Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cullenovská polepšovňa - 7. kapitola

caius 2 - vetsi fotka


Cullenovská polepšovňa - 7. kapitolaAaaa... veľké rozuzlenie! Isabella konečne vyjde s farbou von a Vy toho budete svedkom. Som naozaj zvedavá na Vaše reakcie, snáď Vás to nesklame. A, len pre upozornenie, v mojej poviedke je minulosť Alice trochu pozmenená. Sorry za ten malý spoiler. Nuž... prajem príjemné čítanie a prosím Vás o komentáre. Nesmierne ma posúvajú vpred. :) Vaša Pítrska

Cullenovská polepšovňa

7. kapitola

(hudba)

Edward:

„Nemám potuchy, o čom to rozprávaš,“ uškrnula sa a potriasla hlavou.

„Možno by som ti to aj zožral, keby ťa neprezradil tvoj vyjavený výraz.“ Mám ju. Určite!

„Fajn, ako chceš!“ vyprskla podráždene. „Len si to nahováraj ďalej.“ Mávla nado mnou rukou a zamierila k východu. Nenechal som ju len tak odísť a hneď ju dobehol.

„Tak v čom to je?“ domáhal som sa odpovede, pokúšajúc sa udržať s ňou krok. „Hypnotizuješ ľudí? Myšlienkami ich nútiš robiť veci, ktoré si potom ani nepamätajú?“ vyzvedal som. Znova sa uškrnula a zrýchlila svoje tempo. Ak by kráčala ešte rýchlejšie, vzlietla by.

„Nie, mám to!“ vyhŕkol som zrazu. „Dokážeš manipulovať vecami, však? No tak, zhoď tú lampu!“ ukázal som na malé guľaté teleso, ktoré sme práve míňali.

„Tak už prestaň!“ skríkla a zastavila sa tak náhle, že som do nej takmer vrazil. Dokonca i predavačka vykladajúca tovar sa za nami zvedavo obzrela. Isabelline oči blčiace hnevom ma priklincovali k podlahe. Aj slepý by videl zúrivosť pulzujúcu jej telom. Vyžarovala z nej ako elektrina, takže som nemal pochýb, že sa čochvíľa popálim. Vedel som však aj to, že jej zúrivosť ide ruka v ruke so strachom. Bála sa, že ju odhalím. O nič iné tu nešlo.

Mal som v pláne zavaliť ju ďalšími domnienkami, no Isabella to videla inak. Skromne súdiac podľa jej vzďaľujúceho sa tela. Vystrelila z uličky ako raketa, no na moje prekvapenie v zákrute stuhla. Keď som podišiel k nej, uzrel som zvyšok mojej rodiny, ako Isabellu obkľúčil a znemožnil jej tak akýkoľvek pokus o útek.

„Myslím, že nastal čas ísť domov,“ predniesol Carlisle.

Isabella:

„Myslím, že sme sa unáhlili,“ vzdychla si hlava senátu a zložila si ruky na operadlo stoličky, snáď pre väčšiu dramatickosť. „Dúfali sme, že si pripravená vkročiť do spoločnosti. Mrzí ma, že sme sa v tebe tak zmýlili.“

„Ale prosím vás...“ zatiahla som otrávene a zaškľabila sa.

„Nie, Isabella.“ Prerušil ma rázne Carlisle. „Musíš pochopiť, že svojimi činmi si ohrozila seba i nás. Mohla si odhaliť upírsku rasu a...“

„Také niečo by sa v živote nestalo.“

„Riskovala si,“ zdupľoval mi to, akoby som mu na prvýkrát snáď nerozumela.

„Vedela som, čo robím.“ Zvýšila som hlas už aj ja. „Všetko som mala pod kontrolou. Nebol dôvod na obavy. To zase skúste pochopiť vy.“

„Edward nám povedal, že v tom hral rolu aj tvoj dar. Keby si nám o ňom povedala viac, možno by sme vedeli, čo čakať...“ nadhodil, na čo som sa povrchne zarehotala.

„Jasné!“ zvolala som a rozhodila rukami. „Vám vôbec nejde o ten incident v obchode, chcete len zistiť, aký dar pred vami tajím. Že mi to nedošlo skôr,“ poklepala som po stole a uškrnula sa. Je až zarážajúce, akí dokážu byť neúprimní. Každopádne som sa zodvihla od stola a zamierila do svojej izby. Tuším u mňa rozhovor práve skončil.

„Je úľava zdôveriť sa.“ Vyhŕkla Esme, snažiac sa zachrániť situáciu. Odfrkla som si a napoly tela sa k nim zvrtla.

„To vy nemáte ani potuchy, o čom rozprávate.“ Vyhŕkla som takmer obviňujúco. „Poviem vám pravdu a všetko hneď prezradíte Arovi!“

„Nikdy by sme nezneužili tvoju dôveru...“

„Ale na tom nezáleží!“ temer som vykríkla. „Stačil by jeden Arov dotyk a čítal by vo vás ako v otvorenej knihe.“ Osvetlila som celú situáciu a, ako som očakávala, zrazu miestnosť zalialo ticho a bezradné pohľady.

„Keby som to urobila,“ šepla som, „vedome by som vyhodila všetku moju snahu z okna.“ Pokrútila som hlavou a, sprevádzajúc ma ich mĺkvosť, odišla do izby.

***

Sedela som na zemi a hľadela z balkóna na dažďom zmietanú krajinu. Jemný vietor búril moje myšlienky, márne sa dažďové kvapky pokúšali zmyť z mojich pliec napätie. Vyčerpane som si pretrela tvár a nadávala si za svoju neopatrnosť.

Ako som mohla použiť svoj dar proti Edwardovi? Všetko som tým pokazila! vyčítala som si v duchu. Bolo až neuveriteľné, ako ľahko sa mi po celé tie roky darilo ukrývať moju moc, a stačí pár dní u Cullenových a všetko sa obráti naruby.

Bol to snáď prvý deň, kedy som si skutočne priala vrátiť sa domov.

Keď Esme vstúpila do mojej izby, ešte stále som sedela na zemi a civela do blba. Mlčky prešla ku mne a posadila sa. Už to bolo pre mňa zarážajúce, takže nasledujúci rozhovor bol totálnym šokom.

(hudba)

„Neviem, koľko toho vieš o našich životoch...“

„Takmer nič.“ Prerušila som ju. Nebola to úplne pravda, ale čo na tom záleží.

Esme prikývla, akoby to brala na vedomie, a prehovorila. „Keď bola Alice ešte človek, prežila si hotové peklo.“ Jej hlas tak splýval s bubnujúcim dažďom, že som musela napínať uši, aby som jej rozumela. „Ako mladé dievča ju jej vlastná rodina odsudzovala kvôli jej schopnosti vidieť budúcnosť. Mysleli si, že to v hlave nemá v poriadku.“ Keď som pochopila, že ide o rozprávanie ich rodinného príbehu, so záujmom som na ňu pozrela.

„Alice sa v tej dobe cítila veľmi osamelá a vystrašená, pretože úplne nerozumela výčitkám jej rodiny. Keď to celé pochopila, snažila sa svoj dar v sebe zapudiť.“ Esme neveriacky pokrútila hlavou, akoby jej správanie považovala až za tragicky smutné.

„Ignorovať ho, správať sa rádoby normálne a oklamať okolie. Bolo to ťažké obdobie a najhoršie na tom bolo, že ostala na všetko sama. Nikomu nemohla povedať pravdu bez toho, aby ju vyhlásili za blázna.“ Esme si vzdychla, akoby sama niesla časť Alicinej bolesti na svojich pleciach, a pokračovala.

„No bolo to ešte horšie. Čím viac sa pokúšala svoj dar potlačiť, tým viac ju ovládal. Strácala nad ním kontrolu a začala blúzniť. V jej rodine to prasklo a oni urobili niečo tak neskutočne kruté, až mi to láme srdce.“ Pohliadla mi do očí a ja som takmer neuniesla váhu smútku, ktorý sa v nich zračil. „Poslali ju do psychiatrickej liečebne. Zbavili sa jej a viac sa k nej nepriznali. Prešla si ešte mnohými útrapami, než sa dostala k nám. A vieš čo?“

S otáznikom v očiach som vyčkávala.

„Hneď nám povedala pravdu. Zdôverila sa so všetkým, i keď sa hanbila, že ju vlastná rodina opustila. Hlavne, že to bolo vonku. Pocit úľavy je niekedy nenahraditeľný, najmä keď ťa tak dlho niečo trápi. Alice to pochopila. Pochopila, že nemalo cenu klamať samu seba, pretože to i tak nebolo k ničomu dobré, a hádaj čo?“ Zrejme rada ukončovala svoje prejavy týmto štýlom. „Odvtedy žiari silnejšie než samotné slnko.“

„Nikdy by som...“ Ozvala som sa, no potom zmĺkla.

„Nikdy by si to na ňu nepovedala, však? To nikto.“ Esme ma pohladila po kolene a láskyplne sa na mňa usmiala. Úsmev som jej opätovala, no nemohla som zdieľať rovnaký názor.

„U mňa je to iný prípad, Esme.“ Pokrútila som bezútešne hlavou.

„Dobre, dieťa,“ privolila s povzdychom. „Len nechcem, aby si sa trápila. Pamätaj, nám sa môžeš vždy zdôveriť.“ Uzavrela celú tému, venovala mi ďalšie pohladenie a odišla. Nechala ma zmietať sa vo vlastných emóciách.

Počas jej monológu som sa v Alice spoznávala viac, než som si chcela priznať. Prežívala som niečo podobné, i keď je dosť trúfalé to tvrdiť. Nikdy si nezažila také peklo ako ona! osopila som sa sama na seba.

Najviac ma však znepokojila časť, keď Alice strácala kontrolu nad svojimi víziami. Netušila som, čo presne to znamená, ale čoraz častejšie bolesti hlavy pri používaní mojej schopnosti mi razom neboli vôbec ľahostajné.

Čo keď si to celé len zhoršujem? zhrozila sa moja bojazlivá časť.

Ak sa budú bolesti a otupenie stupňovať, môže to vyústiť do niečoho strašného. A kto mi potom pomôže? Nikto nebude mať ani potuchy, čo sa so mnou deje. Možno... možno by to mal vedieť aspoň niekto. Priznala som si.

***

(hudba)

Celé hodiny som sedela vo svojej izbe a snažila sa presvedčiť samu seba, že nie som blázon, keď chcem riskovať všetko, o čo som sa snažila, najmä tak blízko pred dosiahnutím vlastného cieľa. Ak by sa Aro dozvedel o moji schopnostiach, mohol by mi to zatrhnúť a všetkému by bol koniec. Bože, ja som blázon!

Pretrela som si tvár rukami a, dodávajúc si tak odvahu, sa mierne prefackala. Nadýchla som sa a zostúpila do haly.

„Hej!“ zvolala som do útrob domu. Pár sekúnd na to sa okolo mňa všetci zhromaždili.

„Dosiahli ste svoje. Poviem vám, čo chcete vedieť.“ Začala som a nedokázala uveriť, čo to rozprávam.

„Nechcela som ťa do ničoho nútiť,“ ozvala sa rýchlo Esme, nad čím som len mávla rukou.

„Nie, je to moja vlastná vôľa.“ Uistila som ju. „Len som chcela zdôrazniť, že fakt nemám dostatočné dôvody na to, vám to prezradiť a predsa to robím... takže... si to ceňte.“ Vysúkala som zo seba a cítila sa ako idiot. V hlave mi to znelo oveľa lepšie.

„Môj dar...“ Zrazu som stratila reč, jazyk mi v ústach oťažel. Je prekvapivo ťažké o sebe zrazu tak otvorene hovoriť. Najmä keď na vás zíza sedem párov dychtivých očí. „No... Edward bol úplne mimo.“ Skúsila som to inak a dúfala, že akousi okľukou mi to pôjde ľahšie.

„Môj dar súvisí s časom. A s cestovaním v ňom.“

„Vieš sa teleportovať v čase?“ vyjadril sa Emmett akosi zvláštne.

„Tak by som to nenazvala. Skôr do minulosti musím skutočne precestovať. Spätne tak vidím všetko, čo sa udialo v mojom živote.“

„A čo budúcnosť?“ zaujímalo Carlisla.

„To som nikdy neskúšala. Ani to nemám v pláne. Kto by chcel vidieť svoju budúcnosť?“ pokrútila som hlavou. Čo má prísť, príde - to je moja vidina budúcnosti.

„A čo moje nohavice? Stopercentne viem, že som si ich v obchode sám dole nedal,“ ozval sa stále trochu ublížene Edward.

„Zistila som, že môžem chod udalostí aj zmeniť. Samozrejme, vždy to má dopad na súčasnosť. Ide o to, akú zmenu vykonám. Keď som ti stiahla nohavice, cestovala som v čase sotva sekundu a zmenila niečo tak nepodstatné, že sa to okolia nedotklo. Prakticky som tak v minulosti vytvorila druhú rovinu, ktorá prepísala prítomnosť. Je to... trochu komplikované.“ Strácala som sa vo vlastnom opise.

„Koľko vecí si takto už zmenila?“ prerušil ma vojak Ryan.

„Ani jednu. Minulosť z vlastného presvedčenia nemením, len ňou cestujem.“

„Kam?“ opýtala sa Alice, čím ma úprimne zaskočila. Ovládla som svoj šok a potichu si zamrmlala, že toto vysvetľovanie potrvá dlhšie, než som mala v pláne.

„Ja toho o sebe vlastne veľa neviem. Z ľudského života si nepamätám vôbec nič. Viem len to, čo mi povedal Aro. Videl mojich rodičov zomrieť pri požiari a potom mňa, ako plačem nad ich mŕtvymi telami. Zľutoval sa nado mnou a premenil ma. Stala som sa tak prvým osvojeným upírom, ktorého si Volturiovci vzali pod svoje krídla. Vychovali ma, za čo som im nesmierne vďačná, ale...“ zarazila som sa.

„Chceš vedieť, kým vlastne si.“ Doplnila ma Rosalie.

„Kým som bola,“ opravila som ju. „Skrátka chcem vidieť svojich biologických rodičov a život, ktorý sme žili, pretože sa cítim neúplná. Pokiaľ nezistím, odkiaľ som, nikdy nebudem pokojná. Takže keď som o niekoľko storočí zistila, že mám okrem štítu ďalšiu schopnosť, rozhodla som sa ju využiť pri pátraní a, predovšetkým, ju utajiť,“ vysvetľovala som ďalej.

„Nemyslím, že by mi Aro schválil cestovanie do svojej minulosti. Určite by povedal, že to pre mňa môže byť veľmi traumatické. A...“ hľadala som odvahu. „Tiež som sa obávala, k čomu všetkému by chcel moju moc využiť.“ Priznala som. „Stačila by jedna podstatná zmena a svet, aký ho poznáme, by neexistoval. Nemohla som mu to povedať,“ pokrútila som hlavou a cítila sa ako najväčší zradca. Klamať vlastnému otcovi... vládcovi... je zázrak, že stále žijem.

„Odvtedy až doposiaľ trénujem. Cestovanie časom je ťažšie, než sa zdá. A ja som naozaj starý upír, takže dostať sa až k môjmu stvoreniu dá fakt zabrať. Každým rokom sa to zhoršuje, pretože s rastúcim vekom musím cestovať stále ďalej do minulosti, čo chvíľu trvá.“

„Takže v noci... keď spíš...“ uvažoval nahlas Edward.

„Tak nespím.“ Prikývla som. „Trénujem. Keď si ma posledne prebudil, bola som rozzúrená, pretože niekoľkohodinová snaha bola v háji. Navyše to dosť bolí, keď ťa niekto vytrhne z minulosti a ty ňou preletíš ako blesk. Najmä keď sa bavíme o stáročiach.“ Dodala som s miernym úškrnom a civela do ich fascinovaných tvárí.

„Cestuješ len svojou minulosťou?“ napadlo zrazu Carlisla.

„Nikdy som sa nepokúšala cestovať životom niekoho iného.“ Potriasla som hlavou.

„Neskúsila si ísť do budúcnosti. Neskúsila si použiť moc na niekoho iného. Na to, že ju máš, ju moc nepoužívaš.“ Zachechtal sa Emmett.

„Idem si len za svojím cieľom. Inak je mi moja schopnosť dosť ukradnutá.“ Prekvapila som všetkých svojou odpoveďou a náhle pocítila z celého rozhovoru nesmiernu únavu. Je to makačka všetko vysvetliť.

„Ďakujeme ti, Isabella.“ Podišla ku mne znenazdajky Esme a pevne ma objala. Bola som z toho objatia nesvoja, takže sa mi uľavilo, keď ma konečne pustila.

(hudba)

„Och, zlatko, máš oči čierne ako uhoľ!“ vyhŕkla znepokojene, keď sa mi zadívala do tváre. Dobrý postreh! Vlastne si už ani nepamätám, kedy som naposledy bola na love.

„Pôjdem s ňou,“ ponúkol sa Edward. Prekvapene som k nemu vzhliadla, načo obraňujúco zdvihol ruky. „Len ak mi zase nestiahneš nohavice.“

Úprimne som sa zasmiala a za ten vtip bola aj nesmierne vďačná. Rozohnal chmúrnu atmosféru a priniesol úľavu, čo je na Edwardka pozoruhodný výkon. Ale čo je hlavné... ide sa žrať!


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Cullenovská polepšovňa - 7. kapitola:

 1 2   Další »
14. Veronika :)
03.06.2016 [20:04]

Úžastná poviedka, skvelá kapitola a stále ju čítam dookola a dúfam a verím že sa raz objaví pokračovanie. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Bola by veľká škoda nechať ju rozpísanú Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13. Veronika :)
27.09.2013 [15:36]

Kedy pribudne ďaľšia kapitola?? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12. Izza
30.08.2013 [15:10]

Je to super ryychlo prosim dalsiu je tonuplne naj som zvedava ako dopadne lov a vsetko strasne sa tesim :) :* :3 <3 ^^ *_* milujem ^^ <3 *__* ^^ :3 )*

11. Jana
30.08.2013 [14:02]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. Izza
30.08.2013 [13:31]

Je to super ryychlo prosim dalsiu je tonuplne naj som zvedava ako dopadne lov a vsetko strasne sa tesim :) :* :3 <3 ^^ *_* milujem ^^ <3 *__* ^^ :3 )*

30.08.2013 [13:24]

kikuskaIde sa žrať. Emoticon Emoticon
Nie, vážne som rada, že už vieme, ako to s Belliným záhadným darom je a rozhodne ma za žiadnych okolností nenapadla zrovna táto teória. No a som úprimne zvedavá či ten dar Bella využije na niečo dôležité alebo je to len taká vsuvka... Emoticon Emoticon Emoticon

8. Michy1612
30.08.2013 [12:56]

ahaha to posledné používam aj ja ,, ide sa žrať , poviedka , je skvelá a presne aj táto kapitola , som zvedavá na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. Izza
30.08.2013 [12:35]

Je to super ryychlo prosim dalsiu je tonuplne naj som zvedava ako dopadne lov a vsetko strasne sa tesim :) :* :3 <3 ^^ *_* milujem ^^ <3 *__* ^^ :3 )*

6. Veronika :)
30.08.2013 [12:06]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Úžastná konečne je ďaľšia kapitola.. Emoticon Emoticon Emoticon Taký dar som fakt nečakala,prekvapila si ma Emoticon Emoticon A mohli by ju volať už Bella... Isabella je veľmi dlhé a moc sa mi to nepáči Emoticon Emoticon Emoticon Mohla by začať loviť už aj zvieratá..a tým by pekne prekvapila Cullenovcov.. Emoticon Emoticon Emoticon

5. Izza
30.08.2013 [11:58]

Je to super ryychlo prosim dalsiu je tonuplne naj som zvedava ako dopadne lov a vsetko strasne sa tesim :) :* :3 <3 ^^ *_* milujem ^^ <3 *__* ^^ :3 )*

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!