Edwardovi stále cítim len nehynúcu lásku. Dozvedela som sa všetko... úplne všetko. Aj prečo sa Edward tak správal, pochopila som jeho bolesť, ktorá bola podobná tej mojej.

Bolelo ma, že nedokážem chodiť... Lenže, keď som sa dozvedela, že Edward je upír, všetko sa zmenilo. A nakoniec bol aj zo mňa upír. Nik nenamietal a dokonca ani Edward, vlastne, bol aj trochu rád, pretože teraz, môžeme byť navždy spolu a ja zase môžem chodiť. Môj život bol veľmi zvláštny, sarkazmus a irónia v ňom vládli, lebo som si myslela, že je nespravodlivý, ale mýlila som sa. On mi dával toľko šancí, len ja som sa ich nechopila... Ale Edwarda, toho som sa chopila.

A tak teraz, s mojím Casanovom, ako mu poslednou dobou hovorím, aby som ho trošku poštvala... Teraz s ním zdielam jeden dom, jednu izbu, jednu posteľ a občas aj jedno telo... Môj život nabral farby, zrazu je tak krásny... A nik... no teda občas Emm, nám ho trochu kazí... podľa neho robí ešte krajší... Jednoducho, začala som skutočne žiť. Teším sa z nôh, z mojich pohybov a behu, ale najviac sa teším z môjho, už manžela, Edwarda... lásky do konca večnosti...


Má to viacej dôvodov, že už som dala koniec... Skončila mi prax a ja nebudem mať vôbec čas na písanie... budem rada, keď dokončím Nenechávaj ma a budem sa hlavne venovať ďalekohľadu. Teraz som mala také radostnejšie obdobie, pretože pre mňa... byť v škole, je za trest a ako väzenie, takže pochybujem, že by som vám tam niečo pekné vytvorila, keďže som na intráku... teda niečo, na čom by ste sa zasmiali. Pravdu povediac, často ma to tam frustruje. A zase, aby ste museli na jednu kapitolu čakať 2 týždne, ešte ku tomu matury... Nebolo by to fér a to ja nechcem...

 

A preto padlo takéto rozhodnutie. Každopádne, vám  patrí moja veľká vďaka a obdiv, že ste vôbec to "veľdielo" čítali. Ja som to len chcela vyskúšať... zo srandy, že čo na to poviete... Neočakávala som také nadšenie z čítania tej poviedky... Pre mňa je niečo neskutočné, že sa vám to chcelo čítať, ako všetky moje poviedky... Ja... dúfam, že sa na mňa nebudete hnevať, ale vážne by to už stálo za dva prdy, keďže teraz to už stálo za prd :D

 

No... a najväčšie, najsamväčšie poďakovania patria vám, lebo vy ste ma dokázali toľko krát svojimi komentármi rozosmiať... občas rozplakať, keď bola blbá nálada a vy ste ma dojali... Proste ste mi s nimi robili neskutočnú radosť a ja si toho veľmi vážim. Pretože... stretnúť takých ľudí, ako ste vy, by mi bolo cťou... Príde mi, že celé toto fórum... že sa tu stretlo strašne veľa drobých ľudí, jedných z najlepších... a práve tí sa rozhodli mi dávať komentáre a robiť radosť a ja tento raz musím tlieskať vám a nie vy mne... vy si to zaslúžite omnoho viac, práve VY -

Nothingisimpossible

Dorianna

Anamie

Zuzuka7

Andrea

Nikki

Ashley Greene

Anysek

Anisska

Markyza7117

Sašenka

Makula

Eternity

Hanka

Alicecullenhale2

Nicoll15

Maggie

Bonbonek

NeliQ

Johanna

hhhh:D

Nena

MIA

Matacmuk

Ewikk

eMushka

Cornelia

Jarusinka

ĎAKUJEM!!!

 

 

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Daj si pohov, Casanova! - 17.kapitola - Epilog:

 1
4. Petronela webmaster
04.10.2016 [20:27]

PetronelaTak, a jsem na konci!
Je to hrozná škoda, protože povídka to byla naprosto dokonalá a klidně bych uvítala dalších aspoň 17 kapitol. Tohle totiž bylo perfektní a Bella s Edwardem... Emoticon.
Jenom se nám tam ke konci někam zdekoval Jacob. Čekala jsem, že tam bude dělat nějaké větší problémy, ale po lehce trapné vyjížďce na koni vzal asi do zaječích a vyklidil tak Edovi pole.
Každopádně se mi líbilo, jak na začátku kapitoly Belle došlo, že má Edwarda ráda i takového, jaký byl - s tím jeho ano-madam-ne-madam a princezna-moja a podobně Emoticon.
Takže ještě jednou - byla to opravdu krásná povídka Emoticon

14.06.2013 [0:37]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

26.02.2012 [0:35]

anissskaŠkoda, že už je konec... Jinak to byla doopravdy moc krásná povídka, takovou jsem tady ještě neviděla a moc tě obdivuju za tvůj názor, nepsat pro komentáře. Vím, že nejsi určitě jediná, ale mnoho autorek to stejně nakonec nevydrží a raději skončí, ty jsi to neudělala a za to jsem ti moc vděčná. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

14.01.2012 [19:55]

starlightVďaka Tvojmu "úžasnému popisu" som sa bála, že čo sa z toho vykľuje, ale bolo to naozaj úžasné (nó, na nič lepšie sa nezmôžem) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!