Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čierna labuť 2. kapitola


Čierna labuť 2. kapitolaTak a je tu pookračko. Bella je sviňa, ale vie sa váľať v správnom blate. Ale čo ak niekto naruší jej pokojný život? Poriadne naruší?

2.kapitola - problém

 

„Tvoja vláda tu končí,“ zasypela blondína. „Nastupujem ja!“

Odfrkla som si. Kto ma môže zhodiť z môjho postu? Nikto. Iba ak by to bola tanečnica, ktorá tancovala niektorú zo Shakespearových hier, ako Rómeo a Júlia.

„To pochybujem!" vrátila som jej. „Ja tu velím, a veliť tu budem! A ty,“ šťuchla som ju do pleca, „ sa radšej drž ďalej odo mňa, lebo... lebo... Nedopadneš dobre.“ Rozzúrene som na ňu prskala; hnevom sa mi zatmievalo pred očami. Jej brat sa pred ňu ochranársky postavil a mňa tak odstrčil o hodný kus od nej.

„To sa ešte uvidí!“ zasyčala naspäť. Krava!

Nail ma ťahal preč z jedálne, preč od nej.
„Už som v poriadku, Nail. Môžeš ma pustiť." 

Vlastne, bola som ešte poriadne rozzúrená. Ale načo si roiť vrásky...


Po obede som mala voľno. Keď som prechádzala na chodbe, všimla som si jeden zapadnutý plagát prišpendlený na nástenke.

Hľadáme hlavnú rolu do Labutieho jazera. Konkurz je 12. 2. 2010.

Ak sa chcete konkurzu zúčastniť, tak sa, prosím, podpíšte.


Neváhala som a podpísala sa. Kto iný, ak ja nie. Pozerala som sa, kto sa ešte podpísal.
Mary Hampshirová, žiadna konkurencia.
Lena Glumová, tiež nič.

Panebože! Tá krava sa tam tiež podpísala. Rosalie Haleová. Suka jedna.

To nemôžem dopustiť. Tú rolu dostanem ja! Práve teraz sa von predralo moje nafúkané ja. Podľa jej postavy na to má. Ale tancovať som ju nevidela.

Ale čo ak, čo ak bude ozaj lepšia, a zaslúži si to? Moje nevinné ja. Bože, sklapnite.
Došla som na parkovisko, kde ma čakala Fabienne.
„Kde si bola tak dlho?“
„Vieš čo?“
„Nie, neviem a neodpovedala si na otázku.“
„Práve teraz som sa zapísala na konkurz labutieho jazera!“
„Ale to je skvelé! Nevedela som, že tu bude niečo také... Kedy máš prvý konkurz?“ spýtala sa ma vzrušene.
„12. 2. Prečo?“ V jej očiach som videla aj menšie pochybnosti.

„Pochybuješ? Budem Odetta. Krásna labutia princezná.“ Rozplývala som sa ďalej a ešte som zapózovala. Kým som neschytala malú facku. Tú som veľmi potrebovala.
„Spamätaj sa! Na ňu nemáš! Tá, tá Rose, či ak sa volá, ma vyhraté. Veď je to blondínka. A blondínky...“ nedopovedala.
„Hm... Neviem. A okrem toho aj som bolndína.“ Stále som lietala v oblakoch.
„Prepánajána, si bruneta a hnedovlásky nemajú až taký veľký úspech.“ Pristála som na zemi.
„Ale majú! Galina Sergejovna Ulanova bola slávna baletka! No a bola bruneta. Tak nehovor. a Okrem toho, opakujem, ja som blondína!“
„Ale ona je Európanka, a nie Američanka! A ty si prefarbená," snažila sa ma prehovoriť.

„Aj tak si myslím, že to nedostaneš. Rosalie je nová krv. A priznaj to, je krajšia ako ty. A ak bude lepšia, budeš musieť makať. Veď konkurz je už o mesiac..."

„Vďaka za podporu."


Mlčky sme nasadli do auta. Vyrazili sme ku mne domov, kde sme mali cvičiť nejaké figúry. Mám totiž dosť veľký dom. Pôvodne som síce mala bývať v luxusnom internáte, ale nakoniec som sa rozhodla pre dom.

Cesta ku mne prebehla veľmi pokojne, na to ako sme sa pohádali na parkovisku. No, sme kamarátky na život a na smrť. 
„Ostaneš u mňa?“ spýtala som sa Fab, keď sme dorazili. Mali sme to v pláne, ale teraz neviem...
„Môžem. Aspoň nacvičíme tú novú kompozíciu“
„Ďakujem, že si mi to pripomenula. Inak by som na to zabudla a môžem sa rozlúčiť s Odettou,“ uvažovala som nahlas a rýchlo som utekala k domu. Strčila som kľúč dovnútra a odomkla som. Vošli sme, Fabienne za mnou zatvorila dvere a šla so mnou dole, do malej telocvične, kde  spolu zvyčajne tancujeme.

„Ty si sa s ňou ešte nerozlúčila?“ spýtala sa ma, keď sme išli dole schodmi.
„Ha – ha – ha...“ zasmiala som sa ironicky.

Prezliekli sme sa a začali cvičiť. Väčšinou pliér a otočky aj prvú, aj druhú choreografiu, ktorú nám dala učiteľka. My ju proste musíme vedieť, inak sme v keli. Nevieš? Letíš!

Julliard je najťažšia tanečná škola na svete. Sem sa dostanú tí najlepší. A ja som tá najlepšia. Nie tá blondína.


Zazvonil zvonček. Pozrela som sa na Fabienne, ktorá len pokrčila plecami. U mňa skoro nikto nezvoní. Vybehla som hore ku dverám. Nervózne som váhala, či mám otvoriť. No tvorila som. Bola to malá čiernovláska.
„Ahoj, prepáč, že ťa takto otravujem, ale chcela som sa ospravedlniť za dnešok. Bola som trochu mimo. A ešte za moju sestru Rosalie, ona je už taká. A ešte niečo,“ sypala zo seba slová. Mala som chuť jej zatvoriť pred nosom.
„A mimochodom, som Alice, teší ma!“ natiahla ku mne ruku a ja som ju tou mojou spotenou prijala.
„Aj mňa. Prepáč, ale ja mám povinnosti tak... Čau!“ Zatvorila som je pred nosom. V miernom šoku som došla do telocvične.
„Kto to bol?“
„Alice. Sestra tej kravy.“
„Aha.“
Cvičili sme ďalej. Po chvíli zase niekto zazvonil. Znova som utekala hore ku dverám.
„Hej, ak mi nedáš pokoj...“ Ani som nedopovedala a vykríkla som. Zo zeme sa vyvalil a na mňa hustý čierny dym, ktorý strašne štípal.
„Fabienne! Poď sem rýchlo!“ zakričala som smerom dole. Istotne ma počula. Dusila som sa. Dala som si ruku cez tvár a zabuchla dvere.
„Bella, čo sa deje?“
„Horí!“
„Panebože! Zavolám 911!“ zobrala si do ruky mobil a už chcela vytočiť číslo, ale zastavila som ju.
„Nie, mám tu hasiaci prístroj! A toto je len pred dverami.“ 
„A kde?!“ spýtala sa ma.
„Pod kuchynskou linkou! Tam by mal byť!“
Našla ho a rýchlo ku mne pribehla. Otvorili sme dvere a okamžite to zahasili. Fajn, zhorela mi rohožka. Na miesto nej bol sneh z hasiaceho prístroja. 
„To kto mohol spraviť!“
„Asi viem, kto to mohol byť.“ Vydýchla som si spolu s Fabienne od únavy. Teda, u mňa to bol kašeľ miešaný s lapaním čerstvého vzduchu do pľúc.
„Kto?“
„Rosalie Cullenová, alebo Haelova, či ako sa to volá.“
„Krava,“ ponadávala si Fab na jej účet. Ešte požila zopár francúzskych nadáviek, ktorým som nerozumela.


„Bells, prepáč, že ťa v tom nechám, ale už musím ísť domov," vyhŕkla zrazu. „Mama by sa hnevala.“
„Jasné. Pohoda, a pozdrav Lilian.“

Lilian je exibicinistická mama mojej Fab, ktorá ju sprevádza na jej pobyte. Ale ona môže byť šťastná. Ona ju má a ja nie. To jej závidím. Má rodinu, šťastie a výbornú školu, ktorú spraví a bude mať skvelé zamestnanie.

A hlavne netrpí nočnými morami, záchvatmi sebaľútosti a sebaobviňovania zo smrti svojich rodičov.
„Samozrejme, tak zajtra v škole.“
„Ahoj a dobrú noc,“ zaželala som jej aj zakývala. Pár minút po tom, čo odišla, som stála vonku. Bola mi zima, a po tom tancovaní som bola riadne spotená, tak som sa išla osprchovať. Dala som si poriadne studenú sprchu. Hneď na to horúcu. Spevňovanie tela.
Potom som zistila, že je pol deviatej a ja ešte nie som naučená. Spravila som si úlohy a zaľahla do postele. Tak a môžem vymýšľať pomstu Rosalie Cullenovej.
Zhodila ma. Urazila moje meno. Znesvetila povesť Isabelly Swanovej.
Nemala som žiadny geniálny nápad, pretože sa mi v hlave pri každej spomienke na ňu vynoril obrázok zlatých očí Edwarda Cullena. Ani v noci som nemala pokoj. Niekto, alebo niečo, bolo v mojej izbe. Veľa som toho nenaspala. A asi o piatej ráno som zaspala, ale znova som mala nočnú moru ohľadom svojej rodiny.

Zazvonil budík. Pol šiestej ráno. To som spala pol hodiny? Super. Vypla som ho a nedobrovoľne som vstala, obliekla si teplákovú súpravu. Ranný beh mi veľmi pomáha. Práve som sa vrátila, keď som videla Fabiennine auto.
„Ahoj! Ako si vyspinkala?“ pozdravila ma.
„Ako vždy! Hrozne, ale dnes to bolo o čosi horšie.“   
„Ideme do školy?“ spýtala som sa. Prikývla a ja som išla sa prezliecť do normálneho oblečenia; zbalila som si aj úbor. Keď som sa pozrela do zrkadla, zľakla som sa sama seba.

„Fabienne!" skríkla som ako keby znavo horelo.
„Preboha, čo je? Si v poriadku?"
„Nie! Pozri na tie kruhy pod očami!"

Fabienne sa len usmiala a vytiahla z kabelky make-up. Rýchlo ma napatľala - asi praxovala v nejakom francúzskom salóne. Pokrútila hlavou a nechala ma samu. Už normálna som vyšla z domu a zamkla - ako vždy.

„Ideme!“ A s dobrou náladou sme vyrazili ku škole. Vystúpila som z auta. V mojom podaní to bolo preskočenie dverí kabrioletu. Keď tu zrazu niekto do mňa vrazil, až som odletela na zem. Zberala som sa som, že mu vykričím do idiotov.
Ale tvár, ktorú som uvidela, mi vzala dych...

 


 

Túto kapitolku písala naša užasná 123Alice123. Enjoy!


 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Čierna labuť 2. kapitola:

 1
2. alicecool
10.07.2011 [22:52]

Povídka zatím vypadá dobře Emoticon Mám moc ráda tanec ajsem rpoto ráda, že je tu další povídka s ním spojená Emoticon Jsem zvědavá jak se to bude vyvíjet a už se těším na taneční hodinu Belly, Rosalie a vlasně celý konkurz na Labutí. Ovšem co si myslím je, že pravá kamarádka by se jako Fab nezachovala a aspíš by ji podporovala, ale to je pouze můj názor. Snad budou díly přibývat rychle Emoticon

10.07.2011 [12:44]

AngieCullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!