Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cez tanec k láske - 8. kapitola

15.10.2011 (07:00) • TeenStar, Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 31× • zobrazeno 7562×

8. kapitola

Bella

„Nie, vážne na ten večierok prísť nemôžem," zaklamala som Angele do telefónu, pričom som sa netrpezlivo hrala s lemom starého trička. Klamať som nevedela naozaj nikdy. Dokonca ani vtedy, keď som triednemu učiteľovi v štvrtej triede na základnej škole zlomila nos, mi Renée neverila, že to bolo len v sebaobrane. Ale to, že bol nehorázne drzý a koledoval si o to, to ju už, samozrejme, vôbec nezaujímalo.

Štyri dni po tom som mala zakázané chodiť von. A už do smrti som nemohla loziť po stromoch ani strieľať z praku na okoloidúce babky a deduškov. Vraj som ako chlapec. No ale mohla som ja za to?

„Prečo nie?" spýtala sa ma tichým hlasom, ktorý som stihla ledva zachytiť. Vedela som si veľmi živo predstaviť, ako sa teraz asi tvári. Jednoducho mi neverí.

„Pretože som sľúbila ockovi, že mu pomôžem. Ide na rande s jednou ženou z práce. A potrebuje moju pomoc." Tak toto až také klamstvo nebolo. Na rande ide, fakticky. Ale nepotrebuje moju pomoc...

„Bella, prosím ťa, poď so mnou. Ja tam sama ísť nemôžem. Tvoj otec to určite zvládne aj sám," zaprosila zúfalo. Došľaka! Ešte chvíľka a to dievča ma vážne presvedčí. A najmä keď som si plne vedomá toho, koľko som Angele dlžná, ako sa ona obetovala kvôli mne. Je najlepší čas hovor ukončiť, ináč to podľa mojich predstáv určite nedopadne.

„Angela, prepáč, ale vážne to nejde, prepáč mi to. Hlavne si to tam uži." Jeden hlboký povzdych, žiadny priestor na protestovanie. „Maj sa." Stlačila som červené slúchadlo na mobile a hodila ho na posteľ. Povedať jej, že so sklopenou hlavou pricupkať ku Cullenovcom je totálna hlúposť, som samozrejme nemohla. Aj keď seba so sklopenou hlavou som si predstavovala naozaj len veľmi ťažko.

Jednoducho som Angele o tom bozku povedať nemohla, nech som po tom akokoľvek túžila.

Navyše, časť plánu už takto mala konečne úspešne za sebou. Teoreticky.

***

„A nie že mi urobíš hanbu. Potom si ma vážne nežalaj," zvolala som za Charliem a vykukla na chodbu. Pri pohľade na Charlieho s nagélovanými vlasmi, odetom v sivom obleku a kyticou kvetov v rukách, som sa neubránila obrovskému úsmevu. Vážne mu to veľmi pristalo.

„Budem sa snažiť," zamumlal a pohľad uprel na svoj odraz v zrkadle. Zachmúril sa. Opäť.

„Oci, vyzeráš úžasne." Rýchlo som zbehla schody dole a vtisla Charliemu mľaskavú pusu na líce. „Ale teraz už vezmi nohy na plecia, nech nemeškáš." Vchodové dvere som roztvorila dokorán a Charlieho so zmäteným výrazom tváre a pootvorenými ústami nimi vytlačila von. „Veľa šťastia!" zapriala som ešte za ním veselým hlasom a zabuchla dvere. To pre prípad, že by spanikáril a vrátil sa späť.

A my teraz Charlieho v dome predsa nechceme, všakže? zasmiala som sa v duchu a vletela do kuchyne. Plán bol jasný: tento večer si naplno užijem!

Hlavu som strčila do chladničky a skontrolovala všetky vopred nakúpené potraviny. Mala som šťastie, pretože všetko sa nádherne vynímalo na svojom mieste, čo znamenalo len jediné: Charlie tu nebol oxidovať. Prekvapivé. Asi mal dnes vážne naponáhlo.

Predtým, než som sa pustila do svojho diabolského plánu dnešnej noci, zablúdila som k stereu, hudbu zapla na maximum a vrátila som sa k chladničke. Do rúk som si napchala všetok jej obsah, jahodami začínajúc a orieškovou zmrzlinou končiac.

Všetko som to šmarila na kuchynskú linku a dala sa do pripravovania špecialít, doprevádzaná melodickým spevom popových spevákov. A nie len ich. Aj ja sama som si hlasno pospevovala a popri tom všetkom aj tancovala. To, že som spievala úplne falošne a že moje pohyby by sa nevyrovnali ani godzile, to nebolo vôbec podstatné.

Keď už bol môj výtvor dokončený, stôl a kuchynská linka celá od šľahačky, stíšila som hudbu a zapadla som do kúpeľne. Vytiahla som vodovodný kohútik smerom nahor a pozorovala prúd horúcej vody, ako sa v jemnom pramienku valí do vane. Ešte som tam vytisla asi polovicu fľašky šampónu, nech to poriadne pení, a vliezla som dovnútra. Hádam to tento dom prežije.

S ovocným pohárom uloženým v pravej ruke som privrela viečka a ponorila sa do vody. Pocit, ktorý sa mi rozlial telom, keď som do tej horúcej spúšte vnorila každý milimeter tela, som si naplno užívala. Nič lepšie na tomto svete asi vážne neexistuje.

Aj keď... Nie, Bella, nič lepšie neexistuje, je ti to jasné? Ako sa vôbec opovažuješ na niečo také čo i len pomyslieť?! kričalo na mňa to rozumné ja, na ktoré som sa mohla spoľahnúť naozaj kedykoľvek. V takýchto chvíľach najmä. Vlastne... Skoro kedykoľvek.

Pretože jeho oči zlatistej farby, bronzové vlasy padajúce do jeho bledej tváre a pery... Dokonalo vykrajovaný skvost, ktorý s mojimi spolupracoval v dokonalej symfónii, to všetko si ku mne našlo cestu aj cez ten najhrubší ochranný štít.

Ani miernym zatrepaním hlavy sa mi tieto spomienky nedarilo vytesniť z hlavy. Vždy, keď som si spomenula na túto chvíľu, sa hlboko vo mne niečo zachvelo. A mne sa to takto páčilo.

No a práve to ma hnevalo viac ako to, že som to urobila, že som tomu debilovi naozaj podľahla.

Hlavu som vytasila nad vodnú hladinu a zhlboka som nabrala vzduch do pľúc, pričom som si mimovoľne prešla po perách.

Jedlo z rúk som s nahnevaným výrazom položila na zem, už som naň viac nemala chuť. Opäť všetko pokazil. Celý perfektne naplánovaný večer sa vďaka nemu vyparil ako krehký obláčik horúcej pary.

Vypustila som vodu a vyšla z vane. Keďže sa mi opäť raz niečo podarilo a čistý uterák som si zabudla na prízemí, zanechávajúc mokré šľapaje na drevenej podlahe som sa vydala smerom za ním. Vychutnávala som si horúce kvapky vody, ktoré mi neustále stekali telom a bubnujúco dopadali na dlážku.

Nemohla som sa sťažovať, že by mi pre dnešný deň šťastie neprialo. Práve naopak. Zísť po schodoch nadol sa mi podarilo bez jediného pošmyknutia či pádu. Prosto úspech.

Problém nastal až dole. Keď sa displej môjho mobilu rozsvietil a chodbou sa rozoznela melódia prichádzajúceho hovoru, zrýchlila som tempo doteraz slimačieho kroku. A to som robiť rozhodne nemala. V okamihu, keď som nohou pohla o niečo rýchlejšie než predtým, rozplesla som sa na dlážke ako žaba.

To predtým odvolávam, šťastie mi rozhodne nepraje.

Ako som sa hneď potom stihla presvedčiť, tak ani jemné našľapovanie na špičky nôh mi nijako neprospelo. Iba ak by sa dalo ďalšie rozvalenie na zem a jeden silný pád na zadok brať ako víťazstvo. Aj keď v mojom prípade je to viac-menej diskutabilné.

Šťastie som sa pre istotu naďalej rozhodla nepokúšať, a tak som sa k neustále vyzváňajúcemu mobilu pomaličky doplazila, pričom sa mi smietky špiny lepili na mokré telo. Vo chvíli, keď som so po nekonečne dlhej drine s miernym otrasom zadku dostala k mobilu, vydýchla som si. A zodvihla telefón.

„Prečo si neprišla?" spustil na mňa naliehavý hlas bez pozdravu z druhej strany linky, podfarbený trúbením áut. „Sľúbila si mi to predsa."

„Kto vlastne si?" S pomocou skrinky sa mi konečne podarilo vstať zo zeme na rovné nohy.

„Tu je Edward, Bella," odvetil s tichým smiechom. „Chcem len vedieť, prečo si na ten večierok neprišla. Celý čas som ťa tam čakal," zašepkal ublížene.

„Pozri, ja viem, že som ti sľúbila rande, ale ja... Nemohla som sa predsa dotrepať k vám domov potom, čo som na tvojho otca bezmyšlienkovite nakričala. Mohol by si to pochopiť." Pretočila som očami. „Snáď niekedy nabudúce, súhlasíš?" dodala som po chvíľke trápneho ticha.

„A čo takto dnes?"

„Dnes? Ty blázniš? Tento večer to rozhodne neprichádza v úvahu. Som mokrá a nepripravená. Rozhodne nie." Zakrútila som nesúhlasne hlavou zo strany na stranu.

„Ale keď ja som už tu."

„Tu? Ako to myslíš?" spýtala som zaskočeným hlasom a nahliadla von oknom, kde som zachytila jeho úpenlivý pohľad, ktorým si ma... prezeral?!

Ten idiot si ma vážne prezeral! Úplne nahú, mokrú, strapatú a... A nahú!

Zrazu ma prepadol taký silný nával hnevu, že som sa neudržala a mobil doň celou svojou silou hodila. Avšak, v tom zmätku sa mi záhadne podarilo zabudnúť na "maličký" detail. Nejako som proste pozabudla na vrstvu skla, ktorá ma od neho delila. Teraz z neho však ostali len obrovské črepy, ktoré sa roztrieštili na podlahe.

Charlie ma určite zabije. Ale to až potom, čo nafingujem samovraždu ja.

Autor: TeenStar (Shrnutí povídek), Forevergirl, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cez tanec k láske - 8. kapitola: